Film o bábike Barbie sa stáva hitom tohto leta a láme rekordy návštevnosti svetových i slovenských kín. Keď som na našej facebookovej stránke uverejnila príspevok, kde bolo poukázané na posolstvá filmov Barbie a Sound of Freedom, nečakala som toľko reakcií. Je očividné, že ľudia sú viac vnímaví voči tomu, čo nám médiá predkladajú a aj napriek masívnej kampani filmu Barbie prirodzene cítia, že niečo na tomto filme nie je v poriadku. Po dôkladnom preštudovaní faktov, zahraničných stránok a rozhovorov s režisérkou či hercami tohto filmu som usúdila, že týmto šokujúcim zisteniam je potrebné dať priestor nielen na Facebooku, ale podeliť sa o ne v článku. 

LGBTQ+ pozadie filmu Barbie, ku ktorému sa tvorcovia otvorene hlásia

Režisérkou a scenáristkou filmu Barbie je Greta Gerwig, ktorá okrem iných svojich diel režírovala dva vyslovene feministické filmy – Lady Bird (2017) a Little Woman (2019). A spoločne s filmom Barbie ju tieto počiny vyniesli medzi súčasné elitné režisérky. 

LGBTQ+ komunita s nadšením očakávala film Barbie, vďaka LGBTQ+ zastúpeniu s queer hercami – “lesbickou ikonou” Kate McKinnon, Alexandrou Shipp, gayom Scottom Evansom a Hari Nef – transgender mužom (preoperovaným na ženu), ktorý vo filme hrá hlavnú vedľajšiu úlohu a je doktorka Barbie. 

Gay Times, britský spravodajský web LGBTQ, dokonca oslavoval piatok – deň oficiálneho uvedenia filmu ako „deň Barbie“ a nazval svetoznámu bábiku „queer kultúrnym fenoménom“.

Samotná režisérka filmu Greta Gerwig pre portál Out povedala, že LGBTQ+ dejová línia filmu je nevyhnutná. 

„Neexistuje žiadny spôsob, ako by sme mohli povedať tento príbeh bez toho, aby sme do neho nepriniesli komunitu LGBTQ+ a bolo pre nás dôležité reprezentovať rozmanitosť, ktorú Mattel vytvoril so všetkými rôznymi Barbie a Kenmi, ktorí dnes existujú.“

Členovia obsadenia a štábu v rozhovoroch pre médiá ocenili ľavicovo orientované posolstvá filmu o rode. „Určite je to feministický film,“ povedala režisérka Gerwig pre ABC News Australia. „Je feministický spôsobom, ktorý zahŕňa každého,“ vysvetlila.

Herec Simu Liu je veľmi rád, že tento film existuje a ako uviedol pre Screen Rant myslí si, že: “tento film dáva posledný klinec do rakvy veľmi heteronormatívnej predstavy o tom, čo je rod a čo je alebo nie je rodovo podmienené.“

Hlavným mottom filmu je: Ona je všetkým. On je len Ken. Táto myšlienka sa prelína celým filmom a satirickým spôsobom poukazuje na mužské a ženské stereotypné správanie. To mužské je samozrejme zosmiešňované. Na plagátoch si môžeme tiež všimnúť, že všetky ženské postavy sú opísané podľa toho aké majú povolanie, kým všetky mužské postavy sú opísané jednoducho Ken (just Ken) a zrejme nepracujú. 

Filmoví kritici Patton a Sopels uznávajú: „To, čo film obsahuje, je feminizmus #MeToo éry, rétorika girlboss a silná podpora “hrdosti” (v zmysle LGBT propagandy pozn. redakcie) od firmy Mattel, ktorú možno počuť v nekonečnej propagácii sloganu Barbie ‚You can be anything‘ – Môžeš byť kým chceš.”  

“Môžeš byť čímkoľvek a bábika Barbie je toho dôkazom. Vyrástla a dnes obhajuje sociálne a kultúrne otázky, podporuje inklúziu, búra bariéry rozmanitosti a pomáha dievčatám a mladým ženám nájsť si svoje miesto v čoraz globálnejšej komunite.” tvrdí firma Mattel.

Tento slogan si zvolila firma Mattel v roku 2015 potom čo bola kritizovaná za propagáciu nerealistického vnímania tela a rodových stereotypov prostredníctvom značky Barbie. Vďaka tomuto sloganu spoločnosť a jej značka posilnili svoj zamýšľaný branding a marketingové posolstvo zamerané na posilnenie postavenia malých dievčat a presadzovanie feministických ideológií.

Spoločnosť odvtedy podnikla kroky na to, aby sa Barbie stala inkluzívnejšou a rozmanitejšou. Vydala bábiky s rôznymi typmi tela, farbami pleti a účesmi. V roku 2019 vytvorila genderovo neutrálne bábiky a svetlo sveta uzrela aj prvá transgender barbie.

Bábika Barbie – skutočne len nevinná hračka?

Na to, že problematický nie je len film ale aj samotné bábiky Barbie sme poukázali už dávnejšie. O. Jozef Maretta tejto téme venoval celú kapitolu v knihe Diabol kradne maličkých. 

Pre dievčatká je normálna hra s bábikami, o ktoré sa môžu starať, kŕmiť ich, či prebaľovať a tak v nich rastie uvedomovanie svojej ženskosti a nácvik svojej úlohy ako ženy – matky. No barbina sa už nebude kúpať, kŕmiť a prebaľovať. Barbie potrebuje auto, svoj vysnený dom, oblečenie od Mattela a taktiež ponúka sexualitu – bábiku chlapa – Kena. Vplyv týchto hračiek nebuduje chápanie ženy ako matky ale zdôrazňuje životný štýl dospelých. Veľmi pekná, veľmi bohatá a veľmi nezávislá žena s telom modelky je už roky milovaná a obdivovaná dievčatami po celom svete.

Bábika Barbie vedome i podvedome našepkáva, že najdôležitejší je vzhľad a dobrá postava. Do popredia stavia dôležitosť materiálneho blahobytu – vlastniť dom snov, auto, množstvo šiat a doplnkov. Ponúka malým dievčatám víziu šťastia v prípade ak budú ako Barbie. 

Tieto fakty nemožno potláčať aj napriek tomu, že v rozprávkach Barbie sa objavuje mnoho altruizmu, pomoci druhým a niekedy aj zamyslenie nad hlbšími témami.

Barbie môže deti urobiť nešťastnými a depresívnymi, pretože jej svet nastavuje latku privysoko. Je všeobecne známe, že mnohé dievčatá chcú napodobniť fyzický vzhľad ich milovanej bábiky až podľahnú anorexii alebo v staršom veku absolvujú nespočetné množstvo plastických operácií len aby vyzerali ako ona. Okrem týchto skutočností v deťoch bábika Barbie vzbudzuje sexualitu a pri hre navádza na vyskúšanie si sexuálneho správania. 

Ako píše pre stránku Times Sarah Seltzerová: “Plastickosť Barbie, jej finančná dostupnosť, jej všeobecná kvalita znamenali, že sme ju mohli premeniť na čokoľvek, čo sme chceli pre naše najnásilnejšie, najzvláštnejšie a divoko nápadité tendencie. Deti zviazali svoje Barbie, rozštvrtili ich, hrali konflikty a tiež organizovali orgie. V mojom dome Barbie takmer vždy hrala v epických, niekoľko dní trvajúcich imaginárnych hrách plných milostných afér, násilia a zrád.” Vďaka tomu, že Barbie prebúdza myšlienky o dospelosti a ženskosti navádza mladšie dievčatá v tomto smere skúšať a experimentovať. 

Celú kapitolu o. Jozefa Marettu z knihy Diabol kradne maličkých si môžete vypočuť tu:

Barbie, ktorá môže byť kým chce, nikdy nebola manželkou ani matkou – zámerne

Bábika Barbie bola vytvorená  Ruth Handlerovou v 50-tych rokoch minulého storočia. Napriek tomu, že sloganom tejto hračky sa stalo že môžeš byť kýmkoľvek, sú dve veci, ktorými bábika nikdy nebola. Manželkou a matkou.

Barbie sa nikdy nevydala, ani nemala deti – niečo, čo bolo zjavne veľmi zámernou voľbou.

„Začiatkom 60-tych rokov bol Mattel zaplavený fanúšikovskou poštou od dievčat, ktoré žiadali, aby sa Barbie vydala za svojho večného priateľa Kena a mala dieťa,“ píše sa v nedávnom článku v časopise Hadassah od Renée Rosen. „Handlerová to odmietla, nechcela posilniť myšlienku, že mladé dievčatá by sa mali usilovať len o manželstvo a materstvo. Napriek tomu, že si Barbie obliekla množstvo svadobných šiat, nikdy nekráčala uličkou. Namiesto dieťaťa dala Handlerová v roku 1964 Barbie detskú sestru „Skipper“.

Je katolík, ktorý si nepozrie so svojou dcérou film Barbie čudný? 

Toto je len malý prierez faktov o filme Barbie, či samotných bábikách. Nie všetci katolíci sú ochotní sa nad nimi zamyslieť. Radšej nás nazvú na svojom blogu ako zaostalých, či extrémistických. Vraj nemáme ani tie “najmenšie kognitívne schopnosti dokázať posúdiť paródiu, srandu, inotaj, či chápať celému kontextu a významu.” A zároveň nám všetkým kladú rečnícku otázku: 

„Má dobrá kresťanská mamička zakázať svojmu dievčatku ako jedinej v triede vidieť film Barbie, namiesto toho aby naň s ňou sama išla, zamyslela sa možno aj ona sama nad ním a dokázala ho dcérke kresťansky vysvetliť? Má byť v triede práve tá jej kresťanská dcérka jediná ostrakizovaná z kruhu kamarátok ako tá čudná, čo nemôže ani pozerať kinohit Barbie, lebo „kresťania sú takí čudní“?“ (Zdroj: blog.postoj.sk)

Ako katolíčka, študovaná psychologička a matka dcéry to odpoviem za seba jednoducho. V súčasnosti sú na výber stovky lepších no najmä hodnotnejších filmov. Preto nevidím dôvod márniť čas sledovaním tejto feministickej a LGBTQ+ propagandy ukrytej vo filme Barbie. A tiež nevidím dôvod prečo by som sa mala ja alebo moja dcéra preto cítiť čudne… Práve naopak. Je povinnosťou nás rodičov brániť naše deti pred morálnym úpadkom dnešnej doby. A to so sebou prináša aj odvahu postaviť sa a jasne poukázať na to, čo je zlé. Nikde vo Svätom Písme ani v učení katolíckej cirkvi som nepostrehla, žeby tam bolo napísané: nebuďte čudní – prispôsobujte sa svetu, kráčajte s dobou! Celkom určite je tam však napísané:

“Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Lebo nič z toho, čo je na svete – žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.” (1. Jn: 2, 15-16)

V Katechizme Katolíckej Cirkvi majú rodiny konkrétne odporúčania: 

“V súčasnom svete, ktorý je viere často cudzí, ba až nepriateľský, majú kresťanské rodiny prvoradý význam ako ohniská živej a žiarivej viery.” (1656) Voči masovým médiám používatelia majú zachovať miernosť a uložiť si disciplínu. Majú si vypestovať poučené a správne svedomie, aby ľahšie odolávali menej slušným vplyvom. (2496)

V dnešnej spoločnosti hlbokého morálneho úpadku, už zrejme nestačí byť kresťanom chodiacim pravidelne do kostola, prijímať sviatosti či navštevovať púte na to, aby sme dokázali vytvárať morálne správne úsudky na udalosti okolo nás. Je potrebné nielen kráčať s dobou a pýšiť sa tým, že aj keď som kresťan bezmyšlienkovite prijímam všetko čo mi tento svet naservíruje – hlavne aby som sa nedištancoval od spoločnosti či nebodaj aby ma neoznačili moji známi za čudáka. Na záver článku položím jednu otázku: Je dnešný kresťan katolík, ktorý konzumuje a obhajuje všetok obsah produkovaný otvorenými ateistami, liberálmi a neomarxistami skutočne soľou zeme ak nedokáže nastaviť svetu zrkadlo a poukázať na to, čo nie je v poriadku? 

“Vy ste soľou zeme; keby soľ stratila svoju slaň, čím sa osolí? Na nič viacej sa nehodí, len aby bola von vyhodená a pošliapaná od ľudí.” (Mt 5, 13)

Ako nás nabáda Sväté Písmo máme triezvo uvažovať a bdieť pretože náš “protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.” (1. Petrov 5:8) Zvlášť musíme byť obozretní, keď sa jedná o naše deti, ktoré nám Boh zveril a za ktoré máme morálnu zodpovednosť. 

Film Barbie obhajujú aj niektorí slepí liberálni kresťania, ktorí nevidia na ňom nič zlé. Napriek tomu každý súdny človek vidí, že do detských nevinných duší, ktoré ešte nedokážu kriticky uvažovať ako dospelí, film Barbie zasieva ideologické, feministické a neomarxistické myšlienky, ktoré rozhodne neslúžia na budovanie ich svedomia, či morálky. Naopak – učia ich mysleniu kniežaťa tohto sveta. 

„Všetko smiem. Ale nie všetko osoží. Všetko smiem. Ale ja sa ničím nedám zotročiť.” (1. Korinťanom 6:12)

Autor: Natália Senderáková

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás