Z bahna ulice do šťastného manželstva

goran a katka

?? Ak nám chcete pomôcť a podporiť nás jednorázovým finančným príspevkom môžete tak urobiť tu ▶️: podporte nás Ďakujeme ? za každý príspevok. Prosíme modlite sa za nás??❤

Hostia: Katka a Goran Čurkovič, Erik Zbiňovský

Téma: Život Katky a Gorana počas koronakrízy v Medžugorí.

Goran: Ako mladý som začal fajčiť, v desiatich rokoch som prvýkrát utiekol z domu, vykradol som obchod a šiel som do väzenia. V mojich trinástich rokoch mi zomrela mama, upadol som do depresii a na mamine výročie smrti som si strelil do hlavy. Potom som začal s liekmi, s drogami, otec ma vyhodil z domu. Deväť rokov som žil na striedačku na ulici, vo väzení, na psychiatrii, mal som schizofréniu a epilepsiu. Nakoniec som sa dostal – vďaka jednej žene, ktorá ma našla v parku – do Medžugorja, do komunity Cenacolo. Bol som tam 4 roky a v roku 1997 som z komunity odišiel.

Popri práci na farskom úrade som si hľadal dievča, lebo som sa chcel oženiť. Ale nikto ma nechcel kvôli mojej minulosti. Jedného dňa som objavil Katku a od tej chvíle som vedel, že bude mojou manželkou. Neviem vám vysvetliť ako som to vedel, lebo sa to nedá. Chodil som za ňou 9 mesiacov, ona ma stále odmietala. Mala strach si so mnou niečo začať kvôli mojej minulosti.

Aby našla odpoveď, v rámci svojho rozhodovania, vyšla na Križevac modliť sa. Boli tam aj pútnici zo Slovenska s kňazom, ktorého poprosila o Bibliu. Skôr, než jej ju dal, pomodlil sa nad ňou a požehnal ju. Katka si potom kľakla pod kríž a vravela: „Pane Ježišu, ja neviem, čo mám robiť. Goran sa chce ženiť, ale ja mám strach… Neviem, či moja životná cesta s ním je moje povolanie.“ Potom otvorila Bibliu a tam čítala: „Zostaň, kde si, toto je tvoja cesta, neboj sa, ja som s tebou.“ Ona sa otočila, pozrela na toho kňaza a zrazu si spomenula, že toho kňaza videla, keď mala 12 rokov. Na návšteve u babičky, na juhu Moravy, boli spolu na sv. omši. Po jej skončení kňaz prišiel ku Katke a povedal jej: „Dievčatko, kľakni si, ja sa teraz budem modliť za tvoje povolanie, za tvoju životnú cestu.“ Katka si kľakla, on sa nad ňou pomodlil a od tej chvíle ho 12 rokov nikdy nevidela. Až teraz, na Križevaci, keď jej požičal Bibliu. Vtedy Katka nadobudla istotu a pochopila, že náš spoločný život je naozaj Božia vôľa.

Zobrali sme sa 3. 6. 2000 a minulý týždeň sme oslávili 20. výročie manželstva. Máme spolu 5 detí.

Erik: Katka, čo by si na tomto svedectve ešte doplnila, ako si vnímala  tieto veci? 

Katka: Všetko je tak, ako bolo povedané. Gorana som nepoznala  na ulici. Nevedela som, akým bol vtedy človekom. Ale keď som videla, že má o mňa taký záujem, zvlášť, keď som počula svedectvo o ňom a pomyslenie, že si ho mám vziať, zmocnil sa ma strach. Nevedela som, čo mám robiť, ako sa mám zachovať. Rozhodovala som sa, čo so svojim životom ďalej. Mala som naplánované vstúpiť do jednej rehole na skúšobnú dobu. Ale medzitým som šla na seminár pôstu a modlitby v Medžugorí a tam som sa o spoznanie povolania hlbšie modlila. V priebehu toho týždňa sa odohral zásadný zvrat s Goranom. Šla som na Križevac a tam som vnútorným zrakom uvidela tých deväť mesiacov, čo som poznala Gorana. Boh mi ukázal, ako som sa voči nemu správala. Ako som ho stále odmietala, pretože som si myslela, že on nie je človek pre mňa. Ukázal mi, že je Božím dieťaťom a že aj jeho veľmi miluje. Boh miluje rovnakým spôsobom pápeža i narkomana. Všetci sú v rovnakej dimenzii lásky u Neho. Nikto nie je viac a nikto nie je menej. Každého človeka si Boh váži. V tú chvíľu som sa zahanbila, že som sa tak správala. Seba som povyšovala a Gorana ponižovala. Bolo mi to veľmi ľúto. Povedala som: „Bože, odpusť mi a ukáž mi cestu ako ísť ďalej.“ V okamihu modlitby som pocítila lásku v srdci ku Goranovi, A tak som vedela, že sa môžem rozhodnúť pre neho. Pre manželstvo s ním. Verila som Pánovi, že mňa i Gorana bude viesť.

Vidím teraz, po dvadsiatich rokoch, že som sa rozhodla správne.

Prítomnosť Boha vo sviatosti manželstva, robí veľa. Keď znovu a znovu padáme, tak sa zase vraciame na kolená pred Pána a modlíme sa každý deň ruženec. Bez toho by to ani nešlo. Zo začiatku to bolo trochu ťažšie, než sme k sebe našli cestu. Postupom času s modlitbou a kompromismi sme sa jeden od druhého veľa naučili. Boh nás dopĺňa, obohacuje skrze toho druhého.

Goran: Keď vládne láska, tak sa vyrieši všetko. Keď je láska k Ježišovi a k Panne Márii, k svojej manželke a manželovi, všetky problémy sa dajú vyriešiť.

V Medžugorí som bol 20 rokov nervózny, keď som musel podávať svedectvá. Niekedy aj 2 – 3 svedectvá denne. Nemohol som to dlho prijať. A tak som sa modlil. Prosil som na kolenách Ježiša, aby mi dal poznať, či je to moja misia, alebo nie. Pokiaľ nie, nech ľudia nechodia vo veľkom počte na svedectvá. Ale pokiaľ je to moja misia, tak nech ich príde ešte viac. A to bola najhlúpejšia vec, ktorú som urobil, pretože ich prišlo veľmi veľa. Pochopil som, že podávanie svedectiev, je moja misia. Samotné plody, ktoré prichádzajú skrze tie svedectvá, mi dávajú silu ísť ďalej.

Katka: Goran píše ikony, naučil sa to v komunite Cenacolo. Chodia za ním rodičia detí a ľudia, ktorí majú problémy na rozhovor a po rady, čo robiť v živote ďalej. Do dnešného dňa stále niekto volá a pýta si radu.

Erik: Stále máte maličký obchodík s náboženskými predmetmi?

Katka: Áno, keď sme ho otvorili, mysleli sme, že tam bude Goran písať ikony a predávať ich. Ale začali za nami prichádzať chlapci a dievčatá, ktorí vyšli z komunity Cenacolo a nemali žiadnu prácu. Preto sme im navrhli: „Všetko, čo ste sa naučili v komunite, skúste vyrábať a my to dáme do obchodíku. Možno si niekto niečo kúpi a pomôže vám a aj nám.“ A tak začali prinášať rôzne výrobky, krížiky, ružence, náramky, mozaiky, krásne veci z dreva a rozbehla sa úžasná spolupráca. Pán nám dáva za to zárobok, ľudia si kupujú tie suveníry u nás a ešte aj môžeme pomôcť druhým rodinám, ktoré sú tak trochu na nás závislí. 

Z bahna ulice do šťastného manželstva 1

Erik: Katka, prosím Ťa, povedz nám, čo ty robíš v Medžugorí?

Katka: Ja som predovšetkým matka na plný úväzok, lebo 5 detí nie je sranda. Spravila som si kurz na duchovného sprievodcu tu, v Medžugorí, lebo až raz deti vyrastú a bude trochu viac času, tak budem tiež sprevádzať skupiny pútnikov a budem tlmočiť. 

Erik: Ako fungujú v čase koronakrízy vizionári? Mohli by ste nám o nich porozprávať?

Katka: Mirjane skončili zjavenia každého druhého v mesiaci. Vicka sa teraz v podstate stále modlí. Je plná radosti a vyzýva všetkých, aby sme boli vytrvalí v modlitbách a pokračovali v uskutočňovaní toho, čo nám Panna Mária odkazovala vo svojich posolstvách už od počiatku. 

Goran: Viac ako 30 rokov dávala posolstvá. Pokiaľ sme doteraz nepochopili, čo máme robiť, tak to ani nepochopíme. Čo sa týka vizionárov, tak my nie sme s nimi v kontakte. Máme svoju  rodinu, okruh priateľov, susedov okolo seba. Spolu sa s nimi držíme, modlíme sa, vedieme jednoduchý život.

Katka: Snažíme sa chodiť na Podbrdo. Farníci sa viac prebudili k modlitbe, prichádzajú aj na večerný program. Včera sme mali procesiu Božieho Tela. Ľudia prišli Bohu za všetko poďakovať, nebolo to medzinárodné, bolo to všetko v chorvátčine a bolo nádherné vnímať tú úctu k Pánovi Ježišovi. Máme kúsok od nás jedno pútnické miesto a ľudia tam chodia pešo aj z Mostaru, ale aj z iných miest, ktoré sú vzdialené napr. 20 – 30 km, modlia sa, obetujú to všetko…

Goran: Globalisti, ktorí si mysleli, že spravia neporiadok s koronou, nepočítali s tým, že vlažní veriaci sa stanú horlivými veriacimi. Korona určite mnohým ľuďom pomohla.

Katka: Čo máme známych z Talianska, ktorí prichádzajú do Medžugorja, modlia sa stále. Nezastaví ich ani to, že majú sv. omše cez internet, ich viera rastie. Možno ani vizionári nechodia denne na sv. omšu, ale ich viera je hlboká. Záleží na tom, aký človek je, ako na sebe pracuje. Aby sa ľudia neuzatvárali voči iným, aby boli citliví voči sebe, aby si navzájom pomáhali, aby mali dobré srdce. Toto je dôležité! Toto Pán Ježiš a Panna Mária chce. Stále prebieha nejaký duchovný boj a tak musíme byť vytrvalí v modlitbe. Mne bola príkladom moja babička, ktorá mi dala vieru akú mám dnes. Ona mi o Bohu nerozprávala, ale stále som ju videla s ružencom v ruke. Chodila každé ráno na sv. omšu. Vo mne to zanechalo takú stopu, že som si povedala, že každý človek má šancu rásť vo viere. Boh určite pošle každému do života niekoho, od koho môže čerpať a pri kom sa môže jeho viera zveľaďovať. Bohu vďaka za to.

Erik: Aký odkaz by ste nám dali z Medžugorja v tejto súčasnej dobe? Viem, že Medžugorje nám dáva ako základný odkaz päť kameňov, čo majú ľudia robiť – modlitba, pôst, sv. prijímanie, sv. spoveď, čítanie Biblie – ale čo vy vidíte ako posolstvo v terajšej dobe z Medžugorja? 

Katka: Aby človek posolstvami Medžugorja žil, mal by byť v pokoji, v mieri nielen so sebou, ale so všetkými ľuďmi. Ako to Panna Mária povedala v prvom posolstve: „Pokoj, pokoj, pokoj, nič, len pokoj nech zavládne medzi Bohom a ľuďmi. Medzi všetkými ľuďmi.“ Toto je najdôležitejšie. Na tomto môžeme vždy pracovať. V každodenných situáciách v rodine, stále môžeme prosiť Ducha Svätého, aby nám otvoril oči, aby sme videli, čo ten druhý potrebuje, čo dobrého môžeme pre neho urobiť. Panna Mária nie je iba tu, v Medžugorí, ona je všade. Keď máme v srdci Pána Ježiša a Pannu Máriu, tak sú s nami všade, kde sa nachádzame. Verím tomu, že keď sem človek príde, tak načerpá, povzbudí sa, dobije si baterky… V tomto období, keď tu nie sú pútnici, uvedomujeme si a vážime si skutočnosť, na akom mieste sa nachádzame. Modlíme sa za množstvo ľudí, ktorí nás prosia o modlitbu, ktorí nám pomáhajú a ktorí potrebujú v tomto čase povzbudenie.

Goran: My tu, v Medžugorí, sa cítime chránení od všetkých vonkajších vplyvov. Máme problémy, pretože tam, kde je Panna Mária, tam je aj Zlý. Je tu veľa hotelov, ľudia si vzali veľké pôžičky a nemôžu ich teraz splácať. A preto dobre, že prišla korona, lebo mnoho z nich sa začalo vrúcne modliť. Vrátili sa k viere starých rodičov. To je to pozitívne. Dobre vieme, čo Panna Mária povedala, že to, čo začala vo Fatime, dokončí v Medžugorí. Všetci čakáme na ten okamih, keď Pán Ježiš očistí zrno od pliev. Dúfame, že to príde čoskoro.

Erik: Pútnici tam už niekoľko mesiacov nechodia, tak by som chcel poprosiť všetkých ľudí, aby prispeli v rámci svojich možností ako rodine Gorana a Katky, tak aj dielu Svetlo Máriino, v ktorom sa angažuje Terka Gažiová. Po relácii uverejníme číslo účtu, na ktoré môžete posielať príspevky. Kto chce podporiť Terku, nech do poznámky napíše, že je to pre Svetlo Máriino. Pán Boh odmeň všetkým prispievateľom.

Podotknem ešte, že ako hrdí rodičia máte deti, z ktorých tí starší sú úspešní atléti.

Goran: Lukáš drží rekord v Bosne a Hercegovine v trojskoku do diaľky. Je prvý v troch kategóriách v behu cez prekážky na 60 m. Lucia je najstaršia, teraz zmaturovala, bola vyhlásená za najlepšiu žiačku, takže si môže vybrať vysokú školu akú chce, bez problémov na ňu dostane štipendium. Ale už ďalej nechce trénovať atletiku. Bola tiež prvá v dvoch kategóriách tu v Bosne a Hercegovine.

Erik: Tešíme sa z toho, lebo na pôde SDZR môžeme prezentovať aká ste skutočne krásna rodina. Prajem vám, aby vám to vydržalo celý život, aby vás Pán Boh sprevádzal a Panna Mária ochraňovala a aby vám deti robili stále radosť.

Katka + Goran: Ďakujeme za všetko, modlíme sa za vás.

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu:

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Comments are closed.

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás