Katolícka diecéza Otranto v Taliansku v súčasnosti skúma zázraky Antonietty De Vitis, mystičky z Nociglia v Taliansku, ktorá údajne dostala stigmy. Pripisuje sa jej množstvo mimoriadnych uzdravení a o niektorých z nich nedávno informovali talianske noviny.

Antionetta De Vitis bola tichá žena, ktorá žila veľmi skrytým životom, avšak jej hrdinské cnosti a pozoruhodný mystický život sú od jej svätej smrti v roku 2004 čoraz známejšie.

Antionetta bola františkánska terciárka (františkánka tretieho rádu), ctiteľka Fatimy, svätého Františka, svätej Klélie Barbieri, talianskych mystikov svätého otca Pia a Márie Valtorty, ktorí boli jej súčasníkmi.

V roku 1950 Antonietta úplne prestala piť a jesť, táto mimoriadna okolnosť, ktorú zdokumentovali lekári trvala 53 rokov až do jej svätej smrti. Bola pripútaná na lôžko a svoj život prežila výlučne v jednej spálni v skromnom dome. Jej život bol plný utrpenia v tichosti a mimo pozornosti. Poznalo ju len veľmi málo ľudí a ešte menej bolo tých, ktorých vpúšťali do jej izby.

Narodenie a začiatky života

Antonietta De Vitis sa narodila 23. augusta 1936 v talianskom meste Nociglia (Lecce). Už v detstve preukazovala milosrdenstvo a štedrosť voči blížnym. Často sa zriekala aj toho mála jedla, čo mala, aby ho mohla dať hladným. Snažila sa pomáhať chorým a núdznym, kedykoľvek to bolo možné. Keď jej matka zistila, že Antonietta obetovala svoje vlastné jedlo pre chudobných, aj keď ich rodina nemala veľa financií, prísne ju pokarhala.

Antionetta sa vo veku 14 rokov obetovala Ježišovi za Cirkev a celé ľudstvo

Na sviatok svätého Jozefa 19. marca 1950 sa Antionetta ako štrnásťročná rozhodla obetovať sa Pánovi ako duša obete za ľudstvo v spojení s Ježišom. O tomto úplnom obetovaní píše vo svojom denníku: “Pán dal pečať na svoje stvorenie a v štrnástich rokoch som bola jeho: panenská nevesta, čerstvá životom, s veľkorysým srdcom, pripravená ponúknuť mu všetko: aj život plný utrpenia, ktoré páli”.

Prežila bez jedla a vody a celých 53 rokov žila len z Eucharistie – sväté prijímanie neprehĺtala, ale vstrebávala ho jazykom.

Od roku 1952 bola jej jedinou každodennou potravou Eucharistia. Taktiež ju pozoroval jej ošetrujúci lekár, podľa ktorého sa trvalo a neustále zdržiavala jedla a tekutín. “Svätá Eucharistia sa neprehĺtala, ale vstrebávala sa do jazykovej sliznice a po veľmi krátkom čase úplne zmizla”. (Dr. Arturo Benegiamo zo Sogliano Cavour, provincia Lecce).

Stigmy

V roku 1969 dostala mystickú milosť neviditeľných stigiem, ktoré sa stali viditeľnými v roku 1972. Viditeľné stigmy boli zdokumentované lekárskymi potvrdeniami, najmä potvrdením Dr. Benegiama di Sogliano Cavour, jej ošetrujúceho lekára.

V tomto období svojho života bola kvôli viacerým chorobám úplne pripútaná na lôžko a jej život pozostával z neustálej modlitby – veľmi oddane recitovala svätý ruženec, obetovala Pánovi seba a svoje utrpenie. Počas svojho života prekoná množstvo chorôb, okrem iného tuberkulózu, vnútorné krvácanie, emfyzém a dočasnú slepotu.

Zjavenia svätého Pátra Pia, svätého Františka, svätého Antona, Márie Valtorty a ďalších

Tí, ktorí ju navštevovali, tvrdili, že jej utrpenie bolo obetované Bohu s úsmevom na perách a obetou nebesiam. Do svojho denníka si zapísala: “Obetujem sa za Cirkev a za Boží ľud”.

Tento duch obety a štedrosti bol odmenený mnohými mystickými videniami vrátane Panny Márie, svätého Pátra Pia, svätého Františka, svätého Antona, svätej Klélie Barbieri a Márie Valtorty.

Počas svojho svätého života prosila, aby na seba vzala bolesť, výsmech a zlé zaobchádzanie, ktoré vytrpel náš Pán v spojení s ním, aby odľahčila ťarchu, ktorú Kristus vzal na seba za nás. Slobodne sa obetovala ako duša obete, najmä za Cirkev.

Dve nedávne zázračné uzdravenia na jej príhovor

Existuje množstvo svedectiev o uzdraveniach, ktoré sa pripisujú jej príhovoru. Noviny Quotidiano Di Puglia prinášajú dve najnovšie, ktoré boli pripojené k spisu prítomnému v diecéze. “Zázrak svätice, ktorá 53 rokov nejedla: uzdravuje a zachraňuje životy dvoch detí” (12. júla 2018) a tiež sa uvádza tu: “Zázraky svätice z Nociglia: zachránila dvoch malých chlapcov” Viaggi News (11. júla 2018)

Prvý ohlásený zázrak sa týka dieťaťa trpiaceho veľmi vážnou vrodenou patológiou, liečiteľnou len transplantáciou srdca. Matka dieťaťa je neveriaca a rozpráva svojej známej o osude svojho syna. Žena je veľmi dojatá vážnosťou prípadu a ponúkne sa, že pôjde na cintorín kde sa pomodlí na hrobe Antonietty De Vitis.

“Neverím – hovorí matka, no predsa si nechávam otvorené dvierka pre nádej, ale ak pôjdeš k Antoniette, pomodli sa aj za mňa a moje dieťa”.

Po niekoľkých dňoch sa chlapcova matka prebudí so strachom, pretože sa jej snívalo o Antoniette De Vitis, ktorá jej povedala: “Prestaň plakať, myslím na chlapca. O niekoľko dní sa stane niečo nepríjemné, ale neboj sa.”

Ubehlo niekoľko dní a chlapca previezli na vyšetrenie hrudníka do nemocnice “Perrino” v Brindisi, kde sa liečil, a kardiológovia boli ohromení: po srdcovej chybe nebolo ani stopy. Chlapcovo srdce bolo teraz úplne normálne.

“Stane sa niečo nepríjemné”, čo jej bolo predpovedané vo sne, sa týkalo otca dieťaťa, ktorý mal nehodu a utrpel zranenie, ktoré našťastie neskončilo vážne. Napriek tomu si kladieme otázku – mohla Antonietta zasiahnuť aj v tejto situácii? Možno sa to už nikdy nedozvieme. 

Napriek tomu matka chlapca vďačne poďakovala Antoniette vetou zapísanou v cintorínskej knihe týkajúcej sa Antonietty: “Spolu s mojím synom som snívala o tebe a to, čo si vtedy povedala, sa splnilo. Ďakujem ti!”

Druhý nedávny prípad sa týka iného chlapca, syna lekára, ktorý bol chorý na rakovinu. Rodičia sa modlili k Antoinette, “svätej z Nociglie”, ako ju začali nazývať niektorí miestni obyvatelia, a čoskoro sa zistilo, že chlapec sa úplne uzdravil. Hlboko vďačný otec cítil, že musí Antoniette poďakovať, a tak informoval Otrantského biskupa, ktorému tento príbeh zveril. Ako už bolo uvedené, o oboch týchto nedávnych uzdraveniach informovali v roku 2018 viaceré talianske noviny.

Niektoré citáty z jej denníka a listov

Jej spojenie s Ježišom

“Som vo svojom Ježišovi, v ňom spočívam, v ňom trpím, v ňom sa trápim, som si istá, že to, čo je vo mne, patrí môjmu Ježišovi, všetko je jeho a nič nie je moje. Ako nebeská Matka som povedala Otcovi “fiat” a On, Najvyšší, vo mne koná veľké veci, hoci som zo zeme, pretože to Ona ma vystrojila do neba.”

“On je moje všetko, môj pokrm, nápoj, odpočinok, námaha, bolesť, život, láska, radosť a sladkosť”. (Z listu Antonietty De Vitis otcovi Adalbertovi Cerusicovi)

Vo svojom denníku píše:

V mene Otca, Syna a Ducha Svätého vyhlasujem nasledovné:

“Ježiš bol a je mojou jedinou láskou, ktorá si vzala moju dušu, ktorej som všetko darovala prostredníctvom nebeskej Matky, svätého Františka, otca Pia, blahoslavenej Clielielie Barbieriovej, ktorá prišla z neba, spočiatku pre mňa neznáma s mojimi anjelmi Azariom a Elgidiom, aby ma naučili Milovať v stopách malej sestry, ktorú mi Pán vždy predkladal, ale ja som ju nepoznala, kým mi ona sama nedala svoje meno: Mária Valtorta. Všetko som prijala a odovzdala som sa Bohu vo Svätej Trojici, prosiac, aby som bola ako Ježiš, obetovaná za duše, neznáma, skrytá, ale plná neba.

Idem na Kalváriu, aby som dosiahla vrchol a obetovala sa za Cirkev, za pápeža, za biskupov, za kňazov, za zasvätené duše a za Boží ľud. Moja obeta teraz stúpa k Najsvätejšej Trojici, na príkaz môjho Ježiša, kvôli obrovskej váhe, nemožnej chôdzi, krvácajúcej, mučenej, bezmocnej, ako som ja, idem do svojej agónie, požehnaná ich pomocou.

Dala som všetko zo zeme a dám všetko z neba s mojou Láskou, Ježišom, a budú to nebeské ruže v daždi milostí, vtedy všetko bude známe a zázraky Pána budú udivovať zem. Pripútaná k mojej Ukrižovanej Láske, s Ním ukrižovaná, odchádzam zo zeme do neba, ale som s vami, vždy s vami, ako vo vôli môjho Ježiša. 

Milovala som všetkých, najmä tých, kvôli ktorým som trpela, a každému som darovala svoje srdce. Obzvlášť som milovala a budem milovať z neba tých, ktorí trpeli so mnou, s mojimi blízkymi, ktorí ma milovali a ktorí mi podali pomocnú ruku. Pochopená svojou biedou a utrpením prosím všetkých o odpustenie a modlitbu za moju úbohú dušu, aby ju moja Láska prijala očistenú a hodnú večných pastvín. Moja modlitba, neprestajná zo zeme, zostúpi z neba blahodarná pre tých, ktorí ma duchovne usmerňovali, pre tých, ktorí ma milovali materinským srdcom, utešovali ma, pomáhali mi v dlhých a bolestných rokoch utrpenia.

Bohu, Svätej Trojici, dávam svoju dušu, svoje srdce, svoju krv, svoje všetko, lebo všetko som robila v Bohu, jedinom poslaní svojho života. AMEN”. 

V tomto vyhlásení vidíme, ako sa Antonietta úplne odovzdala Pánovi.

Dvaja františkáni a farár, ktorí jej pomáhali a podporovali ju

Vzhľadom na mimoriadne okolnosti, ktoré ju obklopovali, ju mohlo navštíviť len veľmi málo ľudí. Počas jej životnej cesty ju neustále sprevádzali dvaja bratia Kapucíni (Páter Colombano Luciani da Fano a Candido Sallustio da Molfetta) a jej farár páter Adalbertom Cerusicom. Dňa 9. apríla 1970 sa Antonietta s hlbokou radosťou stala františkánskou terciárkou (františkánka 3. rádu). 

Videnie Panny Márie o Aldovi Morovi

Aldo Moro bol taliansky štátnik a významný člen strany Kresťanská demokracia. V rokoch 1963 – 1968 a potom v rokoch 1974 – 1976 bol 38. predsedom vlády Talianska a bol oddaným katolíkom. Bol zavraždený 9. mája 1978. Antonietta De Vitis dostala vo vízii niekoľko zaujímavých podrobností týkajúcich sa jeho únosu a vraždy, ktoré pridali jej údajným víziám na sile, čo zrejme potvrdzujú aj najnovšie zistenia RIS (talianskej spravodajskej služby) v tejto súvislosti.

V stredu 17. mája 1978 o 14:35 hod. sa v denníku Antonietty De Vitis, ktorý je dnes vo vlastníctve miestnej diecézy, píše nasledovné:

“Nebeská Matka prichádza a nalieha na mňa, aby som sa modlila za toľko zla, ktoré sa nachádza medzi jej deťmi. Privádza ma do hlbokého podzemného kanála, ako je studňa, do ktorej sa zostupuje,vidím tam ťažké reťaze, samopaly a veľa nábojov. Mária mi hovorí, že práve tam bol ukrytý Aldo Moro, štátnik, ktorý bol mučeníkom a veľa si vytrpel – hlad, strach a nevýslovné muky, spútaný tými reťazami. Hovorí mi, že bol zranený strelnou ranou 8. mája večer o 17:35, keď v tom čase prišla ku mne a silno plakala, vyzývajúc ma, aby som sa modlila, lebo sa deje niečo strašné!”

Aldo Moro bol podľa Antoniettinho denníka v tom čase zasiahnutý do pľúc, “čo mu spôsobilo muky a neznesiteľné utrpenie až do nasledujúceho rána (9. mája) okolo 7:30, keď ho zasiahli mnohými ranami. Vidím veľa krvi na mnohých cestách a Nebeská Matka mi s plačom stále hovorí: “Moja dcéra, pozri, koľko je tu krvi mojich detí, koľko je tu obetí!”

Prosím, zapíš si do môjho denníka, čo som videla a počula, o 15:43 hod.” (v rozhovore s priateľkou, ktorá za ňu píše do denníka)

Jej svätá smrť

Antonietta De Vitis odišla z tohto sveta 19. júna 2004 vo veku 67 rokov. Na jej smrteľnej posteli sa našlo poučné posolstvo: “Pripútaná k svojmu Ukrižovanému, ukrižovaná s ním, odchádzam zo zeme do neba”.

Jej dôvod na blahorečenie/kanonizáciu

Otrantská diecéza skúma blahorečenie Antonietty De Vitis. V roku 2013 boli Antoniettine denníky a spisy doručené otrantskému biskupovi Monsignorovi Donatovi Negrovi, ktorý v súčasnosti na diecéznej úrovni skúma mimoriadne cnosti a skutočnosti týkajúce sa tejto ženy.

Antonietta De Vitis odovzdala svoj život Bohu, skrytá pred svetom, neprestajne sa modlila a obetovala svoje utrpenie najmä za Cirkev a rehoľníkov. Mnohí v Taliansku a na celom svete dúfajú, že Cirkev oficiálne uzná Antoniettine hrdinské kresťanské cnosti. 

Viac informácií nájdete na stránke “Antonietta De Vitis Onlus Association”

“Obetujem sa za Cirkev a za Boží ľud.” -Antonietta De Vitis

Zdroj: https://www.mysticsofthechurch.com/2020/05/antonietta-de-vitis-recent-italian.html

Z angl. prekladu preložila Jesika Senderáková