Raz som počul, že svätý Damián de Veuster – svätý kňaz, ktorý pracoval ako dobrovoľník na havajskom ostrove Molokai, kde pomáhal malomocným a nakoniec sám zomrel na malomocenstvo – sa musel vyznávať zo svojich hriechov tak, že ich vykrikoval kňazovi, ktorý stál na ukotvenej lodi tesne pri pobreží. Tento kňaz nechcel prísť na pobrežie, pretože sa bál, že sa nakazí. Damián však poznal silu tejto sviatosti a s ochotou sa pokoril až tak, že svoje hriechy vykričal, aby tak od nebeského Otca dostal odpustenie. Z toho vyplýva, že by sme sa nemali báť, prichádzať za oponu milosrdenstva, kde máme na rozdiel od neho úplné súkromie.

V tomto nám môže byť vzorom svätý Ján Pavol II., ktorý chodieval na spoveď každý týždeň a niekedy aj každý deň. Všetci vieme, že bol naozajstný svätec. Tak čo, dokelu, robil, že sa toľko spovedal? Dnes už chápem, že sa toľko spovedal preto, lebo čím bližšie ste k Bohu, tým viac si uvedomujete maličkosti, ktoré vám prekážajú; a čím viac túžite po Bohu, tým viac chcete, aby aj tieto maličkosti pohltil oheň jeho lásky a milosrdenstva.

Takisto by sme nemali mať strach odhaliť naše hriešne správanie v plnom šate. Pri spovedi nechcete nič skryť či vynechať. Ak idete na spoveď, chcete odísť s celým balíčkom. Chcete sa očistiť celí. Preto je rozumné pripraviť sa a porozmýšľať o svojich hriechoch predtým, ako vojdete dnu. Túžite sa predsa zbaviť úplne všetkého. Ak by si niekto, kto sa ide dať duchovne prebaliť, povedal: ,,Vôbec mi neprekáža, že mi na nohaviciach ostane malá škvrna,“ bolo by to čudné.

V neposlednom rade je dôležité uvedomiť si, že spoveď človeku nedovoľuje znovu konať hriechy. Keď rastieme a zrejeme v Kristovi, mali by sme rásť v cnosti a vzďaľovať sa od hriechu. Ak by človek nejaký hriech najprv naplánoval a potom spáchal s tým, že neskôr sa jednoducho vyspovedá, dopustil by sa hriechu opovážlivosti. Boh vie, že pochybíme, ale nemáme si to plánovať.

Napokon spoveď predstavuje prípravu na dôstojné prijatie svätého prijímania. Nikdy by sme nemali prijímať Ježiša v Eucharistii, ak vieme, že máme na duši ťažký hriech. Bola by to svätokrádež. Znásobili by sme tým naše hriechy a naše už aj tak páchnuce duše by zapáchali ešte viac. Aj svätý Pavol o tom rozpráva v Prvom liste Korinťanom. (porov. 11, 27)

Spoveďou sa naše duše oslobodzujú od hriechu a vtedy sa naša účasť na svätom prijímaní podobá svadobnému dňu. S radosťou v srdci a s úsmevom na tvári prichádzame prijať Ježiša, ktorý miluje naše duše. Zatiaľ čo nebeský Otec a Mamka Mária sa natešene prizerajú.

Božie milosrdenstvo v tejto nádhernej sviatosti nemá hraníc. K spovedi môžeme pristúpiť nespočetne veľa ráz, pretože táto sviatosť sa zrodila z Otcovej lásky k jeho vrtošivým deťom.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: Pod ochranným plášťom Márie/Donald H. Calloway

2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/