Katolícka duša je plná smútku, keď musí kritizovať člena kedysi slávnej Spoločnosti Ježišovej, ktorú založil svätý Ignác z Loyoly, náboženského rádu, ktorý pre Cirkev urobil toľko dobra. Bohužiaľ, corruptio optimi pessima – skaza najlepších je najhoršia.
Táto úvaha mi prichádza na myseľ pri pohľade na knihu pátra Jamesa Martina, SJ, Building a Bridge:How the Catholic Church and the LGBT Community Can Enter into a Relationship of Respect, Compassion, and Sensitivity (Budovanie mosta: Ako Katolícka cirkev a komunita LGBT môžu nadviazať vzťah úcty, súcitu a citlivosti).1 Otec Martin je americký jezuitský kňaz, spisovateľ a hlavný redaktor jezuitského časopisu America. V apríli 2017 ho pápež František menoval za konzultanta vatikánskeho Sekretariátu pre komunikáciu.
Vážne opomenutie: Rozdiel medzi homosexuálnym sklonom a konaním
V celej knihe sa otec Martin opatrne vyhýba rozlišovaniu medzi osobami pociťujúcimi príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, ktoré vďaka milosti odolávajú týmto deviantným tendenciám, a osobami, ktoré sa neprirodzeným sklonom poddávajú a premieňajú ich na skutky.
Výrazom „LGBT komunitu“ a „LGBT osoby“2 označuje homosexuálov a „transsexuálov“, pričom hádže do jedného vreca tých, ktorí trpia sexuálnou príťažlivosťou voči osobám rovnakého pohlavia, ale jej odolávajú, a tých, ktorí tejto neprirodzenej neresti podliehajú. Skratka „LGBT“ sa však nevzťahuje na tých, ktorí odolávajú pokušeniu, ale iba na aktivistov, ktorí sa spoločnosti snažia vnútiť akceptáciu ich neprirodzených praktík a spôsobu života ako čosi normálne, ba dokonca vynikajúce.
Nečestný trik
Otec Martin používa používa rafinovaný trik, aby oklamal neopatrných. Tvrdí, že podľa Katechizmu osoby s „hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi… treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom“ a že „je potrebné vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim“3 a tento výrok aplikuje na homosexuálnych aktivistov a „transsexuálov“. Celú prvú časť knihy venuje komentovaniu toho, ako by ľudia mali prejavovať „úctu, súcit a jemnocit“ voči členom hnutia LGBT!
Lásku k Pravde a k blížnemu nepreukazujeme úskokmi, ale poctivým úsilím o vyslobodenie hriešnikov z otroctva neresti a na ich navrátení k cnosti a vernosti Bohu a Jeho Zákonu.
Odsúdená organizácia New Ways Ministry pri zrode knihy
Otec James Martin vysvetľuje ako organizácia New Ways Ministry stála pri zrode jeho knihy:
Keď ma New Ways Ministry, skupina, ktorá slúži a podporuje LGBT katolíkov, požiadala iba pár týždňov po tragédii v Orlande, či by som od nich neprevzal „Cenu za budovanie mostu“ a pri slávnostnom odovzdávaní ceny zároveň predniesol prejav, súhlasil som.
Názov ceny, ako sa neskôr ukázalo, ma inšpiroval k predstave „obojsmerného mosta“, ktorý by mohol pomôcť spojiť inštitucionálnu Cirkev a LGBT komunitu.
Prevažnú časť tejto knihy tvorí táto prednáška, ktorá bola rozšírená do dlhšej eseje.4
Sestra Jeannine Gramicková a otec Robert Nugent, zakladatelia organizácie New Ways Ministry, a autori knihy z roku 1992 s významným názvom Budovanie mostov (Building Bridges: Homosexuálna a lesbická realita a katolícka Cirkev (Gay and Lesbian Reality and the Catholic Church) boli odsúdení Kongregáciou pre náuku viery v roku 1999.5
Okrem toho samotná organizácia New Ways Ministry bola odsúdená vo vyhlásení z roku 2010 Františkom kardinálom Georgeom, prezidentom Konferencie katolíckych biskupov USA6, a opäť vo vyhlásení z roku 2011 podpísanom Donaldom kardinálom Wuerlom a biskupom Salvatorem Cordileonem:
Vzhľadom na nedávno vydanú brožúru Marriage Equality: A Positive Catholic Approach (Rovnosť manželstva: Pozitívny katolícky prístup), autora Francisa DeBernarda (vydanej organizáciou New Ways Ministry), ako predsedovia Výboru pre doktrínu USCCB a ad hoc Výboru pre obranu manželstva chceme opäť potvrdiť vyhlásenie Františka kardinála Georgea z 12. februára 2010 a ubezpečiť katolíkov, že stanovisko organizácie New Ways Ministry nie je v súlade s katolíckym učením a táto organizácia nie je nijakým spôsobom oprávnená vystupovať v mene katolíckej Cirkvi alebo sa označovať za katolícku organizáciu.7
„Kanonizovať“ rebelku, pro-homosexuálnu mníšku?
Spoluzakladateľka New Ways Ministry, sestra Jeannine Gramicková, verejne deklarovala svoju podporu „manželstvu“ osôb rovnakého pohlavia.8 Napriek tomuto a jej odsúdeniu zo strany Vatikánu jej otec Martin vyjadril svoj obdiv a navrhol, možno žartom, aby bola vyhlásená za svätú.
Obrana homosexuality a „transgenderizmu“
Modlitba otca Martina „zostavená pre všetkých, ktorí sa cítia vylúčení, odmietnutí, marginalizovaní, zahanbení alebo prenasledovaní“ (čiže LGBT a pod.) na konci knihy, sumarizuje tézu knihy:
Milujúci Bože, ty si ma stvoril takého, aký som…A Bože, pomôž mi, aby som mal na pamäti, že Ježiš ma miluje.Pretože aj on bol považovaný za vyvrheľa.Aj on bol nepochopený.Aj on bol zbitý a opľúvaný. Ježiš mi rozumie a miluje ma osobitnou láskou kvôli tomu, akého si ma stvoril.10
Otec Martin rúhavo naznačuje, že to bol sám Boh, ktorý stvoril týchto jednotlivcov ako homosexuálov a „transrodových“. Podľa teológie oslobodenia považuje „marginalizovaných“ a chudobných za „utláčaných“11 tvrdiac, že títo sú prenasledovaní kvôli Bohom danej neprirodzenej úchylke a že tento stav im dodáva vykupiteľský charakter. Inými slovami, tak ako Kristus bol opovrhovaný, odmietaný a obetovaný na kríži, aby spasil ľudí, tak aj tí, ktorí podľahnú neresti homosexuality alebo tí, ktorí sa vzbúria proti pohlaviu, s ktorým sa narodili (ktoré je naozaj Bohom dané), sú „nepochopení“, „vyvrhnutí“, „bití a opľúvaní“. Sú obeťami. Tak ako ostatní „Kristovia“ trpia za ostatných ľudí.
Normalizácia sexuálnej deviácie
Preto je vraj potrebné zmeniť všetko, čo Cirkev učila o morálke a hriechoch proti prírode, počnúc výrokom v Katechizme Katolíckej cirkvi: „Tento sklon (príťažlivosť k rovnakému pohlaviu)… je objektívne nezriadený.“12
Na strane 46 knihy Budovanie mosta presne to navrhuje otec Martin a ďalší: „Niektorí biskupi už žiadali, aby Cirkev anulovala výraz charakterizujúci homosexuálny sklon ako „objektívne nezriadený“.13
A pokračuje: „Naša sexualita sa v istom zmysle dotýka všetkého, čo robíme, vrátane toho, čo milujeme…Takže nazývať sexualitu človeka „objektívne nezriadenou“ znamená povedať mu, že všetka jeho láska, aj tá najčistejšia, je nezriadená.Zdá sa to zbytočne kruté.“14
Vo Freudovom tieni
Tu vidno tieň Sigmunda Freuda a jeho teórie, podľa ktorej človeka ovláda a vedie jeho pohlavný pud: „Naša sexualita sa v istom zmysle dotýka všetkého, čo robíme…“
Zaujatie zásadového, nie osobného stanoviska
Ako praktizujúci katolíci sme plní súcitu a modlíme sa za tých, ktorí bojujú proti silnému pokušeniu na hriech, či už ide o hriech homosexuálny alebo iné hriechy.
Sme si vedomí obrovského rozdielu medzi osobami, ktoré bojujú so svojimi slabosťami a snažia sa ich prekonať, a tými, ktorí sa svojím hriechom pýšia a snažia sa svoj životný štýl vnútiť celej spoločnosti v príkrom rozpore s tradičnou kresťanskou morálkou a prirodzeným zákonom. Modlíme sa však aj za nich.
Podľa výrazu pripisovaného svätému Augustínovi „nenávidíme hriech, ale milujeme hriešnika“. A milovať hriešnika, ako vysvetľuje tento cirkevný učiteľ, znamená želať mu to najlepšie, čo želáme sebe, a to „aby miloval Boha dokonalou láskou“. (Svätý Augustín, Of the Morals of the Catholic Church, No. 49, www.newadvent.org/fathers/1401.htm.)
V istom zmysle sa dotýka všetkého, čo robíme…
To, čo definuje ľudskú osobu, však nie je sexualita, ale racionalita a správanie podľa božských zákonov zakotvených v ľudskej prirodzenosti. Inštinkty, vrátane pudu prokreácie, sú iba časťou ľudskej prirodzenosti, nie jej smerodajným prvkom. Na rozdiel od zvierat, ktoré konajú slepo, poháňané inštinktmi, vďaka svojmu intelektu a slobodnej vôli môže človek dominovať a viesť svoje impulzy, najmä, keď prosí o milosť pomoci.
Boh nikdy neodmieta „srdce skrúšené a ponížené“. (Ž 50,19)
Ľudská láska, aj keď má v manželstve prokreatívny sexuálny rozmer, nemá korene v tejto dimenzii, ale v duchovnej a afektívnej afinite. Ľudská láska, hoci má v manželstve prokreatívny sexuálny rozmer, nie je zakorenená v tejto dimenzii, ale v duchovnej a citovej spriaznenosti.
Homosexualita: „dar“ pre Cirkev?
Ak by sme prijali predpoklad, že Boh stvoril homosexuálov s ich neprirodzenou úchylkou, ktorá im dáva „vykupiteľský“ aspekt, logicky by z toho vyplynulo, že homosexuálov a transgenderov treba považovať za privilegovaných členov Cirkvi.
Otec Martin vysvetľuje: „Katolíci LGBT prinášajú Cirkvi jedinečné dary – či už ako jednotlivci, alebo ako komunita. Tieto dary budujú Cirkev osobitným spôsobom, ako to napísal svätý Pavol, keď porovnal Boží ľud s ľudským telom.“ (1Kor 12, 12–27)15
V spomínanej pasáži apoštol píše o Mystickom Kristovom tele – Cirkvi. Je to sväté Telo, ku ktorému však nepatria tí, ktorí smrteľným hriechom stratili posväcujúcu milosť. Aj keď sú naďalej členmi Cirkvi, sú to mŕtve a suché ratolesti, ktoré, ak sa neobrátia, budú odrezané a uvrhnuté do večného ohňa. (porov. Jn 15, 6)
Tvrdenia otca Martina, že homosexuáli a takzvaní transgenderi „budujú Cirkev“, naznačuje, že ich považuje za ľudí v stave milosti, a teda za živé údy Kristovho tela. Navyše hovorí, že „tieto dary“ (homosexualita, lesbizmus, transgenderizmus) „budujú Cirkev osobitnými spôsobmi“. Inými slovami, je to ich privilegovaný prínos a bez ich hriechov proti prírode by Cirkev bola ochudobnená!
Dvaja kardináli, biskup a…sestra Gramicková
Bohužiaľ, poľutovaniahodné snahy otca Martina zmeniť nemenné morálne učenie Cirkvi o ťažkej hriešnosti homosexuálnych skutkov sa stretávajú so sympatiami zo strany jezuitských kolegov i medzi katolíckou hierarchiou a duchovenstvom. Dvaja americkí biskupi, ktorých pápež František vymenoval za kardinálov – kardinál Kevin Farrell, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre laikov, rodinu a život, a kardinál Joseph Tobin, arcibiskup Newarku – spolu s biskupom Robertom W. McElroyom zo San Diega a sestrou Jeannine Gramickovou dokonca napísali ku knihe otca Martina nadšené recenzie.
Kto je skutočný priateľ?
Otec Martin sa prezentuje ako veľký priateľ homosexuálov a transgenderov. V skutočnosti je ich nepriateľom, pretože namiesto toho, aby sa ich snažil zbaviť hriechu, v ktorom sa objektívne nachádzajú – ako to vyžaduje jeho kňazská povinnosť a kresťanská láska – snaží sa im nahovoriť, že sú, ba žijú v Božom priateľstve.
Skutočné priateľstvo a dobročinnosť voči tým, ktorí sú v hriechu, alebo im hrozí, že padnú do hriechu, spočíva v pomoci, aby sa vzdali neresti alebo prekonali pokušenie.
Aj keď je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme hriešnikom pomohli, táto pomoc nemôže spočívať v povzbudzovaní ku hriechu, ani v posmeľovaní, aby zotrvali v neresti. Kvôli ľudskej slabosi si hriešnik zaslúži súcit a ľútosť. Súcit sa však nemôže vzťahovať na neresť a hriech, pretože hriech nikdy nemôže byť predmetom súcitu. Keď pomýlená ľútosť vedie človeka k tomu, že hriešnikovi pomáha zostať pripútaný k jeho neresti, táto pomoc, či už materiálna alebo morálna, ho vlastne pomáha udržiavať pripútaného k hriechu.
Napriek dobrým úmyslom hriešnikovi škodí. Opravdivý súcit hriešnika odvádza od neresti a privádza ho k cnostiam.
Stručne povedané, podľa slávneho výroku pripisovaného svätému Augustínovi „nenávidíme hriech, ale milujeme hriešnika“.16 A milovať hriešnika, ako to vysvetľuje tento učiteľ Cirkvi, znamená priať mu to najlepšie, čo prajeme aj sebe, a to „aby dokonale miloval Boha“.17
Otec Martin vo svojej knihe prekrúca jasné zásady kresťanskej morálky a prirodzeného zákona týkajúce sa hriechov, ktoré viedli k zničeniu Sodomy a Gomory Bohom. Mätie katolíkov a posilňuje neprirodzené neresti tých, ktorí do nich, bohužiaľ, upadli. Jeho kniha je preto neprijateľná.
Poznámky pod čiarou: www.ANF.org/BuildingaBridge
Prevzaté z: https://www.christianitas.sk/budovanie-mosta-jamesa-martina-sj-sposobuje-zmatok/
