Vždy keď mám pocit, že svet toho odo mňa chce príliš veľa, vždy keď sa začínam cítiť preťažený a zdrvený, úzkostlivý a deprimovaný, vyčerpaný a uzavretý, pristúpim k bohostánku a prosím Ježiša, aby ma tam zamkol so sebou.

Tam zakúšam pokoj, ktorý prevyšuje všetko chápanie, pokoj, ktorý dokáže dať len Boh. Tam si pripomeniem: Ó, áno, ty si Boh. Ty si všetko, čo potrebujem. Ty všetko zvládneš.

A nie som sám. Faustína píše:

,,Od chvíle, keď som vyšla z noviciátu, zatvorila som sa do svätostánku s Ježišom, mojím Učiteľom. Sám ma uchvátil do ohňa živej lásky, okolo ktorého sa všetko sústreďuje“ (Denníček, 704).

Ako som vyššie spomínal: vždy keď mám pocit, že svet toho odo mňa chce príliš veľa, vždy keď nevládzem, modlím sa pri bohostánku, lebo v bohostánku nachádzam Ježišovo milosrdné Srdce. Čaká ma. Chce ma milovať, uzdraviť a naplniť pokojom.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

V našej ponuke nájdete aj tieto 2 publikácie, ktoré sa bližšie venujú intronizácii: KRAĽUJ NÁM KRISTE a ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI a SVÄTÁ HODINKA