SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU PRE VÁS PRIPRAVUJE DOKUMENT O SV. ANDREJOVI BOBOLOVI. BLIŽŠIE INFORMÁCIE SA DOZVIETE UŽ ČOSKORO. TENTO DOKUMENT VZNIKÁ VĎAKA VAŠEJ FINANČNEJ PODPORE. ĎAKUJEME VÁM.
Mučeníctvo sv. Andreja Bobolu bolo vskutku hrozné. Vatikánska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí napísala, že v dejinách Cirkvi nebola spáchaná žiadna väčšia krutosť na človeku. Keď čítate výpovede svedkov, je ťažké uveriť, že ľudské telo dokáže toľko vydržať. Posmrtný osud mučeníka je ešte úžasnejší.
Charakter a osobnosť svätého Andreja Bobolu
Osobu sv. Andreja Bobolu môžeme spoznať vďaka cirkevným dokumentom. Jezuiti majú zvyk, že starostlivo opisujú bratov, ich problémy i pokrok. Podľa týchto zápiskov Andrej Bobola, narodený v 1591 v Strachocina – bol muž strednej postavy, územčistý. Mal tmavé vlasy a bradu, ale začal šedivieť veľmi skoro na svoj vek. K Jezuitom vstúpil ako 20-ročný.
V prvých záznamoch ho nadriadení opísali ako cholerika, náchylného k hnevu, tvrdohlavosti a výbuchom netrpezlivosti. V roku 1628 jeho predstavený Nowacki zapísal, že ak sa jeho charakter neupokojí, nebude schopný vyučovať v škole ani byť v žiadnom vedúcom postavení.
V nasledujúcich zápiskoch bol Andrej Bobola už opísaný ako sangvinik. Zmenila sa jeho osobnosť za niekoľko rokov? Nie, len vstúpil do seba a neúnavnou snahou, húževnatosťou sa rozišiel so svojou tvrdohlavou impulzívnosťou, aby tak vykorenil svoje chyby a získal a navýšil miesto nich svoje čnosti.“
Svätý kňaz – „dušechvat“
46 rokov žil v ráde Jezuitov. Andrej Bobola žil v asi desiatich mestách, poslaný tam, kde bol potrebný. Pracoval ako kazateľ, spovedník, učiteľ a rektor cirkvi. Počas morovej epidémie vo Vilniuse pomáhal chorým s veľkou obetavosťou. Bol považovaný za svätého kňaza.
V jeho biografii sa dočítame: „Vďaka Božej milosti, bol schopný povýšiť priemernosť na úroveň hrdinstva .“ Tu a tam sa objavujú informácie, že svätý. Andrej Bobola bol autorom textu Svätyne Ľvovskej kráľovnej Jána Kazimierza, ale spoľahlivé zdroje to nepotvrdzujú.
Už v šesťdesiatych rokoch, keď prišiel do Pinsk v Polesie, v dnešnom Bielorusku ako putujúci misionár a kazateľ navštívil okolité dediny . Bola to skutočne misijná práca, pretože tam ľudia žili doslova divoko, prakticky nepoznali žiadne sviatosti mimo krstu a žiadne modlitby mimo Otče náš, a aj tú poznali nesprávne. Uctievali veľa povier a okultných praktík.
Dediny boli rozptýlené medzi lesy a močiare, neboli tam žiadne cesty. Otec Bobola putoval z osady do osady a hovoril ľuďom o Ježišovi, spovedal, sobášil, slávil sv. omše. Navštevoval všetkých, aj tých, ktorí boli katolíkmi a aj tých, ktorí boli pravoslávni veriaci . Zdá sa, že ani jedna skupina medzi týmito pojmami často nevidela žiadny rozdiel. Podieľal sa na toľkých konverziách, že bol nazývaný dušechvatom alebo lovcom duše.
2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/
Mučeníctvo sv. Andreja Bobolu
Po vypuknutí Chmelnického povstania na Ukrajine v roku 1657 sa nebezpečenstvo objavilo aj na hranici s Pińszczyznou. Otec Bobola opustil Pińsk, ale kozáci ho chytili na ceste medzi dedinami Janów a Peredił. Práve tam začalo jeho mučeníctvo, o ktorom Vatikánska Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí takmer o sto rokov neskôr napísala, že v dejinách Cirkvi taká krutosť nebola na človeku spáchaná.
Kozáci sa spýtali otca Bobolu, či je kňazom, on nezapieral a potvrdil, že áno dokonca im radil, aby zmenili svoj život. Vyzliekli ho a ťažko ho porazili nahajkami (ruský korbáč zaťažený kovovými guľôčkami.) Vylámali mu zuby a vytrhali nechty a stiahli kožu z rúk. Potom ho priviazali o kone a odtiahli do Janów. Tam ho odniesli do drevenej kôlne, ktorá bola používaná ako bitúnok a podrobili ho beštiálnemu mučeniu.
Mnohí dedinčania videli túto hroznú scénu cez medzery v stenách bitúnka a potom ju popísali. Mučitelia páli telo svätého jezuitu ohňom, stiahli mu kožu z hlavy, chrbta i tváre, vylúpili mu oči, odrezali pery, uši a prsty. Keď volal na Ježiša a Máriu, urobili mu dieru na krku, natiahli mu jazyk a odrezali ho úplne od krku. Nakoniec ho otočili hlavou dolu, hore nohami a keď sa trápené telo zmietalo v smrteľných kŕčoch, vysmievali sa mu, že „tancuje“. Veliteľ ho nakoniec zabil so šabľou.
Mučeník pripomína seba samého
Jezuiti pochovali spolubrata v Pinsku. Jeho mučenícka smrť urobila veľký dojem na miestne obyvateľstvo, a predstavený ju opísal v liste generálnemu predstavenému, ale kozácke vojny, vraždy ďalších jezuitov a mnohé ďalšie nepokoje v krajine zabránili na túto chvíľu procesu blahorečenia.
Andrej Bobola sa v roku 1702 pripomenul rektorovi kostola Pińsk, keď sa mu objavil vo sne. Keď bola rakva nájdená a otvorená, svedkovia uvideli telo neporušené (dnes ho možno vidieť v svätyni sv. Andreja Bobolu vo Varšave). Kult mučeníka sa rozvíjal, jeho telo bolo presunuté do Polotsku a blahorečenie začalo v Ríme.
V roku 1819 sa Andrej Bobola zjavil vo Vilniuse dominikánovi, otcovi Alojzovi Korzeniewskiemu, oznamujúc mu oslobodenie Poľska. V roku 1853 bol vyzdvihnutý k uctievaniu na oltároch.
V roku 1920, kedy sa sovietska armáda blížila k Varšave, poľskí biskupi oslovili pápeža Benedikta XV. so žiadosťou o kanonizáciu Andreja Bobolu a schválenie jeho patronátu nad Poľskom. Verili, že mučeník sa môže mocne prihovárať za pomoc svojej vlasti. V obliehanom hlavnom meste sa uskutočňovali intenzívne modlitby – okrem iného aj s pomocou blahoslaveného Andreja Bobolu, ktorého relikvie boli nesené v slávnostných procesiách.
Posledný deň novény pred mariánskym sviatkom, 15. augusta, sa uskutočnil „Zázrak na Visle“, ktorý sa pripisoval príhovoru Panny Márie a Otcovi Bobolovi.
Exponát
Keď po uzavretí mieru v Rige v r. 1922 mesto Polock pripadlo Sovietskemu zväzu, vojaci Červenej armády odviezli rakvu s mučeníkovým neporušeným telom do Moskvy, kde schránku so vzácnymi cennými predmetmi skonfiškovali a zachované telo odovzdali ako anatomický predmet do prírodovedeckého múzea v Moskve. Tam bolo asi rok. Pápež Pius XI. (1922-1939), bolestne dojatý týmto zneuctením, dosiahol prostredníctvom severoamerických jezuitov P. Walsha a P. Gallaghera, vedúcich pápežskej misie vyslanej na pomoc hladujúcim v sovietskom Rusku, že Bobolovo neporušené telo mohli previezť do Vatikánu. Dňa 1. novembra 1923 ho dočasne uložili v kaplnke kontesy Matildy. Potom ho 18. mája 1924 na pápežov pokyn preniesli do hlavného jezuitského kostola Il Gesú v Ríme a umiestnili ho vedľa oltára sv. Františka Xaverského. Za svätého bol vyhlásený 17.4.1938. Pápež Pius XI. povolil, aby sa pozostatky svätého vrátili do rodného Poľska a uložili ich vo Varšave.
Vrátil sa do Poľska v roku 1938, po kanonizácii, v triumfálnej ceste po železnici so zastávkami v mnohých mestách . V roku 2000 bol sv. Andrej Bobola vyhlásený za patróna Poľska.
Autor: Ivanka Paúrová
ZDROJ: https://modlitba.sk/?p=12523
