Zoznámte sa. Woke kapitalizmus!

V časoch studenej vojny to bol Sovietsky zväz, ktorý stál v čele svetového zápasu za ľavicové idey marxizmu a za vybudovanie budúceho bájneho komunizmu. A so Sovietskym zväzom na čele aj svetový proletariát, alebo robotnícka trieda, ako sme tomu hovorili. A najznámejším heslom tých čias, ktoré sme nespočetne veľakrát videli na transparentoch prvomájových sprievodov, bolo: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“

Proti komu sa mali spojiť? No proti svetovému kapitálu, najmä proti veľkokapitálu, ktorému sa hovorí dnes skôr Big Business alebo korporácie alebo prosto podnikateľská sféra, a tak podobne.    

Pamätáte si na Reaganovu koalíciu? Zabudnite na ňu

Bariérou proti šíreniu svetového komunizmu sovietskeho typu boli USA. Prinajmenšom v časoch, keď v Bielom dome sídlil republikánsky prezident. V dvadsiatom storočí bol najväčším z nich Ronald Reagan.

V amerických prezidentských voľbách musí úspešný kandidát osloviť rozličné veľké skupiny voličov. Hovorí sa tomu vytvoriť si voličskú koalíciu. Pripomeňme si tú Reaganovu.

Reagan bol zástancom ekonomiky nízkych daní, ktorá prináša motiváciu pre podnikateľov a pracovné miesta pre občanov. Volili ho preto podnikatelia, samozrejme, vrátane tých veľkých.

Volili ho antikomunisti, ktorí rozumeli, že komunizmus je hrozba pre slobodu, ľudia, pre ktorých boli dôležité otázky národnej bezpečnosti a armády.

A volili ho kresťania a konzervatívci, ktorí boli proti potratom, proti ľavicovému hnutiu a anarchii rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych.

A tak stalo, že v Reaganovej voličskej koalícii stáli vedľa Veľkého biznisu aj radoví jednoduchí kresťania.

Na túto voličskú koalíciu môžete zabudnúť. V Amerike aj inde. Niečo sa stalo. Čo? Z kapitalizmu sa stal woke kapitalizmus.

Ako sa objavil woke kapitalizmus

Mnohí čitatelia poznajú moju knihu Levy prichádzajú  popisujúcu históriu, prostriedky a tyranskú povahu antropologickej revolúcie, ktorá sa za posledných niekoľko desiatok rokov presadila v rámci celého Západu, teda v Európe a Severnej Amerike. Jej cieľom je zmeniť spoločenskú morálku v jej opak v otázkach ochrany života (potraty, eutanázia), ochrany tradičnej rodiny (homosexualizmus), v otázkach rasy, atď.

Tú revolúciu možno nazvať aj ľavicovoliberálnou, wokeizmom, cancel culture, kultúrnym marxizmom, atď. Má veľa mien, teda ako keby nemala žiadne, a preto je také ťažké proti nej bojovať.

Jednou z jej vlastností je zrýchľovanie. Jej nové a nové kapitoly prichádzajú čoraz rýchlejšie. Do druhého vydania knihy v roku 2019 som už musel zahrnúť niektoré fenomény, ktoré sa ešte v čase prvého vydania v roku 2012 nerozvinuli. Jedným bola napríklad gendrová ideológia. A ďalším woke kapitalizmus.

Čo to vlastne je? Je to fenomén, keď sa veľké firmy stávajú nástrojom antropologickej revolúcie, šíria myšlienky revolúcie a trestajú jej odporcov.

Pojem „woke kapitalizmus“ zrejme ako prvý použil Ross Douthat v článku v New York Times v roku 2018.

Najprv je kapitál skôr pasívnym a príležitostným spolupracovníkom revolúcie

Fenomén sa začal výraznejšie objavovať niekedy okolo roku 2015. V prvej fáze ide o príležitostnú spoluprácu veľkej korporácie s revolúciou, napríklad, keď treba potrestať pracovníka, ktorý sa proti revolúcii nejako prehrešil.  Občas sa stane, že korporácia tak koná nie celkom dobrovoľne, ale zo strachu.

Klasickou ilustráciou je príbeh Brendana Eicha, svetovo známeho informatika, autora jazyka JavaScript. Eich sa stal v roku 2014 generálnym riaditeľom firmy Mozilla, na založení ktorej sa podieľal. Mnohí z nás si už veľakrát klikli na jej ikonku internetového prehliadača Firefox. Vzápätí po menovaní sa stal Eich terčom intenzívnych mediálnych útokov za strany LGBT loby. V roku 2008 sa totiž konalo v Kalifornii referendum o manželstve a Eich finančnou sumou podporil kampaň zástancov tradičného manželstva muža a ženy.

Revolucionári si to však pamätali aj v roku 2014 a po útokoch Eich z funkcie riaditeľa Mozilly odstúpil. Vo funkcii bol iba niekoľko dní. Výkonná riaditeľka oznámila, že odstúpil sám a že Mozilla je aj za slobodu prejavu, aj za rovnosť.

Korporácia tu ustúpila po tlaku zvonka.

V roku 2017 spoločnosť Google prepustila pracovníka Jamesa Damora. Damore totiž napísal vnútrofiremnú poznámku (memo), v ktorej vysvetľoval nižšie zastúpenie žien medzi zamestnancami Google jednoducho tým, že ženy sú z podstaty svojej povahy priťahované inými zamestnaniami. Pritom cieľom jeho poznámky bolo nájsť spôsob, ako to zastúpenie žien zvýšiť.

Korporácie ako presvedčení bojovníci v službách revolúcie

V ďalšej fáze sa korporácie menia na presvedčených aktívnych bojovníkov revolúcie a šíriteľov jej myšlienok. Človek si nevdojak spomenie na Gottwaldovo heslo, ktorým sa zmocnil komunistickej strany koncom 20. rokov minulého storočia. „Od oportunistickej pasivity k boľševickej aktivite“.  

Znamená to, že korporácie preberajú na seba záväzok vštepovať svojim zamestnancom, často aj celej verejnosti, nové hodnoty, novú morálku revolúcie. A ak sa zamestnanec proti tomu búri, bude potrestaný.

Nemyslime si, že po takéto príklady treba ísť až za oceán. Slovenskému manažérovi v medzinárodnej IT firme v Brne sa prihodilo čosi podobné ako Brendanovi Eichovi, tiež v roku 2014. V mailovej komunikácii sa vyjadril proti firemnej podpore LGBT agendy, tak bol vyhodený.

Pracovník spoločnosti Ikea v Poľsku, v médiách známy ako Tomasz K., bol v roku 2020 prepustený z práce. Ako sa to stalo? Spoločnosť Ikea rozširovala na firemnom komunikačnom kanáli výzvu na oslavu dňa boja proti homofóbii, transfóbii, atď. Zamestnanci boli vyzývaní na používanie správnych osobných zámen pri styku s „transgender“ osobami a k zapájaniu sa do rozhovorov s nimi o ich partneroch a rodinách. Tomasz K. to označil za škandálne a citoval z Biblie. Ocitol sa bez práce.

Big Business píše Najvyššiemu súdu USA

Korporácie vstupujú do verejného života a vykonávajú lobing v prospech revolúcie. Ako príklad uveďme list 206 korporácií Najvyššiemu súdu USA z júla 2019. Korporácie žiadali Najvyšší súd, aby zákaz diskriminácie vzhľadom na pohlavie (po anglicky „sex“) bol chápaný tak, že je v ňom obsiahnutý i zákaz diskriminácie vzhľadom na sexuálnu orientáciu. V praxi by to znamenalo splnenie všetkých požiadaviek LGBT loby.

V roku 2015 podobný list Najvyššiemu súdu podpísalo dokonca 397 firiem. Bolo to v období, keď sa už očakávalo rozhodnutie súdu v kauze Obergefell. Najvyšší súd v nej napokon rozhodol, že manželstvom môže byť i zväzok osôb rovnakého pohlavia. Medzi signatármi sa nachádzali svetovo známe firmy ako Bank of America, Coca-Cola, General Motors, Hilton, Disney, atď.  Rozhodnutie súdu teda mohlo byť ovplyvnené i tlakom korporácií.

Verili by ste, že v roku 2008 ešte Barack Obama kandidoval za prezidenta s tým, že manželstvo by malo byť len medzi mužom a ženou? Všetko ide naozaj rýchlo.

Preberme si metódy, ktorými Big business podporuje revolúciu.

Blokovanie iných názorov

Žijeme v ére sociálnych sietí a internetu. Aj ony sú Big Business. Je známe, že pomery v nich sú nastavené tak, že potláčajú obsah konzervatívneho charakteru. Samozrejme, tie firmy sa zaprisahávajú, že to nie je pravda.

Lenže Joe Bidenovi by nikto účet na Twitteri nezrušil, ale Donaldovi Trumpovi sa to stalo. Nedávno som tu písal o zrušení videí Johna Henryho Westena, katolíckeho pro-lifera na Youtube. Vraj boli nenávistné, čo je nezmysel. Tak to chodí. Sociálne siete hovoria, že, samozrejme, všetko je dovolené na nich umiestniť, len nenávisť nie. Ktože by s tým nesúhlasil, však? Akurát, že o tom, čo je nenávisť, rozhodujú ony a často je to len obsah, ktorý sa im jednoducho nepáči.

A spomeňme si zákulisné priznania moderátorov Facebooku, že v roku prezidentských volieb 2020 mazali statusy, ktoré boli v prospech Trumpa.

A tohto roku sa dozvedáme o priznaní, že Twitter potláčal správu New York Post týkajúcu sa notebooku Huntera Bidena, ktorá mohla poškodiť jeho otca Joe Bidena. Bývalí funkcionári Twittera o tom vypovedali vo februári tohto roku v Kongrese.

Gigant Amazon prestal predávať knihu Ryana Andersona When Harry Became Sally: Responding to the Transgender Moment, ktorá je kritikou gendrovej ideológie. Iste uhádnete, že dôvodom bola údajná nenávisť. Údajne sa prejavovala tým, že autor v súvislosti so ženami používal ženské zámená a v súvislosti s mužmi mužské. To je tá nenávisť.

Aj keď sa vám bridí amputovanie prsníkov a penisov, tak nenávidíte.  

Propagácia ideológie v reklame

Ďalším spôsobom pomoci revolúcii zo strany Veľkého biznisu je propagácia jej ideológie. Napríklad reklamou.

Na Youtube nájdete video s reklamami spoločností Starbucks, Coca-Cola, Renault, McDonald’s, Kodak, Vodafone a Kingis, ktoré propagujú homosexuálny spôsob života. „Ocko, som gay“ telefonuje syn svojmu otcovi v reklame Vodafone. Skvelé, odpovedá otec. Také realistické, zo života, však? Takéto reklamy sa stali bežnými.

S nástupom gendrovej ideológie bolo LGB nahradené LGBT, čiže pribudlo slovo trans.

Pred tromi rokmi sa objavila reklama firmy Gillette, v ktorej otec pomáha svojej „trans-transdcére“ (rozumej synovi) prvýkrát sa holiť. Údajná žena začína zarastať (veď je chlap) a otec láskyplne potomka učí, ako robiť ťahy čepeľou Gillette. Iracionálnosť je drásavá. 

Najnovšou kauzou je len pár dní stará reklama na pivo Bud light najväčšej americkej pivovarníckej spoločnosti Anheuser-Busch. Vystupuje v nej známa transosobnosť, „transžena“ (rozumej je to muž) Dylan Mulvaney, ktorý v reklame na prvé výročie svojej „tranzície“ z muža na ženu popíja Bud light.

Pohoršujúcou kapitolou gendrovej revolúcie sú tzv. Drag Queen Hour. V mestských knižniciach vystupujú pred malými deťmi chlapi oblečení a namaľovaní ako ženy. Vystúpenia majú sexuálny podtón. Vyvoláva to, samozrejme, rozhorčenie a kritiku. Konzorcium Kaiser Permanente podniká v zdravotnej starostlivosti v ôsmich štátoch USA, má 300-tisíc zamestnancov. V reklamnom klipe túto formu sexualizácie detí podporilo s absurdným argumentom, že „každý má právo na úspech“.  Video s reklamným klipom po čase z internetu zmizlo.

Indoktrinácia zamestnancov

V nových časoch woke kapitalizmu firmy školia svojich zamestnancov v politickej korektnosti. Čiže indoktrinujú ich.

Goodyear je významná firma, každý pozná jej pneumatiky. Goodyear školí svojich pracovníkov, aké heslá môžu mať na tričkách a aké nie. Heslá BLM (Black Lives Matter – Na černošských životoch záleží) sú podľa šéfov v Akrone v Ohio v poriadku. Heslá podporujúce požiadavky LGBT ideológie, samozrejme, tiež. Heslá All Lives Matter (Na všetkých životoch záleží), ktorými pro-liferi upozorňujú na zabíjanie nenarodených detí potratom, sa netolerujú. Netoleruje sa ani heslo Blue Lives Matter, upozorňujúce na množstvo policajtov, ktorí sú zabití v službe.

Obria medzinárodná právnická firma Baker McKenzie sa verejne hrdí tým, že vo veciach LGBT nie je neutrálna. Jej pracovníci pochodujú na Dúhovom pochode v Londýne v jednotných tričkách s názvom firmy, srdcom v dúhových farbách a s bannerom „Nie sme neutrálni“.

Spoločnosť Kroger prevádzkujúca takmer tritisíc supermarketov a obchodných centier v USA vytvorila manuál indoktrinujúci zamestnancov a nútiaci ich prijať všetky požiadavky LGBT ideológie. Vnucuje im obludný umelý spôsob používania zámen v komunikácii s ľuďmi, presviedča ich o existencii desiatok rodov, nariaďuje im obliekať sa do šiat s LGBT symbolikou, odporúča im akcie, na ktorých sa treba zúčastniť, knihy, ktoré majú čítať. Propagujú tzv. Kritickú rasovú teóriu, ktorá je v skutočnosti antibelošským rasizmom. Odporúčajú zamestnancom čítať diela Ibrama X. Kendiho. To je ten, podľa ktorého, ak tvrdíte, že zmýšľate v rasových otázkach prísne neutrálne, tak ste rasista. Ten, ktorý tvrdí, že ak si sudkyňa Najvyššieho súdu Amy Coney Barrettová popri svojich vlastných piatich deťoch ešte adoptovala dve černošské deti, tak to neznamená, že nie je rasistka.

Dvaja kresťanskí pracovníci spoločnosti Kroger odmietli nosiť šaty s emblémom srdca v dúhových farbách, čo logicky považovali za symbol ideológie nezlučiteľnej s ich vierou. Boli preto prepustení, ale obrátili sa na súd. Dopadlo to dobre. Vysúdili vysokú náhradu škody.

Kroger zamestnáva pol milióna pracovníkov.

To všetko je len zlomok toho, čo sa deje.

Veľký biznis ako donor progresívnych káuz

Osobitnou kapitolou je darcovstvo. Veľké firmy sú donormi organizácií tretieho sektora, ktoré sa venujú progresívnym kauzám. Robia tak priamymi darmi alebo na tieto účely zakladajú nadácie a tie financujú tretí sektor a jeho projekty. Za všetky mená jedno, ktoré všetci poznajú. Nadácia otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa.

Gramsciovský pochod prepochodoval cez veľkokapitál

Pred druhou svetovou vojnou taliansky komunistický mysliteľ Antonio Gramsci po sklamaní z boľševickej revolúcie v Rusku vystúpil s tézou, že ak má revolúcia uspieť aj na Západe, tak sa to nestane násilným prevratom ako v Rusku, ale že najprv sa revolucionári musia postupne presadiť v inštitúciách, ktoré rozhodujú o kultúre, teda o hodnotách, ktoré ľudia svojimi životmi vyznávajú. Že teda treba personálne ovládnuť médiá, umenie, film, univerzity, atď. Tento postup neskôr dostal názov Gramsciho pochod inštitúciami.

V knihe Levy prichádzajú som popísal, že za polstoročie od Gramsciho smrti sa tento pochod úspešne uskutočnil a pokračoval. Revolúcia prepochodovala aj cez liberálne a socialistické strany, potom cez konzervatívne a kresťanské strany, cez súdnictvo, cez niektoré kresťanské cirkvi, nadnárodné organizácie ak OSN, EÚ, atď.

Nuž a nástup woke kapitalizmu znamená, že za ostatných desať rokov revolúcia prepochodovala aj cez veľkokapitál a urobila z kapitalizmu, niekdajšieho odporcu revolúcie, nádejného spojenca. Alebo, aby sme neboli úplne pesimistickí, cezeň ešte len úspešne pochoduje, lebo ten proces nie je ukončený.

Tento proces bol možný aj preto, lebo pre západnú ľavicu, sklamanú už nepríťažlivým sovietskym komunizmom, kapitalizmus už nebol nevyhnutným protivníkom. Protivníkom bola biblická morálka a vlastne akýkoľvek hodnotový systém založený na transcendentálnom chápaní zmyslu ľudského života.  Preto sa témami ľavice po druhej svetovej vojne čoraz viac stávali potraty, eutanázia, rozvody, homosexualizmus, zmena definície manželstva, legalizácia drog, multikulturalizmus, podpora neriadenej migrácie, boj proti rasizmu skutočnému či údajnému, atď.  Ekonomické témy už neboli prvoradé. 

Čo znamená woke kapitalizmus v štruktúre revolučnej moci?

Ako nám nová kultúrna revolúcia vládne? Aká je štruktúra jej moci? Pre komunistov v Československu bolo pri prevrate v roku 1948 kľúčové, že ovládali bezpečnostné zložky, políciu a armádu, Ľudové milície. Tie boli zárukou úspešnosti prevratu. Až potom ovládli všetky médiá, školy a cez ne šírili ideológiu.

Štruktúra novej moci je iná. Ovládnutie bezpečnostných zložiek pre ňu nemá prvoradý význam. Už sme spomenuli, že prvoradý je gramsciovský pochod cez inštitúcie určujúce kultúru.

Dôležité sú aktivistické súdy, a teda aktivistickí sudcovia. Dnes by sme povedali Big Law popri Big Business. V Amerike všetky dôležité rozhodnutia urobil Najvyšší súd, nie Kongres.

Ďalší dôležitý faktor sú nadnárodné inštitúcie, OSN, Európska únia, Rada Európy, atď. Tieto samy osebe nie sú zlé, ale ich pôdu revolúcia používa na presadenie svojej ideológie. Napríklad tak, že na pôde nadnárodnej inštitúcie sa podpíše medzinárodná zmluva a cez ňu sa nová ideológia dostane do národného zákonodarstva. Napríklad Istanbulský dohovor alebo Lisabonská zmluva s jej Chartou práv, atď. A po nejakom čase to súdy posúdia spôsobom, o akom by sa nám nebolo prisnilo.

Porovnajme rozdiely v architektúre komunistickej moci a moci súčasnej progresivistickej revolúcie. V prvom prípade to bola jednoznačne pyramídová štruktúra. Mocenská pyramída bola v okrese, kraji, štáte a v celom sovietskom tábore. Vždy bolo jasné, že najmocnejší je ten alebo onen tajomník komunistickej strany.

V dnešnom Západe je architektúra revolučnej moci sieťová. Raz neviete, ktorý uzol siete je práve teraz ten najdôležitejší. Je to tamten prezident, alebo oná politická strana? Najvyšší súd? Alebo tamten donor typu Sorosa alebo tamtie noviny? Alebo ono konzorcium? Moc revolúcie je distribuovaná.

 A teraz si povedzme, čo znamená nástup woke kapitalizmu pre štruktúru moci.

Pre komunistickú moc bolo dôležité mať v rukách prezidenta, vládu, parlament, médiá, vzdelávanie. Ale čo najviac robilo moc takou, že sa pred ňou nedalo ujsť? Každý musel niekde pracovať, aby uživil rodinu. A všetky pracoviská boli štátne, teda komunistické. A na každom pracovisku pôsobila bunka komunistickej strany. A na každom pracovisku boli nástenky s komunistickou propagandou, a na prvomájové sprievody chodili spolu nie ľudia bývajúci na tej istej ulici, ale chodili tam pracovné kolektívy. A na pracoviskách sa občas konali ideologické školenia.

Dať najavo nekomunistický osobný postoj, dať najavo nevôľu zúčastňovať sa na komunistických rituáloch znamenalo mať problém na pracovisku, a teda mať svoj osobný ekonomický problém.

Spomínate si, čo sme v Nežnej revolúcii urobili na pracoviskách ako prvé? Zastavili sme činnosť základných organizácií komunistickej strany na pracoviskách. Politika odišla z pracovísk.

V súčasnej progresivistickej revolúcii woke kapitalizmus (sprogresívnenie kapitálu) plní úlohu, ktorú v komunistickej ére plnili základné organizácie komunistickej strany. Politika, samozrejme, len tá progresívna, sa vracia na pracoviská a búriť sa proti nej znamená opäť riziko vlastného ekonomického problému v podobe straty zamestnania. Znamená to, že tak ako za komunizmu, je človek, zamestnanec, tlačený k tomu, aby vyjadril súhlas s ideológiou, s ktorou nesúhlasí. A tak sa dostáva do konfliktu so svojím svedomím. A žije v klamstve.

Woke kapitalizmus znamená, že na Západe prichádza to, s čím sme sa my na Východe rozišli pri páde komunizmu v roku 1989.

Čo s tým robiť?

Vývoj woke kapitalizmu je zatiaľ neukončený. Najďalej je to v USA, potom v západnej Európe. V našich končinách sa to ešte len začína. Týka sa to však aj nás. Veľký kapitál je globálny, tak aj woke kapitalizmus taký bude.

Ide proti nám, konzervatívcom a konzervatívci sa musia brániť. Metódy obrany sme ešte nezvládli, ale už sa črtajú.

Stáva sa, že firma zmení majiteľa a majiteľom sa stane neprogresívny človek. Ak má silu, môže to zvrátiť. Dnes sme svedkami, ako Elon Musk uskutočňuje dewokeizáciu Twittera, z ktorého chce mať naozaj  ideovo neutrálne médium.

S korporáciou sa možno súdiť, ako to urobili zamestnanci Krogeru a uspeli.

Progresívnu korporáciu môžu vytrestať spotrebitelia, ktorí sa odvrátia od jej produktov. Reklamná kampaň na Bud light to ukázala. Spotreba Bud light poklesla a výrobca utrpel straty.

Woke kapitálu môže pohroziť konzervatívna politika.  Už v roku 2021 to viackrát vyhlásil republikánsky senátor Marco Rubio, ktorý zastupuje v americkom Senáte štát Florida. Vo februári 2021 sa Rubio v článku v USA Today negatívne vyjadroval o kultúrnych vojnách, ktoré vedie Amazon a v spore medzi vedením a odborármi podporil odborárov.  

V apríli 2021 v článku v New York Post spomenul, že daňová politika už nemusí byť taká priateľská, keď sa z kedysi vlasteneckých korporácií stali organizácie trhajúce národ šírením nezmyslov. Podľa neho korporácie, ktoré podkopávajú americké hodnoty, si nezaslúžia podporu.

Rubio píše: „Ale zákonodarcovia, ktorí príliš dlho spali za volantom, najmä v mojej vlastnej strane, sa musia prebudiť. Americké zákony by mali udržiavať naše národné korporácie pevne usporiadané podľa nášho národného spoločného dobra. Práca na prestavbe – a vyvažovaní – vzťahu medzi naším národom a jeho veľkými korporáciami sa začína dnes.“

Áno, ten spor sa už začal a bude veľmi tvrdý a neskončí sa rýchlo.

Autor: Vladimír Palko

ZDROJ: https://standard.sk/346992/zoznamte-sa-woke-kapitalizmus/

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

[simpay id="9867"]
[simpay id="9877"]
[simpay id="9880"]
[simpay id="9882"]
[simpay id="9893"]
[simpay id="9896"]

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás