Pápež Benedikt XV. počas prvej svetovej vojny vyzval bojujúce strany na zmier aspoň v čase prichádzajúcich Vianoc. Jeho posolstvo velenie aj vlády jednoducho neakceptovali. V mrazivých zákopoch ale bojovali úplne iní muži.

Na Štedrý deň 1914 sa bojovalo ďalej. Niečo sa však zmenilo. Na viacerých úsekoch bolo s príchodom noci tichšie, zaznievali len osamelé výstrely. Utíchli aj delá, zaduneli iba občas. Britskí vojaci si v zákopoch otvárali balíčky. Veteráni spomínajú na to, že noc bola jasná, mesiac žiarivo svietil.

Nemeckí vojaci si vyzdobili provizórne stromčeky a z diaľky bolo na nich vidno horieť sviečky. Chladným vzduchom sa zrazu začali niesť povedomé tóny piesne, ktorú poznali od detstva. Na niektorých úsekoch rozoznali aj slová Stille nacht (Tichá noc).

Keď Nemci dospievali, zrazu počuli anglickú verziu Silent Night z druhej strany. Viacero veteránov spomína na to, že si takto medzi sebou vymenili zopár repertoárov. Síce drobnosť, no potešila nalomeného ducha vojakov na oboch stranách frontu.

Na 1. sviatok vianočný sadla v oblasti jemná hmla. Na viacerých úsekoch sa však stále nebojovalo. Zo zákopov na oboch stranách vykúkali zvedaví muži. Snažili sa zistiť, ako sa veci majú po nečakane peknej noci, ktorú niektorí zažili. Odvážnejší vyliezli neozbrojení na bojové pole a buď skočili naspäť, očakávajúc streľbu, alebo čakali, čo sa bude diať.

Velitelia na oboch stranách rozmýšľali, čo ďalej. K rozkazu sa však nedostali, pretože v tej chvíli sa už zo zákopov škriabali takmer všetci. Z dier povyliezali s rukami mierne nad hlavou. Obe „delegácie“ si išli naproti. Stretli sa takpovediac uprostred.

Schôdzky medzi ostnatými drôtmi vyzerali rôzne. Nasledovali opatrné pozdravy, podania rúk. Niekde sa len porozprávali; inde si spolu upiekli prasa; spoločne pochovali svojich mŕtvych; na jednom úseku Nemci dokonca venovali Angličanom niekoľko sudov piva. Vianočné prímerie najviac vystihujú výpovede veteránov o tom, že si proti sebe zahrali futbal.

Bolo to niečo ako zázrak. „Táto nenávisť, všetka tá vzájomná streľba, ktorá rástla od začiatku vojny,“ poznamenáva britský vojak, „bola uhasená a zastavená kvôli Vianociam.“

Duchu týchto Vianoc mieru počas vojny sa nič nevyrovnalo… Zhŕňujú to spomienky britského vojaka Georgea Eadeho: „Nemec mi trasúcim sa hlasom pošepkal: dnes sme mali mier, ale od zajtra budete bojovať za svoju krajinu a ja za moju. Veľa šťastia.“ Potom sa potichu vrátil na svoju stranu. Zázrak sa skončil, avšak všetci pochopili vianočnú záhadu: Boh sa stal jedným z nás, aby nám našou rečou mohol vyjadriť, že nás miluje, že nás miluje práve teraz a že mu ide o naše dobro.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Lipták – Rytier Nepoškvrnenej