Liturgie nás privádzajú na určité fyzické miesta, ktoré nám umožňujú vydať sa po Kristových stopách. Duchovné pútnictvo je praktika, ktorá siaha cez celé stáročia. Pútnici navštevujú Svätú zem od čias, keď po nej chodil Kristus. Uctievajú si miesto kde sa narodil, zomrel a vstal z mŕtvych. Aj keď je pravda, že každý kresťan by mal aspoň raz v živote navštíviť Svätú zem, v skutočnosti to mnohí nemôžu urobiť kvôli zdravotným problémom alebo nedostatku prostriedkov. Počas nášho slávenia Veľkého týždňa môže každý kresťan, bez ohľadu na to, kde sa nachádza, uskutočniť duchovnú púť do Svätej zeme prostredníctvom bohoslužobných a liturgických slávení Cirkvi.
Všetko sa začína na Kvetnú nedeľu
V ideálnom prípade sa na Kvetnú nedeľu začína prvým evanjeliom, následne požehnaním ratolestí a sprievodom s ratolesťami do kostola. Neskôr počas svätej omše počúvame druhé evanjelium pre tento deň – Umučenie nášho Pána Ježiša Krista.
Tieto dva zážitky nám umožňujú vykonať duchovnú púť. Spolu so sprievodom sa stávame účastníkmi Kvetnej nedele, privítaním Ježiša s ratolesťami pri vstupe do Jeruzalema. O čosi neskôr budeme putovať s Kristom na vrch Golgota.
Zelený štvrtok – deň poslednej večere a ustanovenia Eucharistie
Ďalším cieľom našej duchovnej púte je Večeradlo, miesto, kde Ježiš slávil Veľkú noc so svojimi učeníkmi a ustanovil Eucharistiu počas Poslednej večere.
Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis – Omša svätenia olejov biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša má byť prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.
Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. Schádzame sa na oslávenie pamiatky Poslednej večere, pri ktorej Ježiš Kristus prv než seba samého vydal na smrť, zveril svojej Cirkvi novú a večnú obetu ako hostinu svojej lásky.
Kristus ponúkol Otcovi obetu svojho života a zároveň ju už nekrvavým spôsobom vopred vykonal. Oddelil telo od krvi, ako to bolo zvykom pri všetkých starozákonných obetách a vykonal obetnú hostinu. Prijali sme jeho telo a krv. Teraz sa už začína uskutočňovať Kristova krvavá obeta. Ježiš odchádza do ticha Getsemanskej záhrady, aby sa tam v modlitbe k svojmu Otcovi pripravil na utrpenie a smrť. Tento odchod nám teraz pripomína prenesenie Oltárnej sviatosti buď na bočný oltár, alebo do bočného bohostánku niekde vo vedľajšej kaplnke.
Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám, celkom opustený. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Kristus prežíva smrteľnú úzkosť a prosí apoštolov, aby s ním bedlili: Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Je to výzva aj pre nás. V duchu ostaňme v tichej adorácii s Kristom v Getsemanskej záhrade.
Veľký piatok – umučenie nášho Pána
Vo veľkopiatkových obradoch si pripomíname Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po jeho umučenie a smrť na kríži. V tento deň sa podľa pradávnej tradície Cirkvi nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš – na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi.
Na začiatku ľutujeme, že aj my sme prispeli svojimi hriechmi k utrpeniu Pána Ježiša. Na znak toho si kňaz pred oltárom líha na tvár. Robí to v hlbokej pokore pred svojím Pánom, ktorý je až do prachu zeme pokorený a potupený. Veriaci vtedy kľačia a v tichu prosia každý za seba, aby im Pán odpustil.
V rámci bohoslužby slova sa čítajú alebo sa spievajú pašie – dejiny Pánovho umučenia, modlí sa slávnostná modlitba veriacich, ktorá je dlhšia a pochádza od prvých kresťanov.
Kríž je znakom spásy. Na kríži sa Pán Ježiš za nás obetoval, na kríži vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu. Preto máme kríž vo zvláštnej úcte. K oltáru sa prináša zahalený kríž a kňaz ho postupne odhaľuje, pričom zaintonuje výzvu “Hľa, drevo kríža”.
Svojou vykupiteľskou obetou nám Kristus opäť získal večný život, ktorý sme stratili Adamovým hriechom. Zálohom tohto večného života je účasť na obetnej hostine Kristovho kríža. On sám hovorí:
„Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život.“
Všetci veriaci sa v dnešný deň postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň pôstu, pokánia.
Biela sobota – Kristus, svetlo sveta!
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42).
Biela sobota – oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách “Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka” sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: “Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života” (Jn 8, 12). Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec kresťania prosia nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova, tri až sedem čítaní zo Starého zákona, liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!).
Veľkonočná nedeľa – Kristus slávne vstal z mŕtvych Aleluja!
Veľkonočná nedeľa nás zavedie na púť k prázdnemu hrobu. Bežíme s Petrom a Jánom, plačeme s Máriou Magdalénou a spolu s učeníkmi kráčame cestou do Emauz.
Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Prežime veľký týždeň novým spôsobom
Či už ste sa zúčastnili na všetkých liturgiách Veľkého týždňa alebo nie, tento rok skúste prežiť Veľký týždeň novým spôsobom. Vydajte sa na duchovnú púť. Zastavte sa a predstavte si seba na miestach Kristovho umučenia a zúčastnite sa na ňom spolu s Kristom. Modlite sa a kráčajte po boku Ježiša. Počúvajte jeho hlas. Buďte svedkami vzkriesenia. Dovoľte, aby vaša duchovná púť zmenila vaše prežívanie Veľkého týždňa.
Zdroj: How to turn Holy Week into a pilgrimage (aleteia.org) / https://farnost.kamenicanadcirochou.sk/
Z angl. Originálu preložila Jesika Senderáková
2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/
2 Responses
bmeeq4
zqbga5
Comments are closed.