Svätý Dominik opisuje zaujímavý rozhovor medzi otcom Benedettom, ktorý obetoval svoje modlitby a obety na úľavu dušiam v očistci, a otcom Bertrandom, ktorý robil to isté za obrátenie hriešnikov. Otec Bertrando sa pozastavil nad biedou týchto duší, ktoré sú v každom okamihu vystavené nebezpečenstvu večného zatratenia, a pripomenul mnohé prípady Kristovej starostlivosti o hriešnikov. Avšak povedal, že duše v očistci majú spásu zaručenú. Neutešená situácia hriešnika je zaiste naliehavejšia. Benedetto odpovedal, že ,,reťaze hriechu sú reťazami, ktoré si človek ukoval sám, a že sa ich možno v okamihu zbaviť úprimným ,Pane, zmiluj sa‘. Ktorého z týchto dvoch možno považovať za hodnejšieho súcitu: toho, ktorý napriek tomu, že je silný a zdravý, odmieta zarábať si na živobytie alebo toho, ktorý je chromý a neschopný pomôcť si? Veď svätý Tomáš o tom napísal: ,Modlitba za zosnulých je Bohu príjemnejšia ako modlitba za živých. Mŕtvi majú oveľa väčšiu potrebu pomoci už len kvôli tomu, že si na rozdiel od žijúcich nemôžu sami pomôcť.'“ No ani to otca Betranda to nepresvedčilo.

Legenda ďalej uvádza, ako sa pravdivosť názoru otca Benedetta potvrdila vo videní otcovi Bertrandovi. Toto videnie mu ukázalo, že tieto dva ciele sa navzájom nevylučujú. Pomocou dušiam v očistci sa človek stará zároveň o potreby hriešnikov – avšak s desaťnásobnou účinnosťou.

Prejaviť lásku dušiam v očistci preto znamená vykonať úžasným spôsobom skutky milosrdenstva, ktoré požehnal náš Spasiteľ. V tomto zmysle je i myšlienka svätého Františka Saleského, ktorý píše: ,,Keď svojimi modlitbami získavame úľavu pre duše v očistci – neznamená to svojím spôsobom navštevovať chorých? Neznamená to dávať piť tým, ktorí smädia po pohľade na Boha? Neznamená pomoc prostredníctvom modlitby kŕmiť hladných? Požehnanie, ktoré Kristus verejne ohlási na poslednom súde, už predtým súkromne ohlásil duši, ktorá verne vykonávala apoštolát očistca. Ak podľa Písma za hmotné almužny dostávame takú skvelú odmenu, aká veľká bude odmena za duchovné almužny, ktoré sme získali pre duše zosnulých!“

V poslednom čase sa katolícka zbožnosť začala osobitne zaujímať práve o tieto duše. Keď sa Panna Mária druhýkrát zjavila trom fatimským deťom, okrem iného im povedala: „Po každom desiatku ruženca hovorte: „Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“ Pri šiestom a poslednom zjavení sa Panna Mária zjavila v spoločnosti svätého Jozefa a dieťaťa Ježiša, aby tak splnila svoj sľub. Nadprirodzený pôvod zjavení potvrdila zázrakom slnka, ktorý je dnes už známy. Jedným z cieľov Božej Matky pri týchto zjaveniach bolo poručiť do našich modlitieb duše v očistci. Znovu sa stretávame s nežnou materinskou láskou Márie k trpiacim. Ak odpovieme na jej pozvanie, zaiste si získame jej osobitnú ochranu. Ak sa budeme modliť za tie trpiace duše, spomenie si na nás a vyslyší tú modlitbu „teraz i v hodinu smrti našej“, ktorú tak často vyslovujeme v modlitbe Zdravas‘, Mária. Vari nie je táto žiadosť nebeskej Matky dostatočným podnetom k modlitbe za veľký zástup zabudnutých duší?

K tomu pridajme, že úkon lásky, ktorým je modlitba za tieto trpiace duše, je Bohu o to milší, pretože je úplne nezaujatý a zbavený všetkých ľudských úvah či výhod. Zakladá sa výlučne na Božej láske. Všetko v tejto modlitbe za duše v očistci je nadprirodzeného charakteru, a preto jej zásluha musí byť pred Bohom obrovská. Práve takouto zásluhou je zásluha milosrdného samaritána, ktorý sa zastavil a sklonil k zbitému – opustenému mužovi a nalial mu olej na rany, na ktoré by sa iní ani nepozreli.

Keď sa teda modlíme – veľa a v každom čase – za našich zomrelých rodičov, priateľov a dobrodincov, takisto by sme sa mali starať aj o ten ohromný zástup trpiacich duší. Cirkev nás učí, aby sme tak robili, preto využime tento novembrový čas (od 1. novembra do 8. novembra) a získajme úplné odpustky pre duše verných zomrelých v očistci.

Naplno sa chopme tejto príležitosti a pomôžme dušiam dostať sa z očistca do neba. Získame tak mnohých orodovníkov, ktorí budú raz prosiť za našu dušu.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: Pravda o očistci/Martin Jugie