Príbeh o tom, ako svätý Alfonz Mária de Liguori odpovedal na Božie volanie stať sa kňazom, prezrádza jeho nezameniteľný mariánsky charakter. Keď sa vzdal svojej právnickej praxe a rozhodol sa stať sa kňazom, pristúpil k soche Božej Matky v Kostole Panny Márie milostí v Neapole, pokľakol si, zložil svoj rytiersky meč a položil ho k nohám sochy. Tento čin symbolizoval, že už nechce byť služobníkom sveta, ale rytierom Kráľovnej neba.

Ako kňaz a teológ sa stal jedným z najvýznamnejších mariánskych autorov 18. storočia. Jeho mariánsky vplyv a príklad života bol obrovský. Stalo sa, že pokľakol pred celou fakultou Neapolskej univerzity a zložil slávnostnú prísahu, že bude brániť pravdu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. V tej dobe túto pravdu neobhajovali všetci katolíci, pretože dogma o nepoškvrnenom počatí mala byť‘ definovaná až v roku 1854. Počas celého svojho života a kňazskej služby vždy šíril a obhajoval nepoškvrnené počatie Panny Márie vo všetkých svojich mariánskych spisoch. Po jeho smrti nebo odmenilo jeho úsilie o podporovanie tejto dogmy. V roku 1871 ho ten istý pápež, blahoslavený pápež Pius IX., ktorý v roku 1854 vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí, vyhlásil za učiteľa Cirkvi.

V roku 1750 vydal svoje mariánske dielo Slávna si, Mária. Tak ako to mal vo zvyku svätý Alfonz v súvislosti so všetkými svojimi knihami, aj táto bola napísaná pred obrazom Matky dobrej rady, ktorý mal svätec na svojom stole. V úvodnej časti knihy uvádza, že za všetko vďačí Márii, a poznamenáva, že jeho veľkou túžbou je šíriť úctu k nej. Učil, že Máriin plášť slúži ako ochrana pre hriešnikov, a po úcte, ktorú dlhujeme Ježišovi Kristovi, máme dať hlavné miesto v našich srdciach Márii, našej duchovnej Matke.

Jednou z modlitieb, ktorú sa modlil každý deň, bol ruženec. Svätý Alfonz ako učiteľ Cirkvi neustále opakoval: ,,Nesmierne dobro, ktoré táto vznešená pobožnosť (ruženec) priniesla svetu, je dobre známe. Koľkí boli jej prostredníctvom oslobodení od hriechu! Koľkých priviedla k svätému životu! Koľkých priviedla k dobrej smrti a teraz sú spasení!“

Ružencu bol taký oddaný, že ku koncu svojho života, keď mu pomaly slabla pamäť, často vyjadroval znepokojenie, ak si nebol istý, či sa ho v daný deň pomodlil. Ruženec bol jeho každodenným spoločníkom až do konca.

Svojím životom a knihou Slávna si, Mária dokázal, že je skutočným zástancom ruženca. Vo svojej knihe uviedol mnoho príkladov o sile ruženca v životoch tých, ktorí sa ho modlili, a zaznamenal tiež príbehy ľudí, ktorí boli zázračne zachránení práve vďaka ružencu. Sám povzbudzoval ľudí, aby vstúpili do Ružencového bratstva, a zdôrazňoval, že ľudia by sa mali modliť ruženec, aby pomohli dušiam v očistci. Dodnes je 15-desiatkový ruženec súčasťou rehoľného habitu redemptoristov – Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, ktorú založil.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: 26 APOŠTOLOV RUŽENCA/Donald H. Calloway – knihu si môžete zakúpiť tu: https://www.zachej.sk/produkt/40117/26-apostolov-ruzenca/