Biblia, nazývaná aj Kniha kníh, nie je jednou knihou, ale obsahuje 73 kníh (katolícka Biblia). Nemá jedného autora, ale písalo ju mnoho ľudí počas mnohých rokov. Všetci, čo ju písali, boli vedení Duchom Svätým, teda hlavným autorom Svätého Písma, je Duch Svätý.
Ľudia často Bibliu darujú v krásnej edícii, ale mnohokrát je neskôr založená na polici medzi inými knihami a zaiste aj trochu zaprášená. Panna Mária v Medžugorí nás povzbudzuje, aby sme mali Bibliu otvorenú a položenú na viditeľnom, a každý deň z nej čítali. Čítanie Svätého Písma nám zaručí, že semeno Božieho Slova tak ostane v rodine. Skúsme a presvedčme sa, aké účinné je Božie Slovo.
,,Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebr 4,12)
BOŽIE SLOVO JE ŽIVÉ A ÚČINNÉ
Chcela by som začať niekoľkými epizódami z môjho života.
Pamätám si, keď som mala 25 rokov a nanešťastie som sa zamotala do okultizmu – astrológia, veštenie, špiritistické tabuľky, karty a všetky veci, ktoré sú pred Bohom ohavné. Bola som neznalá a dostalo ma to do hrozného stavu, až do takého bodu, že som chcela zomrieť. Boh ma zachránil cez ženu, ktorá sa nado mnou modlila v charizmatickej skupine. Bol to prvý rok charizmatickej modlitebnej skupiny Emanuel, teraz veľmi známej v Paríži, ktorá sa stala komunitou. Bola som ako znovuzrodená, bola som zachránená od vnútorného pekla a mohla som skutočne okúsiť veľkodušnosť Boha a radosť bytia s Bohom. Bola to prenádherná skúsenosť, ale jeden deň, keď som sa modlila s touto modlitebnou skupinou Emanuel, počas modlitby prišla do mojej mysle myšlienka, že čo ak sa tá strašná temnota ku mne vráti. Začala som prosiť Boha: ,,Pane, prosím, nech sú tvoje slová neustále so mnou. Nech je tvoja láska neustále pri mne. Pane, nech nikdy neopustím tvoje Slovo a tvoje svetlo.“ Prosila som, kričala z hĺbky srdca, aj keď som bola ticho. V tomto momente Martina Laffite, členka komunity, ktorá sedela pri mne, otvorila Bibliu a prečítala: ,,Toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: „Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky – hovorí Pán.“ (Iz 59,21) Bola som úplne ohromená a povedala som: ,,Pane, ja kričím k tebe, a hľa, prichádza tvoja odpoveď.“ V ten deň, bratia a sestry, som pochopila, že Božie Slovo je živé. Božie Slovo je život, ktorý potrebujeme. Bola to nádherná skúsenosť a podobné skúsenosti som mala ešte mnohokrát potom.
Ďalšia malá epizóda z môjho osobného života. Odohralo sa to niekoľko dní po mojom obrátení. Bola som s členkou modlitebnej skupiny, s ktorou sme čítali Bibliu. Otvorila som Bibliu, vybrala som si pasáž, myslím, že to bol sv. Lukáš, a v momente čítania riadkov sa všetky slová zmenili na oheň. Skutočný oheň, malé plamene vychádzali zo všetkých slov. Neviem vám vysvetliť ako môžu plamene vychádzať z papiera, ale boli to skutočne malé plamene. Oheň by mal páliť a bolieť, ale on nepálil ani nebolel. Bol to pokrm, ktorý vstupoval do môjho srdca ako sladké jedlo, ako pokrm z neba. Nemohla som odtrhnúť oči od papiera. Čítanie napĺňalo moju prázdnotu, kŕmilo moju úbohosť, kŕmilo ma nebeským pokrmom. Bola to táto pasáž: ,,Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“ (Lk 6, 27-31) ,,Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Lk 6, 37-38) Bolo to druhýkrát, keď mi Boh ukázal, že Jeho Slovo je živým Slovom. Je pokrmom, smerom, svetlom, tajomstvom Jeho srdca.
Tretia krátka epizóda, ktorá však nie je moja, ale uchovávam ju v srdci. V krajine, ktorá je teraz Hercegovina, bol počas komunistického režimu príkaz, že všetci katolíci a protestanti museli priniesť Biblie na trh, aby boli spálené. Bol tam veľký oheň, komunisti behali dookola a vysmievali sa, bolo to strašné. Napriek príkazu sa niektorí silní a odvážni veriaci nebáli vyhrážok, ponechali si svoje Biblie a zakopali ich v pivniciach svojich domovov. V noci šla celá rodina do pivnice iba so svetlami sviečok a ten, kto vedel čítať, vybral Bibliu z jamy a čítal hodiny Božie Slovo. Počas komunizmu bolo mnoho lži. Ateizmus bol pre veriacich ľudí neprijateľný a tak sa ponorili do Božieho Slova, aby si udržali radosť, budúcnosť, večnosť a Boha. Hrozba bola skutočná, ale prišla naša Pani a povedala: ,,Drahé deti, pozývam vás, aby ste dali Bibliu na viditeľné miesto vo vašom domove a pozývam vás, aby ste každý deň prečítali pasáž z Biblie, a keď niekto príde do vášho domu, aby ste zdieľali Bibliu s ním.“ Mnohí tak spravili a nič sa im nestalo, boli chránení, boli pod plášťom našej Pani.
Dnes máme v našich domovoch Biblie, aspoň dúfam, ale tie Biblie možno majú trochu prachu na obale. Bibliu by sme mali mať vždy otvorenú a položenú na viditeľnom mieste, aby sme z nej mohli každý deň čítať; to povedala naša Pani. Nech otcovia svojim deťom prečítajú pasáž napríklad o Ježišovom živote, aby semeno Božieho Slova ostalo v rodine.
RALPH MARTIN
Chcem vám povedať niečo o Ralphovi Martinovi. Ralph Martin je môj dobrý priateľ. Spoznala som ho v roku 1976, keď som prvýkrát prišla do Ann Arbor. On si to nepamätá, ale ja som bola veľmi očarená jeho rozprávaním. Rozprával o sile Ducha Svätého a túto charizmu zveľaďoval počas mnohých rokov. Ralph je ženatý s nádhernou manželkou, a aj po toľkých rokoch manželstva sa každým dňom ľúbia viac a viac. Je otcom šiestich detí a má osemnásť vnúčat. Ralph je skutočným apoštolom Ježiša. Okrem iného je prezidentom Renewal Ministries, je riaditeľom graduačných teologických programov v evanjelizácii, je profesorom teológie v seminári sv. Srdca v Detroitskej arcidiecéze. Pápež Benedikt XVI. ho vymenoval za konzultanta pontifikálnej rady pre evanjelizáciu. Bol vymenovaný ako expert pre synodu novej evanjelizácie. Je autorom svetovo známej knihy Naplnenie všetkých túžob a mnohých iných kníh. Mnoho jeho kníh je o spiritualite a evanjelizácii. Je známy v anglicky hovoriacom svete a poskytne vám určité pohľady. Je znepokojený dnešným svetom, kde je mnoho ľudí, ktorí sú na nesprávnej ceste do večnosti. Ľudia potrebujú pokrm, učenie, znovunastavenie, aby sa uistili, že si vyberú správnu cestu a cieľ života.
RALPHOV ODKAZ
S manželkou máme veľmi radi sestru Emmanuelu a posolstvá našej Pani z Medžugoria. Som veľmi šťastný, že s vami môžem zdieľať niečo, čo dúfam, že môže byť nápomocné v odpovedaní na Máriine požiadavky. Jednou z najznámejších vecí, ktoré Panna Mária povedala v Písme, je toto: ,,Urobte všetko, čo vám povie.“ (porov. Jn 2,5) Dávať veľký pozor na to, čo nám hovorí Ježiš, je veľmi dôležitou súčasťou cesty domov k nášmu Nebeskému Otcovi; čo je samozrejme naším cieľom.
Chcel by som začať s malými vecami, ktoré hovorí Sväté Písmo o Ježišovi a venovať pozornosť tomu, čo bolo odhalené vo Svätom Písme. Túto pasáž všetci poznáte, ale ona je taká podstatná, taká nápomocná, je to vynikajúce zhrnutie celého evanjelia: ,,Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.“ (Jn 3, 16-17)
Všetko je to o tom byť zachránený. Od čoho sme zachránení? Sme zachránení od zamknutia sa v našom hriechu? Od odcudzenia sa od Boha? Od podriadenia sa klamstvám diabla? Od podriadenia sa znetvoreniu sa našej kultúry? Ježiš v Matúšovom evanjeliu hovorí o širokej a úzkej ceste: ,,Široká brána vedie do zatratenia a mnoho je tých, ktorí po nej idú. Úzka brána vedie do života a málo je tých, čo ju nachádzajú.“ (porov. Mt 7, 13-14)
Ak by som mal opísať, ako sa katolíci nanešťastie pozerajú na dnešný svet, opísal by som to takto: Rozsiahla a široká cesta je tá, ktorá vedie do neba a skoro každý ide takou cestou; úzka cesta vedie do pekla a takmer nik tadiaľ nejde. Je to šokujúce, pretože to je pravý opak toho, čo nám povedal Ježiš o širokej a úzkej ceste. Čo je úzka cesta? Úzkou cestou je Ježiš a je úzka len preto, že sa musíme otočiť zo širokej cesty, aby sme sa na ňu dostali. Pozrite sa na úplne prvú vetu Jána: ,,Veď Boh tak miloval svet…“ Je to o láske, všetko je o láske. Pretože Boh nás tak veľmi miluje, že nám poslal svoju Matku, aby nám pripomenula, kto je Ježiš a aké dôležité je veriť v Neho, počúvať Ho a obrátiť sa na Neho.
,,Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna.“ Prečo by nám Boh dával svojho jednorodeného Syna? Pretože svet sa od Neho odvrátil, ľudstvo sa od Neho odvrátilo. Ľudstvo rebelovalo a preto je hriech, smrť a utrpenie, pretože sme odbočili z pravej cesty lásky a jednoty s Bohom. Ale pretože nás Boh tak veľmi miluje, poslal nám svojho Syna. My len ťažko pochopíme veľkosť tohto daru; že Slovo sa stalo Telom a prebývalo medzi nami (porov. Jn 1,14), a že Ježiš si prešiel ľudským životom, zakúsil smrť, hlad, bolesť, utrpenia, odmietnutie vlastným ľudom, vysmievanie a ukrižovanie.
,,A nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15,13) Možno keby sme boli veľmi dobrým človekom, tak by sme položili svoj život za priateľa, ale Ježiš dal svoj život za nás, kým sme boli Jeho nepriatelia. Boh spravil viac než dosť, aby zmyl hriechy celého ľudstva. Boh spravil viac než dosť, aby úplne zmieril každého z nás s Ním samým. Ale na to, aby sa to stalo, sa musí uskutočniť jediná vec: my musíme v Neho veriť, musíme sa kajať a prosiť o Pánovo milosrdenstvo a odpustenie.
,,Aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život.“ (porov. Jn 3,16) Mnohokrát ľudia preskočia nejakú životnú časť, aby nezahynuli, ale absolútnou pravdou je, že bez Ježiša zahynieme. Nie iba v zmysle, že zomrieme na tejto zemi, ale aj tá druhá smrť – večné odlúčenie od Boha.
,,Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.“ (Jn 3,17) Ježiš neprišiel, aby každého uzdravil. Ježiš prišiel, aby nás zachránil od večného odlúčenia sa od Boha. Prišiel, aby nás zachránil od pekla. Aby nás znovu priviedol do neba, naspäť do Otcovho domu, ale my Mu musíme venovať pozornosť, aby sme sa do neba aj dostali. Ježiš hovorí: ,,Poďte, nasledujte ma a ja vám ukážem cestu a nielenže vám ukážem cestu, ale ja som cesta, pravda a život.“ (porov. Jn 14,6)
Potrebujeme prísť k Ježišovi, potrebujeme Mu otvoriť svoje srdce, dostať Jeho lásku, potrebujeme v Neho veriť a nebudeme odsúdení. ,,Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.“ (Jn 3,18) Neveriť v Božieho Syna po tom, čo všetko povedal a urobil, ignorovať svedectvo kresťanov, ignorovať neskutočné úsilie, ktoré vynakladá Boh, že posiela Máriu, aby sme sa spamätali; to je smrteľný hriech. Nevera v Syna Božieho je ťažký hriech, ktorý nás môže naveky odlúčiť od Neho samého.
,,A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“ (Jn 3,19-21) Nebuďme ako tí, ktorí milujú tmu viac ako svetlo. Nemajme zatvrdnuté srdcia, keď milosrdenstvo prichádza a klope na dvere nášho srdca. Ježiš v Knihe Zjavenia klope na dvere našich sŕdc. Klope na dvere sŕdc mnohých ľudí cez ťažkosti, ktoré práve prežívame. On tak veľmi túži vstúpiť, tak veľmi chce byť naším priateľom, tak veľmi túži priviesť nás naspäť do Otcovho domu. Musíme otvoriť naše srdcia. Musíme veriť.
Ešte raz by som chcel zdôrazniť dôležitosť pasáže z Matúšovho evanjelia: ,,Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7,13-14) Ak pôjdete s kultúrou a pôjdete tam, kde každý, pôjdete do záhuby. Svätá Faustína mala raz víziu ľudí, ktorí si pokojne kráčali po ceste, kde neboli prekážky, ale zrazu prišli k priepasti a spadli. Druhí si vybrali ťažšiu kamenistú cestu, na ktorej bola aj bolesť a žiaľ, ale hneď ako došli do cieľa, vstúpili do raja. Zabudli na všetko svoje utrpenie. Presne o tom píše Písmo: ,,A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ (Rim 8,18) Nezabudnite, že ak ideme cestou, kde nás ťahá spoločnosť, smerujeme do záhuby. Nechcite byť na ceste podľa sveta. Skúste byť na správnej ceste – na strane Ježiša. Neskončite pádom z útesu. Neskončite tým, že okúsite druhú smrť.
,,Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ (Lk 13,22-23) Ježiš nepovie číslo, ani percentá, ani sa odpovedi nevykrúca. Takúto Ježišovu odpoveď by sme asi nečakali: ,,Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: Pane, otvor nám! A on vám povie: Ja neviem, odkiaľ ste! Vtedy začnete hovoriť: Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil. Ale on vám povie: Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť! Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.“ (Lk 13,24-28)
Robte čokoľvek môžete, čokoľvek musíte robiť. Ježiš povedal: ,,Ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho. Lebo je pre teba lepšie ak zahynie jeden z tvojich údov ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla.“ (porov. Mt 5, 29-30) Je to židovská hyperbola. Ježiš od nás chce, aby sme odťali ruku alebo vylúpili oko, ale hovorí: ,,Robte všetko, čo musíte spraviť, aby ste prelomili hriech. Choďte na svätú spoveď, prijímajte Eucharistiu, zapojte sa do modlitebných skupín. Modlite sa za uzdravenie a oslobodenie. Robte všetko, čo musíte, aby ste sa zbavili ťažkého hriechu.“ Ťažký hriech nás môže vylúčiť z Božieho kráľovstva. Nerád to hovorím, ale niektorí ľudia prijímajú Eucharistiu neúctivo. Keď Eucharistiu prijímame v nehanebnom ťažkom hriechu, prinášame na seba zavrhnutie a odsúdenie. A tak ľudia môžu vedieť o Ježišovi, poznať Ho a dokonca môžu poznať to, čo učí, ale ak nežijú život, aký nás On žiada žiť, vtedy nie sme Jeho učeníkmi, ani Jeho priateľmi.
Ak sa nezačneme modliť, ak nezačneme čítať Písmo, ak nezačneme venovať pozornosť posolstvám Márie, môžeme nájsť samých seba mimo. Pretože sme vedeli o Ježišovi, ale nepoznali sme Ho. Skúsme ako najviac vieme, ísť úzkou cestou, pretože mnohí sa budú pokúšať vojsť, ale nebude to možné. Myslím, že dostávame signály k prebudeniu sa toľkými spôsobmi: čo sa vo svete deje, Boh trestá, Boh súdi, Boh preukazuje milosrdenstvo, Boh posiela Máriu toľkými spôsobmi žiadajúc nás, aby sme prijali Božiu lásku. Tou úzkou bránou je Ježiš. Ježišovi nie je tesno, Jeho milosrdenstvo je široké ako more, je vyššie ako obloha. On sa nevie dočkať toho, keď nás vezme do svojho náručia a privedie nás k sebe domov – do domu svojho Otca.
,,Venujte pozornosť posolstvu, ktoré nám Boh posiela cez Máriu.“ Ralph Martin
Máme webstránku www.renewalministries.net, na ktorej si môžete nájsť bližšie informácie o tom, čo robíme.
Spracovala: Dominika Knapová / Zdroj – obrázok: https://www.freepik.com/search?format=search&last_filter=query&last_value=biblia&query=biblia
