V nedeľu 6. júna bola v severotalianskej diecéze Como blahorečená rehoľná sestra Maria Laura Minettiová, ktorá bola presne pred 21 rokmi zavraždená troma neplnoletými dievčatami, praktizujúcimi satanizmus.
Sestra Maria Laura, rodným menom Teresina Elsa Mainetti, ktorá sa dožila 61 rokov, pochádzala z početnej rodiny, bola poslednou z desiatich detí. Jej matka zomrela len pár dní po pôrode a tak ju vychovala jej najstaršia sestra. Vo svojich 18-tich rokoch vstúpila do Kongregácie dcér Kríža.
Neboli to kruté rany, ktoré vyvolali najviac otázok, ale poloha, v ktorej našli stuhnuté telo rehoľníčky, sestry Laury Mainetti. Zdalo sa, že sa modlí, akoby na kolenách prešla do večnosti. Dospievajúce vrahyne vypovedali, že namiesto fňukania o život šepkala slová odpustenia až do posledného dychu. Bol to pre nich šok.
Sestra Laura Mainetti zomrela v roku 2000. Krutý zločin šokoval celé Taliansko. Nedalo sa ani predstaviť, že by za ním boli tri krásne dievčatá, ktoré predtým pri výchove nespôsobovali žiadne problémy. Pochádzali z normálnych rodín, nič im nechýbalo. Mali však príliš veľa voľného času a z dôvodu nudy, ako vypovedali vo vyšetrovaní, si celý zločin vymysleli . Pri popíjaní kávy vo svojom obľúbenom bare prišli na detaily. Inšpiráciu hľadali v piesňach Marlyna Mansona, ktorých fragmenty si zapisovali do svojich dievčenských denníkov:
Vzdajte hold satanovi
V školských zošitoch policajti našli veľa kresieb pentagramov, troch šestiek a rúhačských sloganov o Cirkvi. Následné výsluchy odhalili príšerné podrobnosti. Dievčatá sa priznali, že vraždou rehoľnej sestry chceli vzdať hold satanovi .
Najskôr si ako obetu vybrali miestneho kňaza, ale dospeli k záveru, že s urasteným mužom by si neporadili tak ľahko ako s 61-ročnou krehkou sestričkou. Poznali sestru Lauru, pretože bola veľmi obľúbená v malom mestečku Chiavenna, kde žili. Už roky pomáha dievčatám, ktoré majú rôzne ťažkosti.
Ambra, Veronica a Milena chladnokrvne využili láskavosť a oddanosť sestry Laury . Prilákali ju do pasce a vymysleli si príbeh tínedžerky, ktorá potrebovala pomoc, ktorá otehotnela v dôsledku znásilnenia, chce však priviesť na svet dieťa. Dve z vrahýň mali v tom čase 17 rokov, tretia bola o rok mladšia
Zo správy z vyšetrovania:
Trestný čin sme plánovali oveľa skôr. Dátum 06. 06. sme zvolili zámerne. Pripomenulo nám to tri šestky, číslo, ktoré sme stotožňovali so Satanom. Rozprávali sme sa o každom detaile vraždy, dokonca aj o tom, že každá z nás dá sestre šesť rán kuchynským nožom, ktorý mala každá priniesť so sebou. Mierili sme iba na tvár a hruď. Nakoniec došlo k devätnástim úderom, pretože sme ju chceli čím skôr umlčať. Jej slová modlitby a odpustenia nás dráždili. Predtým sme spálili Bibliu ukradnutú z neďalekého kostola a uzavreli pakt o krvi. Trochu sme si ublížili tým, že sme si porezali zápästia a vypili krv prúdiacu do pohára. Boli sme veľmi nadšené, že sme uzavreli zmluvu s diablom. Bolo to veľké dobrodružstvo.
Proces blahorečenia sestry Laury Mainetti
Paradoxne, práve svedectvo tínedžerských vrahýň prispelo k otvoreniu procesu blahorečenia talianskej rehoľníčky a pápež František uznal jej smrť ako mučenícku smrť. Blahorečenie sa uskutoční 6. júna 2021.
Nezávisle na sebe dievčatá svedčili, že keď ju zmasakrovali, sestra Laura padla na kolená a opakovane kričala: „Bože, odpusť im! Odpusť im, pretože nevedia, čo robia.“ Modlila sa za nich až do posledného dychu. Dievčatá nedokázali pochopiť, prečo nebojovala o svoj život, ale zverila ho Bohu.
Tento príbeh nemá šťastný koniec o obrátení alebo odpustení. Prinajmenšom sa o tom nevie nič. Dievčatá si odpykali tresty, opustili mesto, kde spáchali masaker, a nastolili si normálny život. Sú to manželky a matky. Všetky požiadali o zabudnutie na ich čin. Jedno z dievčat sa priznalo, že jej v ušiach často znejú slová o odpustení zavraždenej sestry a vzbudzujú v nej túžbu byť lepším človekom. To je tá, ktorá nalákala sestru do pasce.
Sestra Laura žila ako svätica
Niekto sa opýta, či na blahorečenie stačí byť zavraždenou rehoľníčkou? Rozhodne nie. Ambra, Veronica a Milena však z nenávisti ku Kristovi zabili sestru z Kongregácie služobníc kríža. V tomto procese blahorečenia stojí za to venovať pozornosť ešte jednej veci.
Ako hovorí biskup Oscar Cantoni, ktorý sestru Lauru veľmi dobre poznal, jej umučenie nie je náhoda. Bol to vrchol dlhého života venovaného najmä mladým ľuďom. Preto sestru Lauru ľahko oklamali mladé satanistky. Aj vďaka postoju kultivovanému počas celého jej života mohla sestra Laura v okamihu smrti odpustiť a modliť sa za svoje mučiteľky.
Jej hlavným rysom bola jednoduchosť. Jednoduchý život vo svetle evanjelia. Dobre vedela, čo to znamená byť rehoľníčkou. Špeciálnym spôsobom sa však starala o chudobných a najbiednejších.
Vidíme, že svätý nevyžaduje veľké gestá. Stačí prijať Božiu vôľu každý deň, ktorá sa prejavuje v životných udalostiach a predovšetkým v ľuďoch, ktorí k nám prichádzajú so svojimi problémami, ťažkosťami a utrpením. Sestra Laura ich dokázala prijať a urobiť ich odvážnymi. Ako rehoľníčka im preukázala materinskú nehu a súcit – hovorí biskup Cantoni. Jej dedičstvom je predovšetkým oddanosť deťom a mládeži. Pri pohľade na jej život vidíme, ako veľmi je dnes takáto služba medzi mladými potrebná, aby ich naučila aktívne sa podieľať na novej dobe.
Postulátorka v procese blahorečenia je tiež presvedčená, že smrť sestry obetovanej za dievčatá je jednoduchým zúčtovaním jej života. Byť úplne pre núdznych, nemať čas pre seba, iba ho veľkoryso ponúkať iným, slúžiť.
Keby to bolo inak, nevystúpila by večer z kláštora a nereagovala na prosbu o pomoc. Bola taká. Hovorila, že u dievčat, ktorým celý život pomáhala, je „jej Ježiš“. Jej sestry z kláštora v Chiavenne hovoria: „Sestra Laura žila ako svätá, zomrela ako mučenica.“
Zdroj: Aleteia, Obrázok: Tamtiež
Prevzaté z: modlitba.sk
Sestra Laura a jej život
Postulátorka kauzy blahorečenia Francesca Consoliniová v rozhovore pre Vatican News uvádza:
„Bola učiteľkou, vychovávateľkou, svoj život prežila s deťmi, s dospievajúcimi, s mladými. Bola veľmi spätá so svetom mladých, hovorievala, že mladí sú zmyslom jej života.“ …
„Sestra Maria Laura zomrela, pretože nevedela a nechcela povedať «nie» na prosbu o pomoc, aj keď maskovanú a podvodnú zo strany dievčaťa, ktoré jej naznačilo svoju ťažkosť. Vyšla a šla na stretnutie, aby pomohla, a to v zmysle jej vlastných slov: «Musíme sa naučiť nechať sa zjesť druhými». Čiže byť činnou, pozornou prítomnosťou, byť vždy ochotní nechať sa druhým vyrušiť, pretože ten druhý je Kristus, ktorý v osobe chudobného, mladého, spolusestry, suseda či kohokoľvek prichádza k tebe v tej chvíli prosiť o pomoc, prosí ťa o ochotu. Hovorievala, že tým najväčším darom je objaviť Krista v bratovi a teda nestavať limity tejto činorodej láske, tejto veľkodušnosti. Je to dvojaký aspekt: vidieť Krista v druhom, ktorému ideme v danej chvíli slúžiť, pomáhať, a zároveň aby ten druhý videl Krista v nás. Každodennosť definovala ako vtelenie, stretnutie maličkostí s tajomstvom. „Stretávam sa s Bohom tak, ako sa Mária stretla so Slovom“: toto je kľúč celého jej života.“
Sestra Maria Laura v momente umierania svojim vrahyniam odpustila. Posledné slová, ktoré vyšli z jej úst, boli: „Pane, odpusť im…“. Postulátorka na margo toho vysvetľuje:
„Postoj odpustenia je postojom, ktorý treba pestovať deň po dni, chvíľu po chvíli, pretože ani toto (tak ako ani mučeníctvo), nepríde zrazu, náhodou, ale prežívaš ho v maličkých každodenných odpusteniach. … Sestra Maria Laura nikdy nepovedala nie na Pánove žiadosti. Viackrát vo svojich spisoch tvrdila, že je ochotná darovať sa celá. Len pár dní pred smrťou napísala, že je ochotná darovať život, tak ako Ježiš.“
Svedectvo života budúcej blahoslavenej je povzbudením pre každého, hovorí postulátorka Francesca Consoliniová:
„Oslovuje každého, pretože žila život vernosti svojmu povolaniu. … To, čo je na nej podľa môjho názoru najkrajšie, je tento rozmer každodennej vernosti, dôvery, hľadania Boha, bez strachovania sa a úzkosti, v pokojnej istote, že on žije uprostred nás, niekedy je ukrytý, avšak vždy prítomný, nikdy nie vzdialený, takže vždy ho môžeš nájsť v každodenných maličkostiach, v osobách, ktoré stretávaš, v jednoduchosti, v pokojnom, dôveryplnom odovzdaní sa, bez hľadania veľkých, dokonalých nemožných vecí, ale takto, v jednoduchosti.“
Spracované podľa: Vatican News
