Odpoveď vladyku Milana Chautura homosexuálne aktívnemu kresťanovi

kresťan - homosexuál

Na stránke vladykoveodpovede.sk je možné opýtať sa anonymne nášho biskupa Vladyku Milana Chautura na otázky týkajúce sa viery. Postrehli sme otázku, ktorú sa pýta kresťan – katolík aktívny v cirkvi s homosexuálnym cítením. Vladyka Milan a o. Marko Rozkoš poskytujú veľmi dobrú odpoveď preto sme sa rozhodli túto odpoveď uverejniť…

Pochválený buď Ježiš Kristus! Chcem sa dotknúť trocha ožehavej a “pálčivej” témy v Cirkvi i našej spoločnosti. Som veriaci katolík, dokonca činný v chráme. Zároveň som homosexuál, žijúci vo vzťahu. Druhého človeka milujem, dodržiavam všetky prikázania, ničím iným ako tým, že žijem s mužom sa snažím nekonať. Viem, aký je postoj niektorých duchovných v tejto otázke – sú aj liberáli, sú aj kňazi ktorí vás skoro “verejne odsúdia”. Otázka znie, čo mám robiť v prípade sviatostí. Existuje nejaký kompromis, či riešenie do môjho života? Srdečne ďakujem za názor.

Odpoveď o. Marko Rozkoš:

Otázka homosexuality v cirkevnom prostredí dnes už nie je tak pálčivá ako v nedávnej minulosti. Odpoveď na ňu je však vždy rovnaká, založená na Svätom písme, cirkevnej tradícii a kresťanskej vierouke – teda na pilieroch, ktoré sa od čias Ježišových nemenia. Sú depozitom – pokladom hodnôt (kresťanských zásad), ktoré tvoria identitu kresťana. Hodnota týchto kresťanských zásad je i v tom, že sú jasné, neustále platné, nemenné a presné – teda nie je v nich žiadny potenciál na „škálovanie“, kdesi medzi liberálnym a konzervatívnym postojom. Platí to aj v prípade homosexuality. Tu platí zásada, že homosexuálna aktivita je nezlučiteľná s kresťanskou mravnosťou – dobrým kresťanským životom. Teda určite neexistuje kompromis či riešenie, ktoré by umožňovalo spojiť aktívny homosexuálny život s aktívnym (sviatostným) kresťanským životom. Z antropologického a psycho-sociálneho hľadiska v homosexualite ide o zranenie človeka práve v oblasti jeho schopnosti vytvárania komplementárnych vzťahov, ktoré sa určite nezahojí jeho tvorením s rovnako zraneným človekom. Práve naopak, takýmto „kompromisom“ by sme v človeku podporovali falošnú nádej. Snaha žiť takýto neautentický vzťah sa priamo vylučuje s o snahou o vytváranie hlbokého, osobného vzťahu s Bohom, ktorý mravnosť – dobro vzťahu vysvetľuje v Evanjeliu podľa Marka (10, 6-9), kde Ježiš jednoznačne pomenúva Boží zámer s vytváraním vzťahov človeka: „… na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Rovnako to chápe i apoštolská tradícia, ktorá tvoriac kresťanskú vierouku učí prostredníctvom sv. Pavla: „Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1 Kor 6,9-10) Dobrou správou je však to, že platí aj druhá kresťanská zásada, že homosexuálne cítenie samo o sebe nie je nemravnosťou a zlom. Samotný fakt rozpoznaného homosexuálneho zranenia nediskvalifikuje človeka v jeho snahe vytvárať náboženský, osobný vzťah s Bohom. Svätý Pavol v Liste Korinťanom pokračuje: „A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ (1 Kor 6,11) Odpoveďou pre homosexuálne cítiaceho kresťana je vlastné rozhodnutie žiť osobný vzťah s Bohom a zrieknuť sa homosexuálne aktívneho života.Vypracoval o. Marko Rozkoš.

Komentár vladyku Milana Chautura:

17. november.. Keďže 17. november je u nás dňom boja za slobodu a demokraciu i práva demokratických slobôd, tak v duchu tohto dňa chcem upozorniť na právo kresťanského názoru a na dôležitú pravdu o živote človeka. V nadväznosti na včerajšiu homíliu vladyku Cyrila na Trnavskej novéne, chcem vnímať vážnosť pohľadu na život človeka v usporiadanej rodine. Hneď na začiatku je treba povedať, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu /Mk10,6 / a niet inej možnosti, ako by sa to dalo vnímať, napr. ako by to chcela vniesť do myslenia ľudí “gender ideológia”. Ba niet tu ani inej variácie vzťahov, ktoré by viedli k životu, ako je vzťah muža a ženy, z ktorého vzniká nový život, o ktorom hovorí Písmo Sväté /Gn1,26-28/. Preto všetky invektívy, ktorými sa svet snaží zneistiť vieru človeka v stvoriteľský Boží zámer, považujem za tendenčné a znevažujúce dôstojnosť ľudskej osoby a je to moje demokratické právo na názor, ktorý má opodstatnenie v celej histórií ľudstva. Ak teda treba hovoriť o ľudských právach, treba o nich hovoriť ako o právach muža a ženy, ktorí jediní sú schopní vytvoriť rodinu s perspektívou nového života dieťaťa a nie o vzťahoch, ktoré si nárokujú dieťa bez prirodzeného základu vzťahu otca a mamy. Viem, že toto moje jasné stanovisku nebude po vôli tým, ktorí už “dávno” nechcú rešpektovať Boží zákon, ale ako biskup, musím jasne vyjadriť podstatu problému, okolo ktorého sa točia zrejmé snahy, ktoré sú viditeľné aj v Európskom parlamente o presadení zákona “lgbtiq” do všetkých zákonných ustanovení jednotlivých štátov Európskej únie. A tak prosím všetkých, ktorí sú ešte schopní pochopiť vážnosť problematiky základného vzťahu muža a ženy i osobného vzťahu človeka k svojmu Stvoriteľovi, aby nepodceňovali situáciu, v ktorej sa dnes ľudstvo nachádza v mnohých oblastiach spoločenského života. Nezáleží mi na tom, či zo mňa urobia “homofóba roka”, alebo kohokoľvek iného, ale záleží mi na tom, aby človek zostal normálnym vo svojich vzťahoch bez strachu z toho, že ho pomenujú ako stereotypného, či “predpotopného” iba preto, že sa zastáva normálneho vzťahu muža a ženy, ktorý jediný má právo nazvať sa manželstvom a základom pre riadny rodinný život. Teológia tela od sv. Jána Pavla II. jasne hovorí o stvoriteľskom zámere, ktorým Boh stvoril človeka na svoj Trojičný obraz, kde otec-mama-dieťa, analogický vytvárajú “fyzickú podobu” svojho Stvoriteľa. A v tomto duchu demokratických práv človeka u nás, chcem sa zastať aj práva kresťanskej väčšiny našej spoločnosti, ktorá zatiaľ mlčí na všetky tie snahy, ktoré sa presadzujú aj s prítomnosťou našich zástupcov pri Európskom parlamente. Všetkým zo srdca prajem tú pravú slobodu, ktorá nie je závislá na mocných tohto sveta, ale jedine na Stvoriteľovi, ktorý stvoril človeka pre slobodu lásky a svedomia. +Milan “SLÁVA ISUSU CHRISTU!”

Prevzaté z: https://www.facebook.com/VladykaMilanOdpoveda

Odpoveď vladyku Milana Chautura homosexuálne aktívnemu kresťanovi 1

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest