,,Každý človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu vo svojej nesmrteľnej duši na osobitnom súde, ktorý stavia život človeka do vzťahu s Kristom: alebo prejde očisťovaním, alebo hneď vojde do nebeskej blaženosti, alebo sa hneď naveky zatratí.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, paragraf 1022)

Peklo, očistec a nebo podľa zápiskov z Denníčka svätej sestry Faustíny Kowalskej.

PEKLO

Je tam [v pekle] najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. (Denníček 741)

Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto veľkých múk. Jeho územie je veľké.

Druhy múk, ktoré som videla:

utrpenie, ktoré vytvára peklo, je strata Boha,

utrpenie – ustavičné výčitky svedomia,

utrpenie – tento osud sa už nikdy nezmení,

muka je oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná muka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom,

muka je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzájom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje,

muka je ustavičná prítomnosť satana,

siedma muka – strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to muky, ktoré všetci odsúdení trpia spolu.

Ale to nie je koniec trápenia. Sú jednotlivé muky pre duše, a to sú muky zmyslov. Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôsobom, ktorý sa nedá opísať. Sú tam strašné jamy, priepasti múk, kde sa jedna múka odlišuje od druhej. Zomrela by som pri pohľade na tie strašné muky, keby ma nepodopierala Božia všemohúcnosť. Nech hriešnik vie, že akým zmyslom hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.

Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje. Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Satani prejavovali voči mne veľkú nenávisť, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia. Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov. Ustavične vzývam Božie milosrdenstvo pre nich. (Denníček 741)

OČISTEC

Ježiš: moje milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť si to žiada. (Denníček 20)

Uzrela som anjela strážcu, ktorý mi kázal, aby som ho nasledovala. Čoskoro som došla na hmlisté miesto, ktoré bolo naplnené ohňom, kde trpeli mnohé duše. Tieto duše sa vrúcne modlili, ale pomôcť si už nemohli. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotkli. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na chvíľu. Opýtala som sa tých duší, aké je ich najväčšie utrpenie. Odpovedali mi jednoznačne, že ich najväčším súžením je túžba po Bohu. Videla som i Božiu Matku, ako ich utešovala. Duše nazývajú Máriu „Morská Hviezda“. Ona im prináša ochladenie. Chcela som sa s nimi viac porozprávať, ale môj anjel strážca mi dal znamenie na odchod. Vyšli sme za dvere tohto väzenia plného utrpenia. Začula som vnútorný hlas, ktorý mi povedal: „Moje milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť to prikazuje.“ Od tej chvíle som bližšie spätá s trpiacimi dušami. (Denníček 20)

Dnes po vešperách išla na cintorín procesia. Ja som nemohla ísť na cintorín, lebo som mala službu pri bráne, ale vôbec mi to neprekážalo modliť sa za dušičky. Keď sa procesia vrátila z cintorína do kaplnky, moja duša pocítila prítomnosť mnohých duší. Pochopila som veľkú Božiu spravodlivosť, ako sa každý musí vyplatiť až do posledného haliera. (Denníček 1375)

NEBO

Šťastie, ktorým bude duša zaplavená, je nepochopiteľné. (Denníček 592)

Ó, môj Bože, ako mi je ľúto ľudí, ktorí neveria vo večný život. Modlím sa za nich, aby aj ich zasiahol prameň milosrdenstva a aby ich Boh privinul do svojho otcovského lona. (Denníček 780)

Dnes som bola v duchu v nebi a obzerala som si tú nepochopiteľnú nádheru a šťastie, ktoré nás po smrti čaká. Videla som, ako všetky stvorenia neustále vzdávajú česť a slávu Bohu. Videla som, aké veľké šťastie je v Bohu, ako sa rozlieva na všetky stvorenia, robí ich šťastnými a ako sa všetka chvála a sláva z toho šťastia vracajú späť do prameňa. Duše vstupujú do Božích hlbín, kontemplujú vnútorný život Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, ktorého nikdy nepochopia ani nepreskúmajú. Ten prameň šťastia je vo svojej podstate nemenný, a predsa na radosť stvorení vyviera z neho stále nové a nové šťastie. Rozumiem teraz sv. Pavla, ktorý povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ ( Denníček 777)

Svätá sestra Faustína Kowalská (1905 – 1938) z Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva je predovšetkým známa ako apoštolka Božieho milosrdenstva. V jej Denníčku sa nachádzajú pasáže o stavoch po smrti, ktoré majú pomôcť zamyslieť sa nad životom. Pravda o stavoch po smrti je poslostvom, ktoré zanechal Ježiš pre celú Cirkev i svet.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj:

– Denníček/svätá sestra Faustína Kowalská

– Katechizmus Katolíckej cirkvi