Srdcia, ktoré skutočne bijú v jednote s Najsvätejším Srdcom Ježišovym a Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie, sa nemôžu s ľahostajnosťou odvrátiť od dojímaveho volania o pomoc:

„Ach, zmilujte sa priatelia už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica. „(Jób 19,21) 

Ak sme doteraz príliš málo mysleli na tých, „ktorí nás predišli so znamením viery“, ak sme boli ako ostatní ľudia zaujatí myšlienkami na seba, ponorení do maličkostí dneška, zabúdajúci na tých, ktorých životy boli kedysi úzko späté s našimi a mali by byť pokojné, teraz sa môžeme „povzniesť k lepším veciam“, k pravdivejším myšlienkam života, k hlbšiemu vnímaniu hodnoty času, k plnšiemu pochopeniu Božej vôle v našom ohľade, a najmä celkom nové ocenenie starostlivej služby, ktorú putujúca Cirkev na zemi dlhuje Cirkvi trpiacej v očistci. Duše trpiace v očistcových ohňoch, sú z tela a krvi, naši bratia a sestry v Ježišovi Kristovi, urobme, čo môžeme, aby sme im pomohli. Ľutujme, ak sme boli doteraz nedbalí. Malo by nám stačiť vedieť, že tí, ktorí majú nárok na našu lásku k nám vyťahujú ruky o pomoc a volajú: „Zľutuj sa nado mnou! Často však mnohí spomínajú na zosnulých iba povrchne, pripomínajúc si čo s nimi zažili. No zabúdajú im podať pomocnú ruku v podobe modlitieb. Tí, ktorí takto zabúdajú na rodičov, bratov a priateľov, sa môžu obávať, že sa na nich zabudne, pretože Boh zachováva svoje milosrdenstvo pre Milosrdných. Kým sú drahí priatelia s nami, lichotíme si, že ich milujeme nezištnou láskou;  že keď im robíme dobrú službu, vôbec nemyslíme na seba, že sme dokonca ochotní podrobiť sa mnohým nepríjemnostiam kvôli nim. Hodnota nášho priateľstva v súčastnosti sa dá odhadnúť podľa jeho hodnoty v minulosti. Naše zaobchádzanie s mŕtvymi nám poslúži ako skúšobný kameň úprimnosti a čistoty našej náklonnosti.

„Srdce, ktoré skutočne milovalo, nikdy nezabudne.“

Aký je teraz náš vzťah k tým, ktorých sme kedysi vrúcne milovali, či k priateľom z detstva, z dospelosti, kolegom z práce? Pamätáme na nich v modlitbách? Je ich spojenie s nami realitou nášho súčastného života? Alebo sú to len stvorenia minulosti, patriace do stavu vecí, ktorý zmizol z našich sŕdc a myslí?  Sväté duše v očistci sú Bohu nevýslovne drahé pre všetky milosti a zásluhy, ktoré získali a nikdy nemôžu stratiť, a pre veľké utrpenie, ktoré znášajú s takou nebeskou trpezlivosťou vo svojej láske k Nemu a pre svoju túžbu po nebi sú ho hodnejší. Panenská Matka s materskou úzkosťou sleduje, kým z každej krásnej duše miznú posledné slabé stopy a odtiene hriechu, túžiac po chvíli, keď bude všetko zaplatené a tieto jej drahé deti sa dostanú do dlho očakávaného šťastia. Svätý Jozef, osobitný patrón týchto trpezlivých svätých, sa netrpezlivo teší na chvíľu, keď bude môcť nosiť svojich zverencov do Otcovho lona. A myslíte si, že Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef nebudú milovať a žehnať tých, ktorí svojou svätou štedrosťou urýchlia tú chvíľu, po ktorej všetci tak vrúcne túžia?  A keď títo dobrodinci pošlú svoje prosby cez očistec a nejaký drahý trpiaci bude volať do neba: „Dajte im, o čo žiadajú, pretože pre nás urobili veľké veci,“ myslíte si, že modlitba bude nevypočutá? Svätá Katarína z Bologne hovorí:

„Čo som dlho nemohla dosiahnuť vzývaním svätých v nebi, získala som často okamžite, keď som o príhovor u Boha poprosila dušičky.„

Ak sme v tomto prípade vypočutí, je to preto, že nám Boh vyhovel pre svoju nekonečnú lásku k dušiam v očistci, ktorým pomáhame vyslobodzovať sa a pre našu snahu prežívať spoločenstvo. Modlitba za sväté duše je najplodnejšou pobožnosťou pre všetkých, ale najmä pre tých, ktorí stratili nejaký drahý vzťah, priateľa alebo niekoho, o koho sa intenzívne zaujímali a o kom sa domnievajú, že môže byť stále zadržiavaný v očistcovom ohni. Dovoľte mi uviesť niekoľko slov z tretieho listu lady Georgiany Fullertonovej o „Pomocníkoch svätých duší“, ktoré sa týkajú tejto témy: „Medzi pomocníkmi svätých duší,“ píše:

„Niekoľko prinieslo veľké obete Bohu, aby dosiahli milosrdenstvo pre duše, ktoré boli dávno odvolané z tohto sveta. Všetci môžeme napodobňovať ich príklad. „Ó, keby už nebolo neskoro!“ znie výkrik nejedného srdca týraného úzkosťou nad osudom milovanej osoby, ktorá zomrela zjavne mimo Cirkvi, alebo nie v stave milosti. Odpovedáme: „Nikdy nie je neskoro. Modlite sa, pracujte, trpte. Pán predvídal vaše úsilie. Pán vedel, čo má prísť, a možno dal tej duši v jej poslednej hodine nejaké mimoriadne milosti, ktoré ju vytrhli zo záhuby pekla a umiestnili do bezpečia očistca, kde ju ešte môže dosiahnuť tvoja láska, kde jej tvoje modlitby uľavia, tvoje obete budú užitočné.“ 

Zdroj: Stories about Purgatory and what They Reveal 

Autor: Martin Handzuš – administrátor skupiny Verím v Očistec a modlím sa za duše. | Facebook – ak sa chcete dozvedieť viac o očistci a pomoci dušiam pridajte sa do skupiny

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás