Našu ,,cestu v čase“, počas ktorej sa zmienime o satanovom pôsobení, konkrétne o jeho zvodoch, prejdeme spolu so svätými. Pretože boli to práve mnohí svätí, ktorí počas svojho pozemského života podstupovali tvrdý boj so Zlým, ktorý na nich útočil násilím i ľsťou, nesmierne ich sužoval a v niektorých prípadoch dokonca Boh dovolil, aby sa ich zmocnila skutočná posadnutosť.

Spomedzi početných prípadov svätých začneme ,,cestu v čase“ so svätým Tomášom Akvinským, ktorý je spolu so svätým Augustínom považovaný za najväčšieho teológa západnej cirkvi. U Akvinského nájdeme početné vysvetlenia toho, ako pôsobí diabol prostredníctvom klamstiev a zvodov: ,,Diabol dokáže naviesť človeka na hriech, vnútorne ho presvedčiť, aby zhrešil. Diabol pohýna vôľu človeka presviedčaním […]. Diabol klame […]. Diabol je nazývaný pokušiteľ, pretože skúša ľudí, aby zistil, akým predstavám najľahšie podľahnú.“ (Quaestio disputata de Malo, q. 3, art. 4)

Akvinský tvrdí, že diabol má schopnosť klamať, dokonca dospieva k záveru, že „démoni sú schopní ovplyvňovať obrazotvornosť a zmyslové vnímanie […].“ (Quaestio disputata de Malo, q. 17, art. 11/303)

Napríklad sv. Augustín si často vo svojich Vyznaniach, kládol otázky o pôvode diabla a zla, pričom otvorene hovorí o vojne, ktorú rozpútal zlý proti veriacim:

,, ,Mládenci, vám píšem.‘ Vy všetci ste deti, otcovia i mládenci zároveň; deti mocou znovuzrodenia, otcovia, pretože viete, kto je počiatkom a pôvodom všetkého. Ale prečo mládenci? Pretože ste ,premohli zlého‘ (1 Jn 2, 13). […] Ak mládenci premohli Zlého, znamená to, že proti nám bojuje. Bojuje, ale nevyhráva. Prečo? Pretože sme silní, no ešte viac preto, lebo je v nás silný ten, ktorého sme videli bezmocného v rukách jeho prenasledovateľov. To on nás robí silnými […].“

Svätý František Saleský nás však nezabúda vystríhať ani pred podvodmi „luhára“:

,,Zlý duch vie, že keby neútočil v prestrojení, keby sa neusiloval vzbudiť dojem, že je naším priateľom, nikdy by nedosiahol svoj cieľ. Preto vždy využíva taktiku Iži. Toto – jeho úskoky a klamstvá – je dôvod, prečo je schopný pritiahnuť taký veľký počet ľudí.“ (Prihovor na Tretiu adventnú nedeľu XXXIX, 4)

Našu doterajšiu ,,cestu v čase“ prenesieme k svätým z nedávnej minulosti, nakoľko tieto dve postavy počas svojho života podstupovali neľútostný boj so Zlým. Zastavíme sa pri boji svätého Pátra Pia a pri svedectve svätej Faustíny Kowalskej – apoštolky Božieho milosrdenstva.

Svätý Pio z Pietrelciny už od detstva zakusoval vysiľujúci zápas s diablom, o ktorom vydal rozsiahle svedectvo vo svojich listoch.

Tento stigmatizovaný svätec v mnohých z nich píše o zúrivosti, s akou sa naňho vrhal diabol:

1. apríla 1915 – „Som osamelý bojovník, zápasím sám, vo dne v noci, s nepriateľom, ktorý je taký mocný, taký vytrvalý! […] Tvárou v tvár zástupu protivníkov si pripadám slabý, nevládny, som rozdrvený na prach, nie som už vlastne ničím. […] Môj boj proti peklu dospel tak ďaleko, že už nie je možné ísť ďalej […] cítim sa zničený, rozmliaždený pekelnými mocnosťami ako červ, mám strach, že sa každú chvíľu premením v nič.“ (Epistolario, vol. 1, s. 549)

Nechýbajú však ani listy, v ktorých Páter Pio opisuje rafinované úskoky diabla, ktorý sa všemožne usiloval oklamať tohto svätého rehoľníka:

2. júna 1911-„Stoj čo stoj ma chce priviesť do zatratenia; pred oči mojej mysle stavia bolestný obraz môjho života, a čo je ešte horšie, podsúva mi myšlienky plné zúfalstva“ (Epistolario, vol. 1, s. 224).

Ak chceme lepšie spoznať charakter satanovho pôsobenia, veľmi cenné bude pre nás svedectvo svätej Faustíny Kowalskej, ktorú v roku 2000 vyhlásil za svätú jej spolurodák Ján Pavol II. Nasledujúci úryvok z jej Denníčka celkom názorne zobrazuje prudkosť, s akou na túto poľskú sväticu útočil diabol:

,,Dnes večer, keď som písala o veľkom Božom milosrdenstve a o tom, aký osoh prinesie dušiam, vtrhol do cely diabol. S veľkou zlosťou a zúrivosťou schytil paraván a začal ho drviť a lámať. V prvom okamihu som sa trochu zľakla, ale hneď som urobila svojím krížikom znak svätého kríža. Beštia sa ihneď upokojila a zmizla. Dnes som nevidela tú ohavnú postavu, ale len jeho zlosť. Diablova zlosť je strašná.“ (Denníček 713)

Popri tejto ukážke diablovho násilníctva môžeme uviesť ďalšiu, ktorá ilustruje jeho podvodnú ľstivosť:

,,V tom som začula satana, ktorý mi hovoril: ,Vôbec nemysli na dielo, Boh nie je taký milosrdný, ako o ňom hovoríš. Nemodli sa za hriešnikov, lebo oni aj tak budú zatratení. Skrze toto dielo milosrdenstva sa sama vystavuješ nebezpečenstvu zatratenia.‘ […] Vtom sa hlas mení na podobu anjela strážcu. V tej chvíli som odpovedala: Viem, kto si – otec Iži. Urobila som znak svätého kríža a ten anjel zmizol s veľkým rachotom a hnevom.“ (Denníček 1405)

Tuto ,,cestu v čase“, ktorú sme venovali démonológii zakončíme tým, že vo ,,svete svätých“ sme našli dostatočný počet logicky prepojených situácií, ktoré potvrdzujú platnosť tézy, že z hľadiska jeho pôsobenia možno diabla najvýstižnejšie charakterizovať ako vražedného násilníka a podvodného klamára.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: Boj proti diablovi/Diego Manetti