Ctihodná Alžbeta Canori Mora bola nielen veľkou mystičkou, ale aj ešte väčšou pomocníčkou dušiam v očistci. 1. novembra 1816 bola povznesená až k Najsvätejšej Trojici, bola „uvedená do nekonečných Božích priestorov“, ako sama povedala a vtedy započula hlas: „Milovaná dcéra, moja láska k tebe je nekonečná a keby som mal zničiť svet, aby som ti vyhovel, spravil by som to! Žiadaj, povedz mi, čo si praješ? Všetko dostaneš od mojej nekonečnej lásky.“

Po prečítaní týchto slov nám neostáva iné, ako s obdivom nazvať Alžbetu miláčikom Boha. Mohla by si žiadať čokoľvek a dostane to! Pokorná Alžbeta sa pri takýchto zvláštnych dôkazov Božej lásky (bolo ich skutočne veľa) ponorila do duše svojej ničoty. „Bola som zahanbená svätou pokorou a zároveň som obdivovala preveľké Božie milosrdenstvo,“ povedala a pokračovala ďalej: „Neopovážila som sa prehovoriť, ale svojimi slzami a vzdychmi som vyznávala, že som najnehodnejšia hriešnica, ktorú zem kedy nosila.“ 

A vo svojej pokore dodala: „Uznala som, že som hodná každého trestu, ale môj Boh nepozeral na moju nehodnosť, ale mi ukázal svoju lásku. Znovu som počula jeho hlas: ‚Len hovor,‘ opakoval, ‚vrav, celkom otvorene žiadaj, čo si praješ a čo chceš!‘ Vnútorným osvietením som poznala, že sa bude radovať, ak si budem žiadať nejaké milosti. Keď som to poznala, spadol zo mňa všetok strach a s dôverou v zásluhy Ježiša Krista som pokorne prosila, aby boli vyslobodené dušičky z očistca.“ 

Pánovi Ježišovi sa páčila táto veľká Alžbetina láska. Ihneď prikázal, aby ju dvaja zakladatelia rádu trinitárov a svätý Karol Boromejský, v ktorého chráme sa modlila, sprevádzali do očistca a mala z neho vyslobodiť toľko duší, koľko bude chcieť. Ako odznak tejto moci jej odovzdal veľký kľúč.

Alžbeta potom precitla a pýtala sa, či to, čo práve videla, bol sen alebo skutočnosť? Sotva to spomenula, znovu sa ocitla vo vytržení. Znovu sa jej zjavili svätý Karol Boromejský a obaja svätí zakladatelia a Alžbeta s nimi išla do očistca.  „Ako som sa zhrozila a zdesila, keď som uvidela očistec,“ rozprávala. „Aké ukrutné tresty, aké veľké muky trpia duše v očistci! Ako prosili, aby boli vyslobodené, aby som sa nad nimi zmilovala!“

Alžbeta bola týmto pohľadom na dušičky nesmierne dojatá. Dala by svoj život v najstrašnejších mukách, aby ich všetky vyslobodila. Nepovažovala sa však za hodnú, aby použila povolenie, ktoré dostala. „Prosila som dobrého Ježiša a hneď sa mi zjavil v tom očistcovom žalári nesmiernej žiare.“ Takto bola jej vrúcna túžba odmenená a jej svätí sprievodcovia oslobodili mnoho duší z múk, ktorými boli trýznené. Tie duše potom radostne vystúpili do neba.

Netreba sa čudovať, že Alžbeta v okamihoch najväčšej duchovnej radosti a vznešenom vyznamenaní po mystickom zasnúbení s nepoškvrneným Baránkom Božím zostupovali do očistca, aby tam vyslobodila trpiacich. Alžbeta mala vždy veľký súcit s dušami v očistci a stále za nich modlila. Zvlášť, keď sa blížil sviatok Všetkých verných dušičiek a potom aj celý november bola myšlienkami neustále v očistci, konala mnohé kajúce skutky, aby vyslobodila čo najviac duší z očistca.

Jej dcéra Lucina o nej rozprávala v aktoch kanonizačného procesu: „Veľmi sa starala o dušičky v očistci a konala za nich neustále kajúce skutky, prísne sa postila a veľa sa modlila. Dojímali ju muky dušičiek a Boh jej niekedy ukázal, ako veľmi trpia v očistcovom žalári duše, ktoré sa tam dostali.“

Alžbeta nad nimi plakala a horlila, aby sa za nich čo najviac modlilo. „Aby mohla pomáhať dušičkám v očistci, neustále sa modlila, získavala pre nich odpustky, chodila na sväté omše, konala pobožnosť Krížovej cesty, navštevovala Sväté schody v Ríme a iné sväté miesta, všemožne sa umŕtvovala a konala iné kajúce skutky. Dá sa povedať, že bola takmer neustále v akomsi očistci, aby vyslobodila dušičky z očistca,“ vypovedala jedna svedkyňa a dodala: „Boh dopustil, že sa jej dušičky častejšie zjavovali a prosili ju o pomoc a príhovor, keď trávila čas v modlitbách. Boli medzi nimi aj duše Svätého Otca Pia VI., kardinála Scottiho a mnohých trinitárov.“ Alžbeta však okrem nich vyslobodila z očistca mnoho iných duší, ako vyplýva zo záznamu kanonizačného procesu. 

Duša Svätého Otca Pia VI. sa jej zjavila hneď po pápežovej smrti a prosila ju, aby sa za ňu modlila, ako jej povie jej spovedník. Ten jej prikázal, aby päťkrát navštívila hrob svätého pápeža Pia V. v chráme Maria Maggiore a hroby svätých mučeníkov v Santa Pudentiana, aby bola táto duša na druhý deň vyslobodená z očistca. Alžbeta skutočne uvidela na druhý deň pápeža pred Božím trónom, ďakoval jej a sľúbil, že ju bude chrániť.  

A keď potom Alžbeta obetovala sväté prijímanie za dušu zbožného kardinála Scottiho, zjavila sa jej a ďakovala jej, že bola vyslobodená z očistca pre kajúce skutky, ktoré preňho konala. Duša jej povedala: „Teraz pôjdem do neba.“

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2023/11/alzbete-canori-mora-odovzdal-pan-jezis.html