Je úžasné, že už od čias pápeža Gregora Veľkého sa hovorilo o konci čias ako o niečom blízkom, a že samotný svätý pápež hovoril o tom s veľkým presvedčením.

Aj apoštoli sa pýtali Ježiša, kedy príde zničenie chrámu a koniec sveta, no Spasiteľ na túto otázku neodpovedá. Hovorí, že deň a hodina týchto katastrof sú známe len Otcovi, pričom ľudstvu poznať čas posledného súdu je odopretý.

Len Boh, ktorý sa na veci pozerá zhora, a pred ktorým je všetko odhalené, môže hodnotiť, nakoľko sa ľudské zlo približuje k poslednej čiare a privoláva ťarchu súdu.

Ľudská sloboda skutočne vplýva na dejiny a môže ich koniec urýchliť alebo spomaliť. Jeden jediný dobrý skutok môže zastaviť trest a jedna jediná zloba môže priniesť začiatok konca. To, čo sa stane v tomto roku, sa môže preniesť do iného roku alebo do budúcich čias.

Teda, ak si predstavíme množstvo ľudí od začiatku sveta až podnes a nevyčísliteľné množstvo skutkov a zásluh, a ak myslíme na ich vplyv na všetok morálny poriadok vo svete, vtedy pochopíme, že výpočet posledných čias prináleží jedine Bohu.

Blízke či vzdialené znamenia konca sveta môžu byť vzdialené celé stáročia, keď jedna omilostená duša svojimi svätými zásluhami vyváži ostatné činy, a tak zadosťučiní Božej spravodlivosti.

Tým sa ozrejmuje, prečo ľudia počas mnohých stáročí pozorovali znaky konca sveta bez toho, aby sa udiali.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: Rozjímania na adventné nedele/Don Dolindo RUOTOLO