Svedectvo Dr. Wandy Półtawskej – blízkej priateľky Jána Pavla II.

Aj tento článok bol napísaný vďaka Vašim príspevkom. Ak nám chcete pomôcť a podporiť nás jednorázovým finančným príspevkom môžete tak urobiť tu ▶️: podporte nás Ďakujeme za každý príspevok. Prosíme modlite sa za nás ❤

Toto svedectvo podáva poľská lekárka – psychiatrička Wanda Półtawska – docentka na Pápežskej teologickej akadémii, proti – potratová aktivistka, dáma Rádu Bieleho orla.

Wanda Półtawska, získala Cenu Antona Neuwirtha za ochranu života. Narodila sa v Lubline. Ako mladá skautka sa zapojila do odboja proti nacistickej okupácii. V roku 1941 bola zatknutá a mučená gestapom a internovaná do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Bola odsúdená na trest smrti, ktorý nebol vykonaný, ale spolu s ďalšími väzeňkyňami slúžila ako „pokusný králik“ pri pokusoch nacistického lekára Karla Gebharda, popraveného po Norimberskom procese. Jednalo sa najmä o chirurgické zmrzačenie končatín.
Po skončení II. svetovej vojny začala na krakovskej Jagelovskej univerzite študovať psychiatriu, aby pochopila myslenie človeka schopného spáchať také ukrutnosti. V tých rokoch sa spoznala s mladým univerzitným kaplánom Karolom Wojtyłom. Postupne sa Wanda, jej manžel Andrzej a ich štyri deti stali jeho rodinou. V roku 1962 bola Wanda zázračne uzdravená z rakoviny po tom, ako sa za ňu u talianskeho kapucína, pátra Pia, prihovoril krakovský biskup Wojtyła. Keď sa ako arcibiskup rozhodol založiť Inštitút pre manželstvo a rodinu, Półtawsku poveril jeho vedením, ktoré trvalo 33 rokov. Bola blízkou priateľkou Jána Pavla II. Bola dokonca prítomná pri jeho smrti.

Zdroj: wikipedia

Svedectvo Dr. Wandy Półtawskej

Dievčatá z internátu takmer nasilu dovliekli svoju kamarátku ku mne. Mladé dievča z prvého ročníka vysokoškolského štúdia chcelo v noci vyskočiť z okna na štvrtom poschodí. Držali ju do rána a potom mi ju priviedli. Reaktívne depresívny syndróm dva týždne po ukončení tehotenstva (dievča malo 19 rokov)
Opýtala som sa:
“Dieťa, nebol nikto kto by ťa zastavil?”
Zúrivá nepovedala nič. Trvalo mi dlho, kým som s ňou nadviazala správny kontakt, a keď sa to stalo, priznala sa, ako to bolo. Konala sa celá rodinná rada. Deväť ľudí: dievča, jej rodičia, brat a švagriná, chlapec s rodičmi, učiteľ. A deväť dospelých odsúdilo dieťa na smrť. Dievča plakalo:
“Keby čo i len jedna osoba povedala: Nerob to,“ neurobila by som. Ako budem teraz žiť?!”
Spýtala som sa, kto je otcom dieťaťa. Reagovala výbušne:
“Nechcem ho už poznať, nenávidím ho.”
Takéto reakcie som pozorovala viackrát. Po zabití dieťaťa sa mladý pár odlúči. Opak je pravdou, keď sa dieťa narodí. Stáva sa, že chlapec, ktorý opustil dievča v tomto zložitom období, sa vráti a ožení sa. A tu deväť ľudí plánovalo vraždu jedného dieťaťa. Dohodli lekára, zaplatili za zákrok, priviedli ju, odviezli – urobili všetko pre … zbaviť sa dieťaťa!


Mučivá vina
Podarilo sa mi odradiť veľa žien od tohto strašného rozhodnutia, z ktorého niet návratu. Ako psychiater som opakovane pozorovala súbor príznakov, ktorý má svoj medzinárodný názov: postabortívny syndróm – súbor psychopatologických príznakov po zabití svojho vlastného dieťaťa. Mnoho rokov mojich pozorovaní ukazuje, že každá žena, ktorá nechala zabiť dieťa v svojom lone, trpí roky. Už na začiatku 20. storočia profesor Rosner, popredný poľský gynekológ, uviedol, že ukončenie tehotenstva sa dá prirovnať k tomu, že matka – žena skončí pod koľajnicami uháňajúceho vlaku. Roztrhaná na kúsky, už nikdy nemôže byť úplne celistvá. Tieto príznaky sa neobjavujú okamžite.
Aj keď sa ľudia snažia pomenovať to inak, umelé prerušenie tehotenstva je trestný čin. Žena nesie toto znamenie už navždy. Každý, kto dovolil zabiť dieťa v jej lone, tiež trpí roky.
Žena sa bojí dieťaťa, nechce ho, takže keď je preč, najskôr pocíti úľavu, a potom… Prichádza útlak a rastie dotieravý pocit viny, ktorý sa zmení na pocit zranenia, nastáva zmena osobnosti, ťažký charakter, podráždenosť, výbušnosť atď. Starala som sa o stovky žien a nikto mi nikdy nevyčítal, že majú dieťa. Všetci sú veľmi vďační a často posielajú fotografie svojich detí v priebehu rokov, pretože nie je pravda, že z takzvaného nechceného tehotenstva sa narodí nechcené dieťa. Naopak – toto dieťa, niekedy zaplatené hrdinským rozhodnutím matky, ktorá zaň bojuje s prostredím, ktoré dieťa pôvodne odmietlo, sa v jej vysokom veku stáva najväčšou radosťou a útechou.”

Zdroj: Svedectvo Dr. Wanda Półtawska/modlitba.sk

Svedectvo Dr. Wandy Półtawskej - blízkej priateľky Jána Pavla II. 1

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Comments are closed.

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás