Príhovor svätého otca Františka rodinám na sviatok svätej rodiny.

„Teraz sa obraciam na manželské páry na celom svete. Dnes, na sviatok Svätej rodiny, zverejňujem list, ktorý som napísal mysliac na vás. Má byť mojím vianočným darom pre vás, manželov: má byť povzbudením, znamením blízkosti a tiež príležitosťou pre meditáciu. Je dôležité rozjímať a zakúšať dobrotu a nehu Boha, ktorý otcovskou rukou vedie kroky manželských párov na ceste dobra. Nech dá Pán všetkým manželským párom silu a radosť pokračovať na ceste, na ktorú sa vydali.

Chcel by som tiež pripomenúť, že sa blíži Svetové stretnutie rodín. Pozývam vás, aby ste sa na túto udalosť pripravovali najmä modlitbou a prežívali ju vo svojich diecézach spoločne s ostatnými rodinami.

A keď už hovoríme o rodine, prichádza mi na um jedna obava, skutočná obava, prinajmenšom tu v Taliansku: demografická zima. Zdá sa, že mnohí stratili vidinu toho, že budú mať deti, a mnohé páry radšej zostávajú bez detí alebo len s jedným dieťaťom. Zamyslite sa nad tým, je to tragédia. Pred niekoľkými minútami som v [televíznom] programe „A Sua immagine“ videl, ako hovorili o tomto závažnom probléme, o demografickej zime. Urobme všetci to, čo je v našich silách, aby sme znovunadobudli vedomie a prekonali túto demografickú zimu, ktorá ide proti našim rodinám, našej vlasti a dokonca aj proti našej budúcnosti.“

Plné znenie príhovoru pápeža Františka pred Anjel Pána:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime Svätú rodinu z Nazareta. Boh si vybral pokornú a jednoduchú rodinu, aby prišiel medzi nás. Kontemplujme krásu tohto tajomstva, zdôrazňujúc zároveň dva konkrétne aspekty pre naše rodiny.

Prvý: rodina je príbeh, z ktorého pochádzame. Každý z nás má svoje vlastné dejiny, nikto sa nenarodil zázračne, s čarovným prútikom, každý z nás má svoj príbeh a rodina je príbeh, z ktorého pochádzame. Evanjelium dnešnej liturgie nám pripomína, že Ježiš je tiež synom rodinnej histórie. Vidíme ho cestovať do Jeruzalema s Máriou a Jozefom na Veľkú noc; potom znepokojí svoju matku a otca, ktorí ho nemôžu nájsť; keď ho nájdu, vracia sa s nimi domov (porov. Lk 2,41-52). Je krásne vidieť Ježiša začleneného do osnovy rodinných citov, ktorý sa rodí a rastie v objatí a starostlivosti svojich rodičov. Toto je dôležité aj pre nás: pochádzame z histórie pretkanej putami lásky a človek, ktorým sme dnes, sa nerodí ani tak z hmotných dobier, ktoré sme užívali, ale z lásky, ktorú sme dostali, z lásky v lone rodiny. Možno sme sa nenarodili do výnimočnej a bezproblémovej rodiny, ale je to naša história – každý má premýšľať: sú to moje dejiny -, sú to naše korene: ak ich odrežeme, život vyprahne! Boh nás nestvoril na to, aby sme boli osamelými jazdcami, ale aby sme kráčali spoločne. Ďakujme mu a modlime sa za naše rodiny. Boh na nás myslí a chce, aby sme boli spolu: vďační, jednotní, schopní chrániť si svoje korene. Musíme na to myslieť, na vlastné dejiny.

Druhý aspekt: byť rodinou sa učíme každý deň. V evanjeliu vidíme, že ani vo Svätej rodine nejde všetko výborne: objavujú sa nečakané problémy, trápenia, utrpenie. Neexistuje taká Svätá rodina, ako sa javí na obrázkoch. Mária a Jozef stratia Ježiša a úzkostlivo ho hľadajú, aby ho potom našli po troch dňoch. A keď Ježiš sediac medzi učiteľmi v chráme odpovedá, že má byť tam, kde ide o jeho Otca, nechápu to. Potrebujú čas, aby sa naučili poznávať svojho syna. Tak je to aj s nami: každý deň sa v rodine musíme učiť vzájomne sa počúvať a chápať, spoločne kráčať, čeliť konfliktom a ťažkostiam. Je to každodenná výzva, ktorú možno zdolávať správnym postojom, malými prejavmi pozornosti, jednoduchými gestami, starostlivosťou o detaily našich vzťahov. A aj toto nám veľmi pomáha k dialógu v rodine, k rozhovoru pri stole, k dialógu medzi rodičmi a deťmi, k dialógu medzi súrodencami, pomáha nám to žiť tieto rodinné korene pochádzajúce od starých rodičov, k dialógu so starými rodičmi.

Ako to však urobiť? Hľaďme na Máriu, ktorá v dnešnom evanjeliu hovorí Ježišovi: «Tvoj otec i ja sme ťa hľadali» (porov. v. 48). Tvoj otec a ja, nehovorí ja a tvoj otec: pred „ja“ sa nachádza „ty“! Naučme sa to: pred mojím „ja“ si „ty“. V mojom jazyku existuje jeden výraz pre ľudí, ktorí najprv hovoria „ja“ a až potom „ty“: „Ja, mňa a so mnou a pre mňa a pre môj úžitok“. Títo ľudia majú najprv „ja“, až potom „ty“. Nie, vo Svätej rodine je najprv „ty“, až potom „ja“.

Pre to, aby sme zachovali harmóniu v rodine, musíme bojovať proti diktatúre „ja“, keď sa to moje „ja“ nafukuje. To nie! Je nebezpečné, keď namiesto toho, aby sme sa navzájom počúvali, si vytýkame chyby; keď sa namiesto gest starostlivosti o druhých upíname na svoje vlastné potreby; keď sa namiesto vedenia dialógu izolujeme s mobilnými telefónmi – je smutné vidieť pri obede rodinu, kde je každý so svojím mobilom bez toho, aby sa rozprávali, každý hovorí so svojím telefónom – ; keď sa navzájom obviňujeme, opakujúc stále tie isté frázy a hrajúc starú známu hru, v ktorej chce mať každý pravdu a na konci zavládne chladné ticho. To rezavé, chladné ticho po rodinnej hádke. Je to veľmi nepekné.

Opakujem svoju radu: večer sa treba nakoniec uzmieriť. Vždy. Nechoďte spať bez toho, aby ste uzavreli mier. Nikdy nechoďte spať bez uzmierenia, inak bude na druhý deň „studená vojna“! A tá je nebezpečná, pretože začne príbeh výčitiek, príbeh roztrpčenia. Koľkokrát, žiaľ, medzi múrmi domácností vznikajú a vzrastajú konflikty ako dôsledok dlhého mlčania a zanedbaného sebectva! Niekedy dokonca dochádza k fyzickému a morálnemu násiliu. To rozbíja harmóniu a zabíja rodinu. Obráťme sa od „ja“ k „ty“. To, čo má byť najdôležitejšie v rodine, je „ty“. A každý deň sa prosím spoločne trochu pomodlite, ak môžete, vynaložte námahu, aby ste Boha prosili o dar pokoja v rodine. A angažujme sa všetci – rodičia, deti, Cirkev, občianska spoločnosť – v podporovaní, bránení a chránení rodiny, ktorá je naším pokladom!

Nech Panna Mária, Jozefova nevesta a Ježišova matka, ochraňuje naše rodiny.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-

Prevzaté z: Vatican News