Od „Národnej púti“ v roku 1888 sú veľké púte spojené so sprievodom s Najsvätejšou Sviatosťou. Noviny Journal de la Grotte vtedy napísali: „Naša dobrá Matka chcela ustúpiť, aby urobila miesto svojmu božskému Synovi v Najsvätejšej Sviatosti.“

Najsvätejšia Sviatosť získala v celom pútnickom dianí v Lurdoch ústrednú úlohu, ktorá je dnes neodmysliteľná. Došlo k tomu takto:

21. augusta 1888 prežívali pútnici Národnej púti deň skúšky. Nedošlo takmer k uzdraveniu a navyše sa rozpútala strašná búrka, ktorá večer znemožnila svetelný sprievod. Pri pohľade na smutnú radu pútnikov, prišiel jeden zbožný duchovný s myšlienkou usporiadať sprievod sa Sviatosťou Oltárnou medzi chorými a osláviť ju volaním plným dôvery.

Prečo by nemal božský Spasiteľ vypočuť volanie chorých, ako to rád robil za svojho života? Povedané – urobené.

Už druhý deň v oktáve Nanebovzatia Panny Márie (dnes je to sviatok Panny Márie Kráľovnej) sa konala prvá procesia s monštranciou. Prvýkrát zazneli vrúcne volania: Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť! – Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!

A čo sa stalo? Sotva toto prosebné volanie zaznelo, zdvihlo sa pred jaskyňou nie menej ako osem chorých, ktorí náhle získali dar zdravia. Kto by mohol popísať jasot spevu Magnificat, ktorý stúpal k nebu medzi slzami vďačnosti? Od tej doby denne zaznieva v Lurdoch jasot sŕdc ku cti Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

V správe dr. Boissarie pri príležitosti eucharistického kongresu v Lurdoch 1898 sa okrem iného píše: „V roku 1888 sme začali registrovať uzdravenia, ktoré sa udiali počas eucharistického sprievodu. V tomto prvom roku 16% všetkých uznaných uzdravení sa uskutočnilo počas procesie (7 zo 40). Často začína uzdravenie pri kúpeli a pokračuje počas eucharistického sprievodu. Zriedkakedy je to naopak. často však pri kúpeli nebolo možné zaznamenať žiadne zlepšenie, zatiaľ čo k náhlemu uzdraveniu došlo pred Najsvätejšou Sviatosťou.

Prvá takto uzdravená, ktoré nám bolo oznámené, bola Nina Kin, 22-ročná dievčina, ktorá sem bola dopravená z jednej parížskej nemocnice. Pri neopatrnom pohybe na seba vyliala 25 litrov kyseliny sírovej a mala ťažké popáleniny na nohách až k nervom, takže 10 mesiacov nebola schopná žiadneho pohybu. Všetky lekárske procedúry úplne zlyhali. Počas Národnej púte absolvovala dve kúpele, ale nedostavilo sa žiadne zlepšenie.
22. augusta ležala na matraci pred jaskyňou, keď okolo prechádzal sprievod s Najsvätejšou Sviatosťou. Náhle sa cítila pozdvihnutá, vyskočila zo svojho lôžka, preskočila zábradlie a pevným krokom sprevádzala eucharistický sprievod.

Chcel by som sa tu zmieniť o jednom z najzaujímavejších uzdravení z roku 1889. Ide o slepú dievčinu vo veku 19 rokov Máriu-Luisu Horeauimovú. Nemohla vnímať ani denné svetlo, bolo nutné ju vodiť za ruku a podávať jej stravu. Opakovane mala zápal rohovky, takže jej oči stratili všetku svetelnú priepustnosť. V deň, kedy došlo k uzdraveniu, sa nemohla dostať pred jaskyňu a zdržiavala sa v blízkosti bazénov. Prosila svoju priateľku, aby jej povedala, až pôjde okolo nej Najsvätejšia Sviatosť. Výkriky sa blížili. Keď jej priateľka povedala: ,Teraz je tu!‘, slepá sa vrhla na kolená so slovami: ,Pane, ak chceš môžeš ma uzdraviť! Pane, daj, nech vidím!‘ 
V tom okamihu zacítila oslepujúce svetlo, ktoré preniklo jej zrak a spôsobilo pálčivú bolesť, pri čom sa jej oči otvorili. Zbadala jaskyňu, pútnikov, ktorí sa modlia na kolenách, a Najsvätejšiu Sviatosť, ktorá jej žehná. Jej zraku sa vrátilo svetlo a mohla rozoznávať všetko do najmenších detailov. Zrak sme jej vyšetrovali a je úplne jasný a zdravý.

V roku 1889 sa týmto spôsobom stala celá rada ďalších, nanajvýš zaujímavých zázrakov. Pani Facque z Pont-Mousson je matkou desiatich detí a má 44 rokov. Päť rokov je ochrnutá a do Lúrd ju doniesli už umierajúcu. Priniesli ju k bazénom úplne bezmocnú.
Prítomné sestry vyhlásili: ,Tá je už stratená, tú  už Matka Božia neuzdraví.‘ Osem ošetrovateliek ju vyzlieklo a ponorilo do vody. Úplne stratila farbu … je v agónii, to je koniec. V tom okamihu zaznel zvonček, ktorý ohlasoval príchod Najsvätejšej Sviatosti. Lialo ako z krhly. Umierajúcu prikryli a vyniesli ju von.
Ošetrovateľky sa vrhli na zem a pokľakli do blata. Jedna sestra sa pokúsila chorej trochu pozdvihnúť hlavu, ale márne. Hlava klesla späť a oči zostali zatvorené. V tom okamihu sa priblížila Najsvätejšia Sviatosť. Tu sa chorá náhle vystrela a pozrela na monštranciu. Vstala a išla Najsvätejšej Sviatosti v ústrety … A potom pred ňou padla na kolená.
Postavili jej monštranciu na hlavu. Ihneď povstala a išla bosá za ňou a žiarila radosťou. Dalo im námahu, aby ju zadržali, pretože chcela ísť so sprievodom.

Mohli by sme sa tiež zmieniť o mladom Guy de Montpellier. Dlho sa bezvýsledne liečil v nemocnici. Jeho skrátená paža bola ochrnutá, koža uvoľnená. Zdravou rukou zdvihol svoju chorú pažu a dotkol sa monštrancii. Pocítil silný otras a do jeho ramena sa vrátili život a sila. Potom sám uvoľnil svoju pažu z dláh a bol úplne zdravý.

Vedľa neho ležal 12-ročný chlapec, ktorý nikdy nechodil. Okrem toho bol pripútaný na lôžko, pretože mal tuberkulózu bedier. Keď okolo neho prechádzal kňaz s monštranciou, chytil jeho vélum a nechcel sa pustiť. Márne sa pokúšali jeho ruky uvoľniť: ,Pustím sa, až budem uzdravený!‘

Nepomáhali žiadne dohovory. Pustil sa naozaj, až keď mohol uzdravený vstať. Užasnutý dav ho potom niesol ďalej triumfálne v procesii.

Povedal som, že sme zaznamenali až 60% uzdravení pred Najsvätejšou Sviatosťou. Tento počet je už prekročený. V roku 1898, keď prišiel pútnický vlak z Arrasu, takmer všetky uzdravenia sa stali počas procesie.“

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/02/panna-maria-lurdska-eucharistia.html

Svätý Ján Vianney – O zadosťučinení

Čo stváraš, že sa toľko spovedáš?