V 4. časti zo seriálu článkov o očistci sa dočítate ako je možné, že duše cítia v očistci bolesť. Taktiež vás prekvapí svedectvo človeka, ktorý zomrel, navštívil očistec a následne ožil. Celý nasledujúci život konal veľké pokánie. Prečo? To sa dozviete v článku. Spoločne s Martinom Handzušom sme sa pozreli aj na mylné predstavy o mieste prebývania našich zosnulých a nekonečné Božie milosrdenstvo.

AKO JE MOŽNÉ, ŽE DUŠE CÍTIA BOLESŤ ZMYSLOV? 

V pekle a v očistci budú naše duše musieť podstúpiť osobný trest zmyslov, tých ktoré nám na zemi slúžili. Najmä pri páchaní hriechov. ,,Čím človek hreší, tým je potrestaný.“ Duša cíti všetky bolesti, pretože sa sama vníma. Nie je nekonkrétna hmota, ale má svoju identitu, svoju tvár. Cíti a vníma, ako keby mala ruky i nohy. Duše v očistci sa navzájom vidia a poznajú. Mnohí svätci mali vízie duší v očistci a to, ako tieto duše trpia.                                                                                                                      Sv. Hedviga videla, ako sa pyšní ponárajú do bahna a špiny. Neposlušní boli zaťažení a skláňali sa, ako keby boli pod ťažkým bremenom. Opití sa javili, ako zbavení vedomia. Nenažranci boli trýznení ustavičným hladom a smädom. Nečistí boli trýznení ohňom. 

PRÍBEH DUŠE Z OČISTCA 

Príbeh sa odohral počas života Bédu Ctihodného, kňaza a učiteľa Cirkvi. Odohráva sa v Anglicku, kde žil aj pán, ktorý zomrel, no vrátil sa k životu tesne pred svojím pohrebom. Jeho manželka a deti boli vyľakaní. Svojej manželke povedal: ,,Prebral som sa a Boh mi vrátil naspäť život. Boh chce, aby sa na mojej osobe ukázal nový život a aby sa týmto ukázal samotný Boh. Budem žiť ešte veľmi dlho, ale budem viesť úplne iný život ako doteraz.“ Tento pán potom odišiel do kostola, kde si kľakol sa dlho sa modlil. Neskôr povedal svojej rodine, že odchádza do kláštora, kde chce celý svoj život žiť myšlienkou prípravy na smrť. Pretože to, čo videl v očistci ho veľmi zasiahlo a cítil, že ho k tomu Boh povolal. Každému zo svojej rodiny poradil, aby konali podobne. Majetok rozdelil, tretinu si nechal, aby mohol rozdávať almužny. Následne odišiel do kláštora, kde požiadal opáta, aby ho prijal za sluhu ostatných. V kláštore dostal izbu, v ktorej žil. Veľa sa modlil a robil mimoriadne pokánie, ktoré nechápal nik. Vykonával prísne pôsty. Pokánie robil tak, že sa ponoril do mrznúcej vody a tam celé hodiny recitoval všetky žalmy (človeku to v priemere trvá 4 hodiny). Zachovával ticho a celý jeho postoj bol so sklopenými očami. Ukazoval na dušu, ktorá si bojazlivo uvedomovala Božie súdy. Jeho mlčanie sa po čase prelomilo a začal svedčiť, čo zažil v očistci. Povedal: ,,Pri odchode z môjho tela ma prijal benevolentný človek, ktorý si ma vzal pod svoje vedenie. Jeho tvár bola obklopená svetlom.“ Tiež rozprával, ako videl nespočetné množstvo duší pohodených akoby zúrivou búrkou zo strany s chladom na stranu s teplom. Duše od mučenia k mučeniu sa neustále hľadali v opačnom extréme sem a tam. Myslel si, že tým strašným miestom musí byť peklo, ale anjel mu povedal, že ide o očistec. Na tomto mieste sú duše, ktoré odložili pokánie na koniec svojho života, ale na poslednú chvíľu sa obrátili, boli zachránené Božím milosrdenstvom. Tam v očistci musia podstúpiť dočasný trest, ktorý im bol odpustený. Na tej šťastnejšej strane očistca videl rozkvitnuté polia, mladistvých duchov, šťastné príbytky, ale nebolo to nebo. Anjel mu nato povedal, aby sa vrátil na zem a skončil v kláštore. 

MYLNÉ PREDSTAVY O OČISTCI A O OSUDE ZOMRELÝCH 

Ľudia si často urobia mylnú predstavu o niekom, kto žil ,,svätý život,, a povedia si, že za toho sa už netreba modliť, ten je určite v nebi. V knihe Utrpenie a radosti očistca sa píše: ,,Nech nikto nevynechá modlitbu za zosnulého len preto, že podľa vonkajšieho zdania žil poslušne a zbožne.“ Je potrebné sa modliť za každého zosnulého, iba za mučeníkov nie je potreba sa modliť, lebo tí dali za Krista život. (,,Krivdili by sme mučeníkovi, keby sme sa zaňho modlili.“ – pápež Inocent III.) Taktiež sa nie je potrebné modliť za deti, ktoré zomreli v stave nevinnosti hneď po krste, lebo prichádzajú hneď do neba. Tu je treba dať si pozor – akonáhle dokáže dieťa rozoznať dobro od zla (už od najútlejšieho veku) môže sa dostať do očistca. V tom prípade je modlitba dobrá.                                                          Často sa stalo, že práve tí, ktorí viedli veľmi zbožný život sa po čase zjavovali a prosili o modlitby, lebo sú v očistci. Katarína Emmerichová hovorí, že v očistci videla miesta, kde sa očisťovali tí, ktorí boli neskôr blahorečení, pretože svätosti pri svojej smrti ešte nedosiahli. Tu sa potvrdzuje, že získať nebo nie je vôbec jednoduché. Ak sa niekto domnieva, že ak bol nábožný a tým pádom nepotrebuje modlitby, tak sa veľmi mýli.                                                                                                                       V druhom prípade, treba si dať pozor na tých, ktorí sa hrajú na Boha a súdia, lebo videli ako niekto koná zlo a posielajú ho do pekla. Hovoria si, že načo sa za takých ľudí modliť, veď tí už sú dávno v pekle. Nemusí to tak byť, pretože milosrdenstvo Božie je obrovské. Títo ľudia mohli dosiahnuť milosť ľútosťou i v poslednej hodine svojho života a tým sa zachrániť pred peklom (príklad kajúceho lotra a podobenstvo o vinici). V hodine smrti je dobré volať na pomoc i Matku Máriu, ktorá je útočiskom hriešnych.                                                                                                                                                               Preto sa treba modliť za všetkých zomrelých, lebo nepoznáme ich životy, aj keď si myslíme, že áno. Žiadneho zosnulého nesmieme odsudzovať, pretože nevieme, čo sa s ním udialo v hodine smrti – možno sa Boh chytil nejakého dobrého skutku a doprial duši mimoriadnu milosť. Aj Mária Magdaléna viedla ,,zlý“ život, ale obrátila sa a teraz je uznávaná ako svätica.       Nebojme sa o svojich blízkych, pretože v príbehu od sv. Jána Mária Vianney môžeme vidieť ako sa manželka bála o dušu svojho manžela. Kňaz Vianney tejto žene ale povedal, že jej manžel prinášal často v máji kvety k obrazu Matky Božej a Kristus má zľutovanie nad ctiteľmi svojej Matky a človeku sa v hodine smrti dostane milosť, aby si vzbudil ľútosť nad hriechmi a jeho duša je v očistci. 

BOŽIE MILOSRDENSTVO 

Boh preukazuje človeku milosti aj v hodine smrti. Ak sa modlíme za duše svojich blízkych, Boží hnev sa môže pominúť a preukáže sa nekonečné Božie milosrdenstvo a aj najväčší hriešnik môže byť uchránený od pekelného ohňa. Sám Kristus, ktorý za nás toľko vytrpel nezavrhuje ľahko dušu ako ani my nezavrhujeme to, na čom nám záleží. Ježiš, ktorý za nás vylial krv nezahodí ani najväčšieho hriešnika, ale spomenie hoc len jeden dobrý skutok a hriešnik má milosť dokonalej ľútosti. Tiež zosnulému veľmi pomáhajú naše modlitby. Pán bojuje o každú dušu do chvíle smrti.        ,,Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu.“ (Mt 20,20)                                                                                                          

Katarína Emmerichová: ,,Veľká je spravodlivosť Božia, však ešte nepochopiteľnejšie je Jeho milosrdenstvo.“ Boh zatracuje len tých, ktorí sa nechcú obrátiť. Tých však, čo majú len iskričku dobrej vôle zachraňuje. Kristus nevisel na kríži nadarmo. Je oveľa viac takých duší, ktoré sú zachránené, než si my myslíme.                                                                                                                        

Sv. Gertrúde povedal Ježiš takto: ,,Keď vidím umierať človeka, ktorý na mňa rád myslel a vykonal nejaký dobrý skutok, zjavím sa mu pri smrti s tvárou plnou lásky a zľutovania tak, že ten človek z hĺbky srdca ľutuje, keď ma niekedy vo svojom živote urazil. Táto ľútosť ho potom zachráni. Preto je v očistci mnoho duší, o ktorých si žijúci domýšľajú, že tam nie sú.“ 

AKO SA VYHNÚŤ OČISTCU ALEBO AKO SA TAM VÔBEC NEDOSTAŤ 

• Viesť skutky pokánia za svoje hriechy
• Viesť skutky pokánia za duše v očistci 
• Modliť sa za duše v očistci a vymodliť im nebo (ak to nerobíme, môže to byť dôvod predĺženia doby v očistci)
• Konať dobro už na zemi 

,,Každý hriešnik môže byť v hodine smrti účastný na milosti Božej a dosiahnuť odpustenie hriechov.“ 

Zdroj obrázka: – www.freepik.com

Predchádzajúce články z nášho seriálu o očistci:

• Čo je to očistec? 1.časť
• Očistec 2. časť – ako môžeme pomôcť dušiam v očistci? Ako sa môžeme očistcu „vyhnúť“?
• Očistec 3. časť: bolesti a radosti očistca; čo bude s nekatolíkmi po smrti?
• Biblický základ pre očistec

ONLINE RELÁCIU O OČISTCI S MARTINOM HANDZUŠOM SI MÔŽETE POZRIEŤ TU: