„Dajte raziť medailu podľa tohto vzoru. Osoby, ktoré ju budú nosiť, dostanú mnohé milosti. Nesmierne milosti obsiahnu tí, ktorí budú dôverovať.“
Svätá Katarína Labouré odovzdala svetu vyššie spomenuté posolstvo o medaile Panny Márie skrze svojho spovedníka Aladela v roku 1830. Stalo sa tak po tom, čo sa osobne stretla s Pannou Máriou.
A aký postoj zaujali k medaile svätí?
JÁN MÁRIA VIANNEY
Keď sa tento veľký svätec dozvedel o zjavení, ihneď dal zhotoviť veľkú pozlátenú sochu Panny Márie podľa vzoru, ako sa zjavila sestre Kataríne, a postavil ju do kaplnky svojho farského chrámu. Tu zasvätil Panne Márii všetkých svojich farníkov. Na hrudi sochy dal zhotoviť strieborné srdce, do ktorého vložil napísané mená všetkých svojich farníkov. Takto ich dal do výbornej opatery, čo dokazuje krásne prekvitajúci náboženský život predtým spustlej a zanedbanej farnosti. Stala sa totiž vzorom pre svet.
MAXIMILIÁN MÁRIA KOLBE
Obrovským apoštolom zázračnej medaily bol nepochybne sv. Maximilián Mária Kolbe. Dal by sa nazvať aj ,,svätcom zázračnej medaily.“
Spomeňme si na jeho veľké celosvetové mariánske hnutie Rytierstvo Nepoškvrnenej. Všetci jej členovia sú povinní nosiť zázračnú medailu. Je vonkajším znakom zasvätenia Nepoškvrnenej. A nielen to, ale zázračná medaila je jedným z prvých prostriedkov apoštolátu RYTIEROV NEPOŠKVRNENEJ.
Sám Kolbe o tomto prostriedku povedal: „Zázračná medaila slúži na posväcovanie iných, pretože nám pripomína, aby sme sa modlili za tých, ktorí sa k Márii neutiekajú, nepoznajú ju a rúhajú sa.“ Ďalej povedal: ,,zázračné medaily sú ako ,guľky‘, ,strelivo‘, či ,míny‘; majú tajomný potenciál, schopný prelomiť zamurované srdcia, tvrdohlavé duše a zatvrdnutú vôľu pripútanú k hriechu.“
Preto ju nosil vždy so sebou, každému ju rozdával a umiestňoval všade; na pultoch obchodníkov, vo vlakoch, na lodiach, v čakárňach. ,,Zázračnú medailu treba rozdávať všade, kde je to možné… deťom, starým a predovšetkým mladým, aby pod Máriinou ochranou mali dostatok síl odolávať nespočetným pokušeniam a nebezpečenstvám, ktoré im dnes hrozia. Aj tým, ktorí nikdy nevstúpili do kostola, ktorí sa boja spovede, vysmievajú sa z náboženských praktík, smejú sa pravdám viery a sú ponorení v bahne nemravnosti… im všetkým je absolútne nevyhnutné ponúknuť zázračnú medailu a modliť sa k Nepoškvrnenej za ich obrátenie.“ Toľko svätý Maximilián Mária Kolbe.
MATKA TEREZA
Matka Tereza z Kalkaty bola taktiež podporovateľkou zázračnej medaily. Neustále držala v rukách okrem ruženca aj zázračné medaily. Nosila ich pri sebe vždy niekoľko a každému ich rozdávala.
Bežným pohľadom bolo sledovať Matku Terezu, ako rozdáva chudobným plnú hrsť takýchto medailí. Málokedy niekto odišiel bez toho, aby im vtisla do rúk zázračné medaily.
Pri svojej poslednej návšteve Bronxu v New Yorku (jún 1997), keď už sedela na invalidnom vozíku; necelé tri mesiace pred smrťou, držala plný košík týchto medailí na kolenách. Jej sestry neustále dopĺňali košík, zatiaľ čo matka dávala značné množstvo každému kňazovi, ktorý ju prišiel pozdraviť po omši. Pozoruhodná bola úcta, s akou narábala s týmito náboženskými sviatosťami, a vážnosť, s akou navrhovala, aby sa používali ako nástroje na šírenie evanjeliového posolstva lásky.
Sama dohliadala na ročnú distribúciu desiatok tisíc zázračných medailí. Takže na svete sú tisíce a tisíce ľudí, ktorí dostali medailu od Matky Terezy.
V týchto ťažkých časoch nám Panna Mária opäť ponúka svoju medailu, aby sme ju nosili, šírili a vyprosovali skrze ňu hojné milosti uzdravenia a ochrany pre nás, náš národ i celý svet, aby drahokamy na Matkiných rukách zažiarili ešte viac a Boh nás skrze ňu obdaroval týmito milosťami!
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej 
