Dnes 24.1. je v cirkvi spomienka na svätého Františka Saleského, biskupa a učiteľa cirkvi. V nasledujúcich riadkoch Vám ponúkame prečítať si v krátkosti o jeho živote, akým spôsobom sa stal velikánom cirkvi.
František sa narodil 21. 8. 1567 na zámku Sales v Savojsku ako potomok šľachtického rodu. Od šiestich rokov chodil do školy v La Roche, kde sa začal učiť vedľa francúzštiny aj latinčinu.
15-ročný odchádza študovať filozofiu a právo do Paríža. Jeho ďalším jazykom sa stala gréčtina a obľúbeným predmetom rétorika (rečníctvo). Jazdil na koni a cvičil sa v šerme.
Jeho duchovnú formáciu pozitívne ovplyvnili jezuiti v Clermont. V dobe štúdií vo veku 19 rokov prešiel krízou viery, na ktorej sa podieľalo Kalvínovo učenie o predurčení. Domnieval sa, že sa nevyhne zatrateniu a že nebude Boha môcť na večnosti milovať. Rozhodol sa preto zo všetkých síl milovať Boha aspoň na zemi. Svojmu predsavzatia zostal verný.
Počas šiestich týždňov k najčastejším modlitbám, ktoré mu z krízy pomohli, patrilo:
„Bože, obetujem ti celé svoje srdce a keby sa stalo, že by som ťa nesmel milovať v nebi, chcem ťa milovať, aspoň pokiaľ žijem.“
A druhá modlitba bola k Matke:„Pamätaj najláskavejšia Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, aby si opustila toho, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a prosil o tvoj príhovor …“
Neskôr v Chablais poznal, ako Boh i túto cestu využil k dobrému.
Po štúdiu v Paríži pokračoval v Padove, kde ako 24-ročný dosiahol titul doktora práv. V savojskom Chambéry sa stal členom senátu, ale kariéra ho nelákala, túžil po kňazstve.
Pre skôr získané teologické znalosti prebehla jeho príprava na kňazstvo tak rýchlo, že už 18. 12. 1593 prijal kňazské svätenie. Jeho cesta potom viedla do kalvínskeho kraja Chablais, ležiaceho južne od Ženevského jazera.
Bolo to miesto, kde druhí neobstáli a kde následkom protestantskej reformácie mal spočiatku len 15 katolíkov.
Kalvíni s ním odmietali diskutovať a tvrdými vyhrážkami ho chceli vyhnať. František sa dal do písania letákov príťažlivým štýlom a snažil sa postupovať čo najzmierlivejšie. Letáky pripevňoval na domy. Niektorí kalvíni boli už rozhodnutí ho zabiť, lenže pri stretnutí s ním ich odzbrojovala jeho láska. František pozvoľna začal získavať srdcia odporcov. K výraznej zmene došlo až po siedmich mesiacoch, ale v roku 1603 už v hlásení do Ríma oznamoval návrat 25 tisíc inovercov.
V roku 1599 bol Klementom VII. menovaný pomocným biskupom a po troch rokoch prevzal ženevské biskupstvo, ktorého sídlo pre neznášanlivosť kalvínov bolo v Annecy.
Žil jednoducho a skromne aj ako biskup. Svoje príjmy považoval za majetok chudobných. Všade kázal, udeľoval sviatosti, navštevoval chorých, podporoval chudobných, kam prišiel šíril pokoj a lásku.
Dával nielen cenné rady, ale podľa potreby napomínal, tešil, zmieroval rozbroje. Načúval kňazom i veriacim a pomáhal im riešiť ich problémy.
Počas troch rokov vykonal vizitáciu svojich 450 farností vrátane tých ťažko dostupných v horách. Pôstne kázne vykonával na rôznych miestach svojej diecézy. Pri jednej z nich sa v Dijone stretol s Janou Františkou de Chantal. Výsledkom stretnutia bolo neskôr spoločné založenie nového rádu Navštívenia Panny Márie, nazvaného tiež po ňom Saleziánkami. Založili ho r. 1610 v Annecy a k pápežskému schváleniu došlo v r.1618. Biskup František niektoré zrušené kláštory aj obnovil. Docielil návratu cirkevného majetku.
Často zdôrazňoval vnútornú snahu o dokonalú lásku k Bohu a k blížnemu, ktorú mal na prvom mieste. Na otázku, ako sa tej láske naučiť povedal: „Je to jednoduché. Ako sa učí dieťa pomaly chodiť, tak sa učíme milovať, keď sa jednoducho milovať pokúšame.“
Pre kňazov napísal inštrukcie ohľadom sviatosti pokánia (zmierenia) a kázania. Vydal smernice pre vyučovanie náboženstva. Jeho výučba bola jednoduchá, jasná, používal veľa príkladov.
Mal bohatú korešpondenciu, napísal na 6000 listov, ktoré sa neskôr stali základom knihy „Filotea,“ nazvanej tiež „Návod ku zbožnému životu.“ Celé jeho literárne dielo predstavuje 26 zväzkov.
Osobnosť svätého Františka Saleského dokresľujú jeho výroky na tému zbožného života a vzťahov k druhým ľuďom: „Nechcem žiadnu zvláštnu, nepokojnú smutnú a mrzutú zbožnosť, ale miernu, vľúdnu, príjemnú a priateľskú; proste slobodnú a veselú zbožnosť, ktorá je milá Bohu i ľuďom.“
„Lepšie je mlčať, než dokazovať pravdu bez lásky.“
„Pravda nech je vľúdna.“
Jeho vzťah k nepriateľom bol taký, že povedal: „Keby mi nepriateľ vylúpol jedno oko, druhým sa na neho priateľsky pozriem.“
Svätec bol k ľuďom dokonale láskavý a ohľaduplný, sám k sebe prísny, pretože láska k Bohu a k ľuďom mala u neho vždy prednosť. Z lásky zomrel vyčerpaním už v 55 rokoch v Lyone.
Kanonizovaný bol roku 1665 a v r. 1877 Piom IX. vyhlásený za učiteľa Cirkvi.
Na zvládnutie úloh mal pomocníka, akého dal Boh každému. Hovoril mu:
Môj svätý anjel! Ty si od môjho narodenia mojím ochrancom. Tebe zverujem dnes svoje srdce, odovzdaj ho môjmu Spasiteľovi, ktorému jedinému má patriť. Ty si ochrancom môjho života. Buď tiež mojou útechou v smrti. Posilňuj moju vieru, posilňuj moju nádej. Zapaľuj vo mne božskú lásku! Dopraj mi, aby som netrpel úzkosťou pre minulý život, neznepokojoval sa prítomným a nedesil sa budúceho. Posilňuj ma v smrteľnom zápase, povzbudzuj moju trpezlivosť, dodaj mi pokoj. Vypros mi milosť, aby mojim posledným pokrmom bol chlieb anjelov; mojimi poslednými slovami Ježiš, Mária, Jozef, posledným vydýchnutím bol dych lásky a tvoja prítomnosť buď mojou poslednou útechou. Amen.
Keď bol na dne svojich síl, modlil sa:
Rozpamätaj sa, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod Tvoju ochranu a Teba o pomoc alebo o príhovor žiadal. Aj ja, touto dôverou povzbudený, k Tebe, Matka, Panna panien, sa ponáhľam, k Tebe prichádzam, k Tebe sa uchyľujem, ja úbohý hriešnik. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen.
Svätý František, prihováraj sa za nás, nech sme dobrými kresťanmi!
ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2019/01/svaty-frantisek-salesky.html
