Svätá Lucia – udal ju ohrdnutý ženích

Úcta k svätej Lucii pochádzajúca zo Syrakúz, sa v celej cirkvi rozšírila na konci 6. storočia. Svätá Lucia je patrónkou nielen rodného mesta, ale rovnako i Benátok, a predovšetkým bdie nad nevidomými a postihnutými očnou chorobou.

Lucia bola jednou z mnohých obetí Diokleciánovho prenasledovania. Ten, len čo sa stal cisárom v roku 285, musel vzápätí čeliť hlbokej ekonomickej a spoločenskej kríze, ako aj hrozbám vážneho politického a vojenského chaosu. Posilnil preto hranice impéria, ohrozovaného nájazdami barbarov, ktorí vyvíjali tlak v hraničných pásmach kvôli hľadaniu nových území, a rozpad cisárskej moci sa snažil zastaviť založením systému tetrarchie, na základe ktorého bola moc rozdelená medzi dvoch Cisárov, vybraných Augustov, a tí boli predurčení sa stať ich nástupcami. Impérium bolo teda rozdelené na štyri časti, tak že v každej z nich bola rovnocenná zodpovednosť za dohľad nad hranicami, pričom Augustovia a Cisári súčasne spolupracovali na zabezpečenie jednoty Západu a Východu, pretože už dlhý čas sa medzi oboma stranami prehlbovala neschopnosť vzájomného spolužitia. Len čo cisári upevnili svoju moc a zaistili hranice, začali prenasledovať kresťanov, ktorých považovali za nepriateľov politicko-náboženskej stability.

Keď si Galerius, jeden z dvoch cisárov, všimol, že nové náboženstvo sa rozšírilo aj medzi jeho vojakmi, začal sa obávať, že nové náboženstvo by mohlo priviesť vojakov k tomu, že by odmietli používať zbrane a podnecovaný matkou Romula, presvedčil Diokleciána, ktorý až do tej doby zaujímal voči kresťanom tolerantný postoj, o nebezpečenstve nového náboženstva. V rokoch 303 a 304 tak boli vydané edikty v Nikomédii a začalo najkrutejšie prenasledovanie v dejinách.

Edikty nariaďovali, že kresťania nemôžu požívať žiadnych pôct či čestných úradov, majú byť podrobení všetkým druhom mučenia bez ohľadu na sociálne postavenie. Mali zakázané domáhať sa práva, ak sa stali obeťou bezprávia, násilia či lúpeží, dokonca boli zbavení aj akéhokoľvek práva na slobodu a obhajobu.

Prenasledovanie kresťanov bolo kruté a zúrivé. Zverské inštinkty viedli Galeria k tomu, že degradoval kresťanov z postavenia vážených či dokonalých, trestal ich predhadzovaním šelmám, ohňom, križovaním, len v úplne ojedinelých prípadoch a ako mimoriadne gesto ohľadu doprial sťatie, čo bol trest vyhradený ľuďom urodzeného pôvodu.

Lactantius, jeden z Otcov Cirkvi, napísal spis Smrť prenasledovateľov, v ktorom označil prenasledovania za zločiny a prenasledovateľa za prasprostého zločinca. Medzi nezákonnosti, ktorých sa dopúšťali, patrilo nenávistné a hanebné znásilňovanie kresťanských panien. Tertulián túto prax odsúdil slovami: „Keď odsudzujete nejakú kresťanku k vydanie kupliarovi miesto levovi (latinsky“ leno „= kupliar,“ leo „= lev), vedzte, že škvrna zneuctenia je pre nás krutejšia než akýkoľvek trest a akákoľvek smrť.“ Prenasledovanie poľavilo po Diokleciánovej abdikácii v máji 305, ale pretiahlo sa až do roku 311, kedy bol vydaný Galeriov, Licinov a Konštantínov edikt, ktorý kresťanskému náboženstvu udeľoval slobodu kultu.

podporte nás sdzr

Je známe, že Lucia pochádzala z urodzeného rodu a že jej otec zomrel, keď bola ešte dieťaťom. Od tej chvíle žili matka a dcéra navzájom pre seba. Dokážeme si predstaviť Luciine detstvo strávené pod láskyplným pohľadom a starostlivosťou matky Eutychie, ktorá mala radosť z pôvabného dievčatka, nádeje urodzeného rodu. 

Lucia nemala zaľúbenie v záhaľčivom a bezstarostnom živote, aký viedli mladí jej zámožného a patricijského prostredia. Bola vychovaná k úprimnosti, zbožnosti a láske. S vrúcnosťou sa otvárala vznešenému svetlu evanjelia a v jej srdci si razila cestu stále intenzívnejšie a nad všetkým prevládajúca túžba: totiž, čo najviac sa pripodobniť Panne Márii, a v kútiku svojho srdca slávnostne sľúbila, že sa úplne zasvätí nebeskému Snúbencovi. 

„Chvála detí, zvlášť potom dcér, smeruje k matke,“ predniesol kedysi Cantu a nemohol snáď ani predniesť pravdivejší výrok, lebo matka je skutočne najväčšou inšpiráciou k všetkému dobru, akého -zvlášť dievčatko – môže dosiahnuť a vykonať, a ku ktorému môže viesť potom sama, keď sa stane matkou. Eutychia okrem hrdosti nad tým, že dala život takej vznešené nádeji, mala zásluhu na tom, že ju dokázala vychovať tak, že aj dnes by veľa matiek dokázalo hrdo vzhliadať k takej dcére a toľko dcér by dokázalo vyjadriť svoju vďačnosť a svoj obdiv takej matke.

Dejiny Cirkvi tej doby tvorí jedno veľké nebo, posiate žiarivými hviezdami zástupu mučeníkov, ktorých Kristus obdaril palmou mučeníctva v čase prenasledovania kresťanov. Medzi týmito hviezdami však bola jedna, ktorá viedla Luciu zvlášť mocným jasom a osvecovala ju: svätá Agáta, hviezda cirkevnej obce v Catánii, ktorá zomrela mučeníckou smrťou počas prenasledovania za cisára Decia, 5. februára 251. 

Agáta, krásne a bohaté dievča, bola podrobená neopísateľnému mučeniu kvôli tomu, že sa nechcela podvoliť túžbam sicílskeho prefekta Quintiniána, a preto zomrela vo väzení. Zakrátko bol na mieste jej mučeníctva vybudovaný chrám, ktorý dnes nesie názov Sant‘ Agata Vetera. Povesť slávnej mučenice Agáty sa rozšírila po celej provincii (vtedy provincia zahŕňala celú Sicíliu), vďaka zázrakom, ktoré sa diali na jej príhovor a bola preto uctievaná aj v Syrakúzach, odkiaľ sa ľudia chystali na púť k hrobu katanskej mučenice, aby prosili o jej orodovanie . Práve vtedy aj Lucia, ustarostená nad zdravím matky, ktorá už nejaký čas trpela krvácaním bez akejkoľvek nádeje na vyliečenie, sa vydala na púť do neďalekej Catánie, aby sa modlila na hrobe svätej Agáty a vyprosila mamičke milosť skorého uzdravenia.

S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo 5. februára 301, na sviatok svätej mučenice, kedy Lucia s matkou dorazili do Catánie. Aké uspokojenie a blaženosť prežívala Lucia, keď s vrúcnou dôverou a radosťou mohla vysloviť svoju modlitbu nad hrobom vznešenej mučenice v chráme, ktorý jej bol zasvätený, v nádeji, že aj matka bude uzdravená zo svojho neduhu a úplne sa vylieči. 

Sama si chcela vyprosiť milosť zasvätenia života Bohu v nádeji, že matka sa vzdá želania vydať ju za mládenca, ktorý sa do nej zamiloval. Navyše, v kostole sa pri svätej omši práve čítal úryvok Matúšovho evanjelia o uzdravení úbohej ženy, ktorá dvanásť rokov trpela krvácaním (Mt 9,20-22), a ku ktorému došlo iba dotykom lemu Ježišových šiat.

Len čo si Lucia vypočula úryvok, obrátila sa na matku a hovorí jej: „Mučenica Agáta, Pánova služobnica, má k Nemu otvorený prístup, a preto ak sa dotkneš jej hrobu, budeš na jej príhovor uzdravená.“

Zjavenie svätej Agáty: Po skončení bohoslužby sa obe odobrali k hrobu, padli na kolená a dlho sa modlili. Luciina duša sa úplne ponorila do vrúcnej modlitby, a akoby uchvátená extázou, ocitla sa v pôsobivom videní. Zjavila sa jej svätá Agáta, obklopená anjelmi, akoby sa jej chystala niečo povedať. A vtedy sa jej prihovorila: „Lucia, sestra moja, prečo žiadaš odo mňa to, čo môžeš pre iných obdržať sama? Hľa, tvoja matka sa uzdraví pre tvoju vieru. A rovnako, ako sa vďaka mne blahorečí Catánia, tak skrze teba budú zachránené Syrakúzy.“

Keď sa Lucie prebrala z takého jasného videnia, povedala matke: „Mamička moja, pre Kristovu milosť a na príhovor jeho mučenice, hľa, si uzdravená a tvoja modlitba bola vypočutá. Len o toto ťa teraz žiadam, aby si predo mnou už viac nehovorila o ženíchovi, ani po mne nežiadala pominuteľné plody, všetko, čo si mi ponúkla, že mi dáš ako veno, aby som sa vydala za smrteľného človeka, mi daj, aby som mohla priľnúť k nesmrteľnému ženíchovi, Kristus, náš Pán, nám sľubuje veľké odmeny.“

Matka jej na to odvetila: „Lucia, dcérenka moja, uchovávam všetko imanie svoje aj tvojho otca, ba dokonca som ich ešte navýšila. Ak ti to však nie je príjemné, ujmi sa môjho majetku aj dedičstva svojho otca po mojej smrti a potom s ním nalož podľa svojho uváženia.“

„Ach, mamička, tvoj návrh nie je úplne hoden Ježiša, ak mu chceš vzdať hold za to, že ti tak požehnal, obetuj mu, čo by si musela opustiť, keby si zomrela. Kým si nažive, daruj Kristovi to, čo si nadobudla alebo čo si mi sľúbila venovať,“ Lucia jej odvetila.

Keď sa vrátili do Syrakúz, Eutychia, uzdravená na tele a s dušou prekypujúcou duchovnou radosťou, začala na Luciine želanie všetko predávať a čo utŕžila, rozdala chudobným. Táto zvláštne premena neprešla bez povšimnutia mládenca, ktorý sa uchádzal o ruku Lucie. Netrvalo dlho, aby pochopil, že Lucia vyznáva kresťanskú vieru a len ťažko by si vzala za manžela pohana, ako bol on. Keď si uvedomil, že Lucia sa Krista nikdy nezriekne, sklamaný neuskutočnenou svadbou, neváhal Luciu udať miestodržiteľovi Paschasiovi a obviniť ju, že uctieva Krista a tým nezachováva ustanovenia Diokleciánovho ediktu. Lucia bola preto zatknutá a predvedená pred najvyššieho predstaviteľa.

Tiché a pokojné dievča, v istote, že jej Kristus dá silu, aby vydržala akýkoľvek trest, aj mučeníctvo, ak bude treba, otvorene vyznala pred Paschasiom svoju vieru a svoje zmýšľanie a rázne odmietla obetovať bohom: „Som poslušná zákona môjho Boha, rovnako ako ty si poslušný cisárskych zákonov – znela Luciina odpoveď – ty sa správaš úctivo k svojim nadriadeným, ja vzdávam hold môjmu Pánovi, ak ty nechceš urážať cisára, mohla by som azda ja urážať Boha? Ty sa snažíš zapáčiť cisárom, ja sa chcem páčiť jedine Bohu … konaj teda, ako uznáš za správne, ja budem konať podľa môjho svedomia a mojich zásad.“ 

Len čo Paschasius počul, ako Lucia ospevuje kresťanské náboženstvo, pohrozil jej krutosťami a mučením. Dievča však, miesto úľaku, akoby ešte viac ožilo vo vedomí prísľubu Pána, ktorý svojich učeníkov, vláčených po ceste mučeníctve, uistil pomocou Ducha Svätého. 

Paschasius sa jej spýtal: „V tebe teda prebýva Duch Svätý?“

A Lucia odpovedá slovami svätého Pavla: „Tí, ktorí žijú čisto a zbožne, sú chrámom Ducha Svätého, ktorý v nich býva.“

Tieto slová Paschasius nemohol pochopiť, preto ešte viac rozhorčený jej pohrozil: „Nájdem veľmi dobrý spôsob, ako z teba vyhnať tohto Ducha, o ktorom hovoríš, že je Svätý. Ach, ty teda chceš zostať vernou snúbenicou svojho Boha? Nuž, dobre, podrobím ťa neslýchanému mučeniu a uvidíš, ako z teba ten Duch Svätý vyprchá, ak je pravda že ho nosíš v srdci.“ 

Zázračný Boží zásah: Hneď potom nariadil, aby dievča odviedli na miesto, kde bude jej panenstvo podrobené násiliu. Lucia bola odsúdená k násilnému zbaveniu panenskej nevinnosti od návštevníkov verejného domu. Ale k znásilneniu nedošlo, pretože všetky pokusy tam Luciu dopraviť zlyhali. 

Svätá Lucia - udal ju ohrdnutý ženích 1

Vojaci ju preto zviazali remeňmi na rukách a na nohách a všetci spoločne sa snažili ju odtiahnuť, ale márne. Pokúsili sa ju teda odtiahnuť párom volov, ale krehké dievčatko zostávalo nehybné ako skala. Zázračný Boží zásah urobil Luciu natoľko nehybnou, že ňou nedokázala pohnúť z miesta žiadna ľudská sila.

Paschasius, rozzúrený nad tým, čo sa udialo, nariadil, aby jej telo pokryli smolou, živicou, olejom a zažali mohutný oheň. Plamene sa však odkláňali, bez toho, aby telu dievčaťa akokoľvek ublížili.

„Paschasius, tieto plamene ma nemôžu spáliť, aby veriaci mohli spoznať zjavnú silu mučeníctva a aby neveriaci boli zmätení a mnohí z nich, potom čo sa vzdajú pýchy, dokázali uveriť a pokoriť sa pred Pánom.“

Paschasius neveril svojim očiam, preto sa opýtal: „Ako a čím je to možné, že s tebou, ktorá si taká krehká, nedokázalo pohnúť ani tisíc vojakov?“

Lucia odpovedala: „Tisíce padnú po tvojej pravici, desaťtisíce po tvojej ľavici, ale nikto sa k tebe nepriblíži.“

Blížila sa veľká chvíľa. Lucia bola pripravená prijať korunu mučeníctva a priľnúť k svojmu Stvoriteľovi, svojmu nebeskému Snúbencovi. So zrakom i dušou uprenými k nebu akoby pozerala na usmievavá svätú Agátu, ktorá ju pozývala. 

Lucia ešte dodala: „Nastala moja hodina. Udri, Paschasius, a ja zomriem. Ale oznamujem ti, že pre Božiu Cirkev nastane mier. Dioklecián a Maximián pominú, a kresťanstvo sa bude šíriť ďalej.“ Lucia padla na kolená ako pri modlitbe. Vtedy jej telo zasiahol meč a oddelil hlavu. Bol 13. december roku 304, Lucia uzavrela svoj mladistvý vek pozemského života a zrodila sa v sláve.

Deň smrti je pre svätcov a mučeníkov pravým dňom znovuzrodenia pre život večný – dies natalis. Martyrológium pri dátume 13. december uvádza: „V Syrakúzach, meste na Sicílii, deň zrodenia svätej Lucie, panny.“ Okolo mučeníckej smrti svätej Lucia panuje značný nesúlad. Zatiaľ čo grécke Akty hovoria, že bola sťatá, latinská tradícia tvrdí, že Lucii prepichli hrdlo. Syrakúzsky jezuita P. Otavio Gaetano del Marchesi zo Sortino, veľký znalec historiografie starobylej Sicílie, objavil grécke Akty svätej Lucie u Georgia Papadopula, kňaza byzantského obradu a vraví: „Grécke Akty svätej Lucie sú staršie než latinská tradícia a preto si ich veľmi cením.“

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2017/12/svata-lucia_13.html

FACEBOOK DLHODOBO BLOKUJE NÁŠ OBSAH A ŽIVÉ VYSIELANIA. NAŠE VYSIELANIA MÔŽETE AJ NAĎALEJ SLEDOVAŤ NA NAŠEJ STRÁNKE A YOUTUBE KANÁLI. PRIDAJTE SA TIEŽ DO NAŠEJ SKUPINY NA TELEGRAME AK CHCETE ZOSTAŤ PRAVIDELNE INFORMOVANÍ, ALEBO SA PRIHLÁSTE NA ODBER NOVINIEK EMAILOM.

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

One Response

Comments are closed.

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás