Z prednášky o. Piotra Glasa: Radšej budem vlk samotár ako plaziaci sa pes 1. časť
,, Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1 Kor 6, 9-10)
Dnes tento text z Biblie nie je akceptovaný. Sväté písmo sa odsúva, dávame ho do úzadia. Slovám z neho neprikladáme žiaden význam. Viac nemusíme robiť veci tak, ako sa majú – tak ako si to želá Boh. Dávame Bohu podmienky. Myslíme si, že Boh je náš kolega, či kamarát. Neustále Mu dávame podmienky, ako máme žiť, ako Ho máme chváliť. Dávame Mu podmienky v tom, akú máme mať rodinu. Môžeme mať jednu, druhú, aj tretiu ženu, alebo muža. Môžeme Bohu hovoriť, koľko máme pohlaví. Britský Facebook rozoznáva až 71 pohlaví. Keď sa ale pozrieme do obchodu s topánkami, vidíme, že topánky existujú len dámske a pánske. Kde je tých zvyšných 69 typov topánok? Ak sa dnes cítime ako žena, a zajtra sa budeme cítiť ako muž, ihneď sa môžeme stať mužom. Lebo sa tak cítime a môžeme to. K akým absurditám smerujeme?
Hriech sa začína požehnávať a ospravedlňovať. Zabíja našu vieru, zabíja naše spoločenstvá. Ľudia padajú ako muchy, odchádzajú od Boha a od Cirkvi. Rodiny sú rozbíjané a mládež hlúpne. Niet divu, že mnohí sú stratení, dezorientovaní, pozraňovaní a nahnevaní na to všetko, čo sa deje. Sme frustrovaní a viacerí z nás žijú už len na duchovnej pare. Ideme už len na výparoch – presne tak, ako keď auto ide na rezervu. Poddávame sa tomu. Mnohí rozdávajú svoje územie nepriateľovi a nevidia zmysel vytrvania v boji o vieru. Vo vernosti Kristovi, vernosti prikázaniam, vernosti farskému spoločenstvu, vernosti manželke/manželovi. Nevidia zmysel v dodržaní manželských sľubov a predovšetkým zmysel vernosti do konca života.
V týchto vážnych časoch je kresťanstvo životný štýl. A kto si tento životný štýl vyberie, ten musí bojovať. Niet kresťanstva bez kríža. Dobro je ťažké. Kresťanstvo je ťažké. Boh nám dáva 10 prikázaní, a plniť ich je náročné. Satan nám dal len jedno prikázanie – robiť, čo chceme. Toto satanovo prikázanie je veľmi ľahké plniť.
Výber je opäť len na nás. Buď si vyberieme náročnejšiu cestu – budeme sa riadiť podľa Božích prikázaní, a dostaneme sa do Božieho kráľovstva. Alebo budeme robiť len to, čo sa nám páči, s myšlienkou, že smieme všetko, ale táto cesta nás zavedie do zatratenia. Cirkev je samozrejme otvorená pre blúdiacich a pre hriešnikov, aby sa navrátili a odvrátili sa od zlej cesty. Ale hriešnici sa musia navrátiť sami – tak ako márnotratný syn. A Cirkev zostane navždy zatvorená pre hriech. Hriechu, ani tomu najmenšiemu, sa za žiadnych okolností nesmie otvoriť.
,, Kríza, ktorú máme v Cirkvi, je podobná nádoru, ktorý zožiera telo z vnútra.“
(kardinál Sarah)
Spracovala: Dominika Knapová
