Aj toto je ovocie progresívneho myslenia. Ľudia zobuďme sa! Chráňme naše rodiny a bojujme za ich prirodzenú funkčnosť v spoločnosti. Vráťme spoločnú modlitbu do rodín. Článok je prevzatý z portálu štandard.sk

Istý nepočujúci americký lesbický pár sa rozhodol spečatiť svoju lásku dieťaťom, a to nie hocijakým. Aby „mohli spoločne zdieľať rovnaké zážitky, ako je učenie sa posunkovej reči alebo navštevovanie špeciálnej školy“, malo byť aj nepočujúce. „Počujúce dieťa by bolo požehnaním. Nepočujúce dieťa by bolo výnimočným požehnaním,“ hovorili mamy. Dámy však nemali v úmysle urobiť to, čo sa prirodzene ponúkalo, niečo vznešené a zároveň pragmatické, že ponúknu domov hendikepovanému dieťaťu. Namiesto toho sa rozhodli, že si postihnuté dieťa vyrobia samy. So žiadosťou v spermobanke o požadované postihnutie však neuspeli.

Ženy sa však nenechali odradiť a rozhodli sa zaobstarať si počatie „po starom“. Oslovili známeho, v ktorého rodine bolo päť generácií hluchých. V kombinácii s genetickou záťažou rodičky to bola v podstate stávka na istotu. Najprv sa narodila dcéra (extatický zápis vo verejne dostupnom denníčku: Prvé lekárske vyšetrenie sluchu: Hluchá!) a päť rokov po dcére aj syn – ale čo čert nechcel, chlapček mal len ťažkú poruchu sluchu. Ešteže načúvacie prístroje možno aj nepoužívať.

Keď sa aféra prevalila, pár sa okrem zdrvujúcej kritiky dočkal aj mnohých podporných hlasov za to, že „vedome využili svoje práva a konali z pozície autentickosti“. Matky na svojom konaní nenachádzajú nič problematické, keďže už „patria ku generácii, ktorá hluchotu nevníma ako postihnutie, ale ako kultúrnu identitu“. Obe, psychicky pomerne stabilné a osobnostne vyzreté partnerky, pracovali v čase okolo narodenia svojich detí – ako psychoterapeutky.

Eugenika vrhla svoj škaredý tieň na americké dejiny svojho času napríklad mimoriadne populárnym spisom The Passing of The Great Race (Zanikanie veľkej rasy) od zástancu „vedeckého rasizmu“ Madisona Granta o nadradenosti nordickej rasy, ktorý silne inšpiroval – okrem Adolfa Hitlera – aj zakladateľku siete potratových kliník Planned Parenthood Margaret Sangerovú.

Jej priekopnícka práca v oblasti reprodukčných práv žien nebola poháňaná ani tak emancipačnými snahami, ako skôr hrôzou z toho, že černosi sa v Amerike príliš rozmnožia. V tomto ohľade zaznamenala pani Sangerová smutne dobré výsledky a jej odkaz prežíva aj šesťdesiat rokov po jej smrti.

Dodnes podstupujú čierne Američanky potraty približne päťkrát častejšie ako biele ženy a tvoria štyridsať percent všetkých potratov. Eugenika ako disciplína rozhodne neskončila na smetisku dejín, naopak, s rozvojom genetiky zažíva masívny návrat, respektíve pri pohľade na čoraz sofistikovanejšie techniky umelej reprodukcie a neustále posúvanie morálnych hraníc je nad slnko jasnejšie, že to, čo bolo predtým v dejinách ľudstva iba hra na pieskovisku, sa len teraz začína.

Trochu trápna, ale odveká a typicky ľudská otázka budúcim rodičom: „Čo to bude?“ s automatickou odpoveďou: „Na tom nezáleží, len aby to bolo zdravé.“ …stráca v ére nastupujúceho transhumanizmu význam. Ukazuje sa, že nemalému počtu ľudí to vôbec nie je jedno, a preferencie sa dajú naplniť už dnes. Dokonca aj deti, ktoré sú zámerne hluché, sa zmestia pod zastrešujúci pojem „dizajnové“ a nezáleží na tom, že prvé, čo človeku napadne je dizajn, ktorý znamená vylepšenie. Bonsaje sú tiež umelecky znetvorené stromy.

Podľa prieskumu zo 190 amerických kliník z roku 2006 si tri percentá rodičov pred umelým oplodnením vybrali na genetickom skríningu embryá so znakom postihnutia na svoj obraz. Okrem hluchoty boli najčastejšou požiadavkou potomkovia s trpasličím vzrastom, aby chlapec nerozvrátil rodinu, hoci súdržnosť rodiny nie je zaručená práve fyzickou výškou.

Možnosť výroby „dizajnových detí“ je teraz v ponuke rôznych amerických oplodňovacích inštitúcií, ktoré nie sú tradične viazané zbytočnými otázkami, a už vôbec nie zákonmi. Človek si môže vybrať nielen pohlavie, ale, a to ma prekvapilo, aj preferenciu farby očí. Prečo nie vlasov? Sú vlasy na želanie komplikovanejšie? A čo výška? Fyzická sila? Intelekt? Toto sú aktuálne hranice? Na ako dlho? Kto o tom rozhoduje?

Voľba pohlavia na želanie má aj svoj vlastný názov: vyvažovanie rodín (family balancing). Čím je tento podnik pochybnejší, tým neutrálnejšie ho treba pomenovať. Naposledy, keď Číňania „vyvažovali rodinu“, skončili s previsom 35 miliónov mužov. Ale v krajinách západného typu, posadnutých hrôzou z toxickej alebo akejkoľvek mužnosti, budú jasnou voľbou dievčatá.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

ZDROJ: https://standard.sk/565696/na-zelanie-vam-vyrobime-aj-hluche-dieta

2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/