Mladý kňaz je v nemocnici na návšteve niektorých svojich farníkov. Na chodbe ho zastaví mníška a hovorí mu: ,,Otče, môžte ísť do tejto izby? Je tam muž na smrteľnej posteli. Je tu už niekoľko dní. Poslali sme k nemu viacerých kňazov, ale všetkých vyhnal. Nechce počuť o Ježišovi, ale on umiera. Mohli by ste ho, prosím, navštíviť?“
Kňaz vojde dnu a predstaví sa pacientovi. Starý muž vybuchne: „Nechcem mať s tebou nič spoločné. Vypadni odtiaľ!“
Kňaz povie: „Dobre“ a výjde na chodbu.
Mníška čaká na chodbe. Vidiac, čo sa stalo, kňazovi povie: ,,Mohli by ste sa vrátiť?“
Kňaz odpovedá: ,,Nechce nič, čo by som mu mohol ponúknuť.“
,,Dajte tomu ešte šancu,“ prosí mníška.
Kňaz sa neochotne vracia do miestnosti a hovorí: „Nebudem sa vás pýtať, či chcete ísť na spoveď. Nebudem sa pýtať, či chcete sväté prijímanie. Len si tu vedľa postele sadnem a pomodlím sa korunku Božieho milosrdenstva?“
Starý muž odpovedá: „Je mi to jedno. Rob, čo chceš.“
Kňaz si sadne a začne sa potichu modliť korunku: „Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom…“
Zrazu muž vybuchne: ,,Prestaň!“
Prekvapený kňaz zdvihne zrak a spýta sa: ,,Prečo?“
,,Pretože pre mňa niet zľutovania!“ Hovorí muž.
,,Prečo si myslíte, že pre vás neexistuje milosrdenstvo?“ Pýta sa kňaz.
,,To je jedno,“ odpovedá starý muž.
Ale kňaz trvá na tom: ,,Prečo si myslíte, že pre vás nie je milosrdenstvo?“
„Poviem vám… Pred dvadsiatimi piatimi rokmi som pracoval pre železnicu. Mojou úlohou bolo spustiť rameno priecestia pred príchodom vlaku, aby zabránilo autám vyjsť na koľajisko. Ale jednu noc som bol opitý. Nespustil som rameno a manželský pár a ich tri malé deti boli práve na koľajniciach, keď prišiel vlak. Všetci boli okamžite mŕtvi. Bola to moja chyba. Takže pre mňa niet zľutovania. Zlyhal som. Je koniec!“
Kňaz tam len sedí a hľadí na ruženec vo svojich rukách. Nakoniec sa pýta: ,,Kde sa to stalo?“
Starý muž mu povie názov mesta.
Kňaz zdvihne zrak a hovorí: „Pred 25 rokmi moja mama a môj otec zobrali mojich malých súrodencov na výlet. Nemohol som ísť s nimi. Prechádzali cez toto malé mesto. Z nejakého dôvodu nebolo rameno železničného priecestia spustené. Keď prechádzali cez koľaje, prišiel vlak a všetkých zabil. V tú noc som stratil celú rodinu.“ Kňaz uprene hľadí mužovi do tváre a hovorí: „Brat môj, Boh ti odpúšťa. Nielen to, aj ja ti odpúšťam.“
Muž si uvedomuje, že Božie milosrdenstvo je tu a je aj pre neho.
Kňaz sa opýta: „Dovolili by ste mi vypočuť si vašu spoveď a dať vám Eucharistiu?
Muž sa vyspovedá a prijíma sväté prijímanie. O dva dni neskôr zomiera. BOŽIE MILOSRDENSTVO VÍŤAZÍ.
V ľudskom živote neexistujú beznádejné situácie. Ježiš je stále s nami, aby nás oslobodzoval z otroctva hriechu a diabla. Stále čaká, aby nám vo sviatosti pokánia odpustil všetky hriechy. Spoveď je preto návratom márnotratného syna, ktorého Božie milosrdenstvo privádza naspäť.
Ježiš prostredníctvom poľskej mystičky Alície Lenczewskej povedal, že najdôležitejšia je ,,túžba vrátiť sa, vôľa vrátiť sa a volanie o pomoc“ k nemu. A ďalej Alícii vysvetlil, že najväčším nešťastím v ľudskom živote je hriech, čiže odvrátenie sa od Boha. Ak človek odmieta Boha, odovzdáva sa pod nadvládu diabla, ,,ktorý ho čoraz väčšmi priťahuje k sebe, zotročuje ho, pričom to robí tak, aby si to človek neuvedomil a nepreľakol sa… Smrteľný hriech ma zabíja vo svätostánku duše toho, kto zhrešil. Ak zotrváva v hriechu, som v jeho duši mŕtvy a aj jeho duša je mŕtva. Avšak kým je na svete, jeho duša môže vstať z mŕtvych, ak sa zmieri so mnou. Ak začne po mne túžiť, vstanem v jeho duši z mŕtvych a zachránim ho pre večný život.“
A naopak. Neochota obrátiť sa a definitívne odmietnutie Božieho milosrdenstva vedie k večnému zatrateniu. Odvrátiť sa od Boha, definitívne ho odmietnuť a vzbúriť sa, znamená zabiť seba a zabiť Boha. Znamená to vytrhnúť si vlastné srdce.
Alícia Lenczewska spísala Ježišove slová do dvoch denníkov. Po jej smrti sa denníky dostali do rúk arcibiskupa Andrzeja Dzięgu, ktorý zriadil teologickú komisiu, ktorá preskúmala ich obsah a zhodnotila ho vo svetle učenia Cirkvi. Názor teológov bol jednoznačne pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa nadchne. Ich obsah posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a môže byť sprievodcom na ceste duchovného rastu.
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej 
Zdroj: Duchovné spisy Alície Lenczewskej
