Svätá Terézia z Kalkaty povedala, že ak chceme naozaj milovať, musíme sa naučiť odpúšťať. Pre mnohých z nás nie je odpustenie ľahkým úkonom, najmä ak nám niekto, možno aj ten, kto je nám blízky, ublíži. Akt omilostenia je cnosť, ktorá predstavuje výzvu pre mnohých, vrátane nás, katolíkov. 

Keď nám ktosi ubližuje a spôsobuje nám úzkosť, či utrpenie, môže nás dôsledok takého trápenia oslepiť a brániť nám v hľadaní pokoja a lásky. Ak podľahneme hnevu, odporu či nevraživosti, môžu nás tieto emócie premôcť a zabrať v našich srdciach priestor, ktorý by mal byť vyhradený výlučne Kristovej láske. A odovzdanie sa týmto pocitom si tak vytvárame prekážku, ktorá nám bráni zvoliť si odpustenie a nájsť slobodu od ublíženia a bolesti, ktoré zožierali naše duše. 

Mladučká svätica Mária Goretti, známa ako patrónka mladých ľudí, zdržanlivosti a čistoty je uznávaná aj pre svoje stelesnenie odpustenia. Hoci bola iba dieťa, prejavila obdivuhodnú duchovnú zrelosť. Odpustila útočníkovi jeho smrteľné rany, ktoré jej spôsobil ešte predtým než naposledy vydýchla. 

Mária mala jedenásť rokov, keď ju Alessandro Serenelli štrnásťkrát bodol. Ale ani napriek týmto smrteľným ranám nedovolila, aby jej srdce zatvrdila nenávisť. Jej posledné slová, ktoré vyslovila boli: „Odpúšťam Alessandrovi Serenellimu a chcem, aby bol navždy so mnou v nebi.“  

Koľkí z nás by v sebe dokázali nájsť odpustenie tak, ako ho našla svätá Mária Goretti, keď odpustila mužovi, ktorý jej ukradol nielen zvyšok detstva, ale aj jej samotný život? A práve vďaka úprimnosti malej svätej, zažil jej útočník o šesť rokov neskôr obrátenie srdca.

Alessandro Serenelli mal sen, v ktorom sa mu Mária Goretti zjavila a predložila mu štrnásť ľalií symbolizujúcich čistotu. Bol to presný počet bodnutí, ktorými jej Alessandro priviedol smrť. A práve pre jej odpustenie sa mohol zmieriť s Bohom. Lásku a pokoj hľadal vyznávaním svojich hriechov biskupovi a prosbou o odpustenie u matky malej Márii, Assunty Gorettiovej. A potom celý zvyšok života strávil snahou o cnostný život, dokonca sa 24. júna 1950 zúčastnil kanonizačnej svätej omše na počesť svätej Márie Goretti, ktorej predsedal pápež Pius XII. 

Po Alessandrovej smrti našli bratia kapucíni, s ktorými žil na sklonku svojho života list, v ktorom Seranelli napísal tieto slová:

Teraz mám takmer 80 rokov. Som blízko konca svojich dní. Keď sa pozriem späť na svoju minulosť, uvedomujem si, že som v ranej mladosti išiel po falošnej ceste – zlej ceste, ktorá viedla k mojej záhube. Prostredníctvom časopisov, nemorálnych relácií a zlých príkladov v médiách som videl, že väčšina mladých ľudí mojej doby nasleduje zlo bez toho, aby dvakrát premýšľali. Bez obáv som urobil to isté.

Okolo mňa boli verní a praktizujúci kresťanskí veriaci, ale nevenoval som im žiadnu pozornosť. Bol som zaslepený brutálnym impulzom, ktorý ma tlačil do nesprávneho spôsobu života.

Vo veku 20 rokov som spáchal zločin z vášne, na ktorý spomienka na mňa pôsobí aj dnes. Mária Goretti, teraz svätica, bola mojím dobrým anjelom, ktorého mi Boh postavil do cesty, aby ma zachránil. Jej slová pokarhania a odpustenia sú stále vtlačené do môjho srdca. Modlila sa za mňa, prihovárala sa za svojho vraha. 

Nasledovalo tridsaťročné väzenie. Keby som nebol podľa talianskeho práva maloletý, bol by som odsúdený na doživotie. Napriek tomu som prijal trest, ktorý som dostal, ako niečo, čo som si zaslúžil.

Rezignoval som, odčinil som svoj hriech. Malá Mária bola naozaj mojím svetlom, mojou ochrankyňou. S jej pomocou som si tých 27 rokov vo väzení poriadne odsedel. 

Keď ma spoločnosť prijala späť, snažil som sa žiť čestne. Malí kapucíni z Marches, synovia svätého Františka, ma s anjelskou láskou privítali medzi sebou nie ako sluhu, ale ako brata. Žijem s nimi 24 rokov. 

Teraz pokojne hľadím na čas, v ktorom budem pripustený k videniu Boha, aby som znovu objal svojich drahých a bol nablízku svojmu anjelovi strážnemu Márii Goretti a jej drahej matke Assunte.  

Nech všetci, ktorí čítajú tento môj list, túžia nasledovať požehnané učenie vyhýbať sa zlu a nasledovať dobro. Nech všetci s vierou malých detí uveria, že náboženstvo so svojimi predpismi nie je niečo, bez čoho sa človek zaobíde. Je to skutočná útecha a jediná istá cesta vo všetkých životných okolnostiach – dokonca aj v tých najbolestivejších.

Mier a všetko dobré.

Alessandro Serenelli

Macerata, Taliansko

5. mája 1961

Zdá sa, že aj Allessandro Serenelli, vrah, dokázal prijať ducha odpustenia a odpustiť si ohavný zločin, ktorý spáchal v minulosti. Ako často sa nám odpustenie vyhýba? Ak dovolíme, aby Kristovo vyžarovanie osvietilo hlbiny našej duše, môžeme rovnako „malá svätá veľkého milosrdenstva“, predniesť Bohu svoju bolesť a utrpenie ako obetu milosrdnej lásky. Je to prostredníctvom udeľovania Jeho milosti, že môžeme dosiahnuť pokoj a lásku prijatím cnosti odpustenia.

„Ľudom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné“ (Mt 19,26). 

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2023/08/testament-alessandra-ktory-sa-obratil.html