Pôst vo vlastnom zmysle slova je vždy zdržanie sa jedla, poprípade pitia. To, že sa v poslednej dobe kladie dôraz predovšetkým na jeho duchovný rozmer, často končí tým, že sa vlastne žiadny pôst nekoná. Striedmosť, či zdržanlivosť vo veciach, ktoré nás zotročujú (napríklad nemierne  sledovanie televízie, počítačové hry, alkohol, alebo akýkoľvek druh závislosti) má veľký význam pre slobodu človeka. Takáto zdržanlivosť je vnímaná ako liečebný prostriedok duše i tela a cesta k vnútornému oslobodeniu. Vedie k hlbšiemu poznaniu seba samého, vlastných limitov a ukáže, na čom som v živote vlastne závislý.

Častokrát môžeme počuť, že je lepšie sa nepostiť a byť láskavý, než sa postiť a byť protivný ku všetkým okolo seba. Niečo na tom je. To, že sa postíme, nás neoslobodzuje od najväčšieho prikázania lásky, ba naopak. A my by sme mali na prvom mieste dbať na to, aby sme boli ľuďmi lásky. 

V päťdesiatej ôsmej kapitole Knihy proroka Izaiáša čítame, že pravý pôst nespočíva v tom, že sa človek navonok pokoruje, ale že je milosrdný k druhým a nezatvára srdce pred potrebnými. Na druhej strane je potrebné povedať, že kto sa bráni zlej nálade len tým, že sa dobre naje a napije, nikdy nenájde pravú príčinu svojej náladovosti a nemôže sa zmeniť. 

„Len keď na čas odložím všetky svoje náhradné uspokojenie, spoznám o sebe pravdu a môžem so sebou niečo vážne robiť. Inak to zlé a nevedomé vo ​​mne bude silnieť a raz v ďaleko väčšej miere  vyjde na povrch. Je to práve pôst, ktorý nám pomáha odkryť to, čo nás zvnútra ohrozuje. Ale nielen to: ak je spojený s ozajstnou modlitbou, potom Božia milosť človeka skutočne premieňa a zjemňuje. Po niekoľkých dňoch takéhoto pôstu je aj tvár človeka zvláštne prežiarená a upokojená, a to je obraz nového pokoja v srdci,“ hovorí P. Vojtěch Kodet a dodáva: 

„V pôste je veľmi dôležitá naša motivácia. Ježiš upozorňuje, že nemáme nič robiť len z ohľadu na uznanie od ľudí a pre vlastný prospech. Farizejovi v evanjeliu poslúžil pôst len ​​k posilneniu jeho pýchy a namyslenosti, čo však nebola chyba pôstu, ale postoja. Správne sa postí ten, kto sa pre to rozhodol slobodne, bez postranných úmyslov a zachováva určitú mieru rozumnosti a zodpovednosti k svojmu zdraviu. Je veľmi dôležité, aby sme pôst prežívali nielen v spojení s modlitbou, ale tiež so vzťahom k druhým ľuďom. Tradične pôst, modlitba a milosrdenstvo patria neoddeliteľne k sebe. Napríklad ľudia v Taliansku v pôstnom čase zbierajú v kostole potraviny, ktoré sa pôstom ušetria, aby ich potom rozdali chudobným rodinám. V kláštoroch oddelia peniaze, ušetrené v deň pôstu, na dobročinný účel. Podľa učenia cirkevných otcov je pôst dušou modlitby a modlitba dušou pôstu. Pôst sám potom nevydá plody, ak nie je zavlažovaný milosrdenstvom. To však musíme prejavovať nielen k druhým, ale aj k sebe. Preto je dôležité, aby naše rozhodnutie pre pôst nemalo príchuť sebatrestania, ale bolo urobené s radosťou.

Telesný pôst musí sprevádzať nemenej významný duchovný pôst. Praktizovať duchovný pôst znamená:

1. premáhať sa, aby sme mohli dávať dobrý príklad

Svätý Ján Zlatoústy nám k tomu hovorí: „Ľudia, ktorí vedú príkladný život, oslavujú Boha, aj keď mlčia, pretože vedú druhých k tomu, aby chválili Boha.

Jazyk, ktorý nehovorí nič zlé, stáva sa obetným darom.

Ruka, ktorá nerobí nič zlého, je ako zápalná obeť.

Ale k tomu je potrebné pripojiť skutky: Ústa nech vyslovujú požehnanie, ruka dáva almužny. Prinášajme Bohu prvotiny všetkých našich údov. Takáto obeť sa páči Bohu.“

2. potláčať trojakú chtivosť

– hnev (chtivosť po moci),

– lakomosť (chtivosť majetku),

– zmyselnosť (sexuálna žiadostivosť).

Svoje pudy nemôžeme vyhladiť, ale musíme ich držať na uzde. Ak chceme rozvíjať cnosti, musíme týmto nerestiam odporovať.

3. duchovne sa postíme tiež vtedy

– keď mlčíme

– keď sa neutápame v starostiach

– keď sa pokorujeme

– keď držíme na uzde svoje zmysly

– keď nie sme závistliví

– keď nie sme lakomí

Svätý Hieronym nám hovorí: „Pôst je pevná veža proti nepriateľovi, istý hrad proti satanovým strelám. Naši predkovia posilňovali pôstom svoje cnosti a žili svoj každodenný život ako anjeli. Odumierali na zemi pozemským prianiam a svojou dušou žili už v nebi.“

A svätý Bazil dodáva: „Neobmedzuj svoj pôst len ​​na pokrmy. Pravý pôst je v premáhaní zlých sklonov a chýb. Každú vášeň, ktorá narúša duchovnú pohodu srdca, môžeme označiť za druh opilstva. Zdržanlivosť sa má týkať všetkého, čo nakláňa srdce k zlému.

Pán Ježiš sa nám zjavuje ako dokonalá zdržanlivosť. Kiež nás posilňuje v týchto duchovných cvičeniach, aby sme získali neotrasiteľnú pevnosť, ktorá nás privedie k slávnemu dni, keď dosiahneme korunu víťazstva.“

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2021/10/duchovny-post.html

Svätý Ján Vianney – O zadosťučinení

Čo stváraš, že sa toľko spovedáš?