Nikto nie je transgender. 1. časť: Pravdu o ľudskej osobe nemožno poprieť

V dokumente s názvom Katechéza o ľudskej osobe a rodovej ideológii biskup Michael F. Burbidge z Arlingtonskej diecézy vo Virgínii vysvetľuje: Boh a Cirkev učia, že človek „je stvorený ako muž alebo žena“ a že „nikto nie je transrodový“.

Cirkev učí, že človek je stvorený ako muž alebo žena. Nikto nie je transsexuál (…). Cirkev neučí, že ľudia, ktorí prežívajú rodovú dysfóriu alebo zmätok, sú nemorálni alebo zlí. Škodlivé lekárske alebo chirurgické zákroky, to je cesta, ktorá je objektívne nesprávna a škodlivá na mnohých úrovniach,“ zdôraznil hierarcha. Dodal, že Cirkev chce takýchto ľudí viesť k pravde a uzdraveniu.

Biskup poukázal na to, že V poslednom desaťročí naša kultúra zažila rastúcu akceptáciu gender ideológie, to znamená tvrdenia, že biologické pohlavie a osobná identita nesúvisia a v skutočnosti môžu byť vo vzájomnom protiklade.

Podľa tohto názoru ľudskú identitu si človek určuje sám, čiže stáva sa voľbou jednotlivca. V dôsledku toho naša kultúra zažíva prudký nárast počtu osôb, ktoré deklarujú, že ich identita je nezlučiteľná s ich biologickým pohlavím. Pokusy vyhovieť takýmto tvrdeniam už viedli k masívnym otrasom v našich sociálnych, právnych a zdravotníckych systémoch.

Podľa hierarchu je táto situácia vážnou výzvou pre všetkých členov Cirkvi, pretože predstavuje pohľad na ľudskú osobu, ktorý je v rozpore s pravdou“.

Duchovný sa pýta, prečo sa dnes deti v školách učia, že „si môžu vybrať svoje pohlavie“. Poukazuje na to, že „za všetkým je rodová ideológia“.

Rodová dysfória je psychický stav, pri ktorom biologický muž alebo žena začína pociťovať, že jeho/jej emocionálna resp. psychická identita nezodpovedá biologickému pohlaviu, a v dôsledku toho prežíva klinicky významný distres. Situácie rodovej dysfórie by sa mali vždy riešiť s pastoračnou láskou a súcitom zakoreneným v pravde. Je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek nespravodlivej diskriminácii či zbytočnej necitlivosti pri reagovaní na takéto situácie resp. snažiť sa ich napraviť, napísal arlingtonský biskup.

Podľa neho však pravdu o našej stvorenej prirodzenosti a ľudskej sexualite nemožno „popierať ani zastierať“. V skutočnosti si láska vždy vyžaduje jasnú prezentáciu pravdy. Ako poznamenal pápež Pavol VI., je vynikajúcim prejavom lásky k dušiam nezabudnúť na nič v spásonosnom učení o Kristovi. Z medicíny, prirodzeného práva a Božieho zjavenia vieme, že každý človek je stvorený ako muž alebo žena od momentu počatia. Treba zdôrazniť,“ píše pápež František, „že biologické pohlavie a sociokultúrnu úlohu pohlavia možno rozlišovať, ale nie oddeľovať… Jedna vec je chápať ľudskú krehkosť a zložitosť života a druhá akceptovať ideológie, ktoré sa snažia oddeliť neoddeliteľné aspekty reality.“

Príspevky - podporte nás

Jednota duše a tela

Dokument, ktorý pripravil biskup, predstavuje učenie katolíckej Cirkvi o rodovej identite a transrodových otázkach a obsahuje aj niekoľko pastoračných komentárov. „Cieľom dokumentu nie je predvídať alebo riešiť každú situáciu. Skôr podáva zásady katolíckeho učenia, ktoré majú veriacich povzbudiť a usmerniť v reakcii na čoraz ťažšiu kultúrnu situáciu,“ píše.

Hierarcha pripomína, že ľudská osoba, stvorená na Boží obraz, je bytosť, ktorá je zároveň telesná aj duchovná. Každú ľudskú bytosť chce Boh a ľudské telo má podiel na dôstojnosti Božieho obrazu: je to ľudské telo práve preto, že ho oživuje duchovná duša, a celá ľudská osoba sa má stať v Kristovom tele chrámom Ducha.

Jednota duše a tela je taká hlboká, že dušu musíme považovať za formu“ tela, to znamená, že vďaka duchovnej duši sa hmotné telo stáva živým, ľudským telom; duch a hmota v človeku nie sú dve spojené prirodzenosti, ale ich kombinácia tvorí jednu prirodzenosť. Učenie Cirkvi je založené na troch princípoch, ktoré možno poznať ľudským rozumom. Po prvé, človek je vtelená duša, kombinácia duchovného a fyzického. Ľudská duša je stvorená, aby oživovala jedno konkrétne telo. Byť ľudskou osobou znamená byť jedným telom a dušou od momentu počatia.

Takto telo odhaľuje nielen dušu, ale aj osobu; osoba ako jednota tela a duše pôsobí prostredníctvom tela. Teda telo každej ľudskej bytosti, ktoré jej dal Boh od momentu počatia, nie je ani cudzie, nie je ani príťažou, ale neoddeliteľnou súčasťou osoby,“ učí hierarcha.

Biskup dodáva, žepodľa autoritatívneho svedectva Písma (porov. Gn 1,27) je ľudská osoba stvorená ako muž alebo žena. Ľudská duša je stvorená, aby oživovala a stelesňovala jedno konkrétne telo, konkrétne mužské alebo ženské. Ľudské pohlavie je nemenná biologická realita, ktorá je určená pri počatí. Pohlavné telo odhaľuje Boží plán nielen pre každého človeka, ale aj pre všetky ľudské bytosti a vytvára nás vo vzťahu s ostatnými živými bytosťami,“ zdôrazňuje autor.

Duchovný pripomína slová pápeža Františka, že „oceniť vlastné telo v jeho ženskosti alebo mužskosti je nevyhnutné, aby sme sa dokázali rozpoznať pri stretnutí s niekým iným“.

Uvedomenie si, že ľudské osoby sú súčasťou ľudskej ekológie, nám pripomína, že aj ľudské bytosti majú prirodzenosť, ktorú musia rešpektovať, a s ktorou nemôžu ľubovoľne manipulovať. Ľudské telo má neoddeliteľný prirodzený význam. Prostredníctvom tela prichádzame do kontaktu nielen s inými ľuďmi, ale aj s morálnym zákonom, ktorý je vpísaný do našej prirodzenosti. Sexualita ovplyvňuje všetky aspekty ľudskej osoby v jednote jej tela a duše. Platí to najmä pre afektivitu, schopnosť milovať a plodiť deti a vo všeobecnosti pre schopnosť vytvárať putá spoločenstva s ostatnými. Každý muž a každá žena by mali uznať a prijať svoju sexuálnu identitu,“ uvádza sa v ňom.

Hierarcha poukazuje na to, že hoci môžu existovať „zne spôsoby, akými osoba môže vyjadriť svoju rodovú identitu ako muž alebo žena, v súlade s normami a zvyklosťami konkrétnej doby alebo kultúry, alebo osoba môže mať „nezvyčajné záujmy“, to „nemení jej rodovú identitu ako muža alebo ženy“.

Rozdiely medzi mužom a ženou „smerujú k ich vzájomnému dopĺňaniu sa v manželstve: a tieto rozdiely sú mimo tohto vzťahu nepochopiteľné“.

Muž a žena boli stvorení jeden pre druhého – nie preto, žeby ich Boh nechal napoly stvorených a neúplných: stvoril ich, aby tvorili spoločenstvo osôb, v ktorom každý môže byť pomocníkom toho druhého, pretože sú si rovní ako osoby (kosť z mojich kostí…) a vzájomne sa dopĺňajú ako muž a žena. V manželstve ich Boh spája takým spôsobom, že vytvorením jedného tela môžu odovzdávať ľudský život (…). Tým, že muž a žena odovzdávajú ľudský život svojim potomkom, sa ako manželia a rodičia jedinečným spôsobom podieľajú na diele Stvoriteľa.

Prevzaté z: Christianitas

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás