1. bolesť – Proroctvo svätého Simeona
V tomto slzavom údolí sa každý človek rodí k plaču. Každý musí trpieť bolesti, ktoré mu prináša každodenný život. O čo mučivejší by však bol náš život, keby každý z nás vedel, aké trápenie ho čaká. Seneca vravel, že koho by postretol takýto osud, bol by veľmi nešťastný. Boh je však k nám súcitný, nezjavuje nám kríže, ktoré nás čakajú, chce, aby sme trpeli iba raz, keď ich musíme pretrpieť. Ale tento ohľad nemal k Márii, pretože ju chcel urobiť kráľovnou bolesti, vo všetkom podobnom jej Synovi.
Mária musela mať stále pred očami a vždy musela prežívať všetky muky, ktoré ju očakávali. Týmito mukami boli bolesti umučenia a smrti jej milovaného Ježiša.
Svätá Panna zjavila svätej Mechtilde, že sa pri proroctve svätého Simeona všetka jej radosť premenila v žiaľ. Svätej Terézii bolo zasa zjavené, že Panna Mária vedela, že život jej Syna musí byť obetovaný za spásu sveta. V tejto chvíli však zreteľne poznala všetky podrobnosti utrpenia a horkej smrti, ktoré čakali úbohého Ježiša. Poznala, že jej Syn narazí na odpor a to vo všetkom. Namiesto toho, aby mu verili a tiež jeho náuke, odsúdia ho ako rúhača pre učenie, že je Boží Syn.
Svätá Panna zjavila svätej Brigite, že nemala na svete ani hodinu, kedy by ju táto bolesť nebodala. „Kedykoľvek som pozrela na svojho Syna, kedykoľvek som ho zavinula do plienok, kedykoľvek som videla jeho ruky a nohy, vždy sa moja duša ponárala do zármutku; hneď som myslela na jeho ukrižovanie. Keď som ho obliekala, myslela som na jeho obnaženie pred ukrižovaním; pohľad na jeho ruky a nohy mi privádzal myseľ na klince, ktorými raz mal byť pribitý na kríž. Moje oči sa pri tom zalievali slzami a srdce mi pukalo horkou bolesťou.“
Modlitba
Ó moja požehnaná Matka Mária, nepridal som k tvojim siedmim mečom v tvojom srdci len jeden meč, ale toľko, koľko som spáchal hriechov. Nie tebe, Pani moja, nie tebe nevinnej, ale mne, obťaženému hriechmi patrí trpieť. Pretože si však ráčila znášať toľko bolestí pre mňa, vypros mi pre svoje zásluhy veľkú ľútosť nad mojimi hriechmi a trpezlivosť v krížoch tohto života, ktoré budú vždy len nepatrné v porovnaní s mojimi vinami, ktorými som si toľkokrát zaslúžil zavrhnutie. Amen.
2. bolesť – Ježišov útek do Egypta
Ako zranená laň, ktorá má v sebe šíp, nesie všade svoju bolesť, tak vždy nosila so sebou Božia Matka svoju bolesť po žalostnom proroctve svätého Simeona, pretože ustavične myslela na umučenie svojho Syna.
Sotva započul Herodes o narodení očakávaného Mesiáša, zmocnil sa ho pochabý strach, že príde o svoje kráľovstvo. Bezbožník očakával od svätých Mudrcov správu, kde sa Kráľ narodil, aby ho mohol pripraviť o život. Videl však, že bol oklamaný a nariadil, aby boli zabité všetky malé deti v okolí Betlehema. Preto sa zjavil anjel v sne svätému Jozefovi a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta.“ (Mt 2,13) Zarmútená Matka v tom okamihu poznala, že sa na Synovi začína plniť Simeonovo proroctvo. Sotva sa narodil a už je prenasledovaný na smrť. Cesta do Egypta bola dlhá. Blahoslavený Bonavenura Baduarius uvádza, že cesta bola drsná, neznáma, a takmer pustá. Bolo zimné obdobie, takže Jozef a Mária putovali v chlade. Mária, útle pätnásťročné dievča nebola na podobné cesty zvyknutá a už vôbec nie na útek do cudziny!
Skúsme sa zamyslieť: Ako sa živili? Kde počas cesty nocovali? A napokon, kde našli prístrešok? Keby bol v tej dobe ktosi stretol tieto tri osoby, za čo by ich považoval, ak nie za úbohých žobrákov a tulákov?
Najsvätejšia Panna sa jedného dňa zjavila blahoslavenej Kolete z rádu svätého Františka. Ukázala jej ranami posiateho Ježiška a povedala: „Takto ustavične zaobchádzajú hriešnici s mojím Synom. Neustále obnovujú jeho smrť a moje bolesti. Dcéra, pros za nich, aby sa obrátili.“ Podobné zjavenie mala aj ctihodná sestra Jana od Ježiša a Márie. Keď raz rozjímala, ako Herodes prenasledoval Ježiška, započula silný lomoz, akoby niekoho prenasledoval ozbrojený dav. Potom uvidela prekrásne chlapčiatko, ktorý celkom unavený k nej utekal a volal: „Jana, pomôž mi, schovaj ma! Som Ježiš Nazaretský a utekám pred hriešnikmi, ktorí ma prenasledujú ako Herodes a chcú ma usmrtiť. Zachráň ma!“
Modlitba
Mária, takto teda zomrel tvoj Syn rukami ľudí, ktorí ho prenasledovali až na smrť? A títo nevďačníci ho ešte ďalej prenasledujú svojimi hriechmi a teba, Matka bolestná, zarmucujú! Môj Bože, a k týmto nevďačníkom som patril aj ja!
Ó Matka moja najsladšia, vypros mi slzy, aby som mohol oplakávať taký hrubý nevďak; a pre útrapy, ktoré si znášala na ceste do Egypta, sprevádzal ma svojou pomocou na mojej ceste k večnosti, aby som raz prišiel do vlasti blažených a tam s tebou miloval svojho prenasledovaného Spasiteľa. Amen.
3. bolesť – Strata Ježiša v chráme
Kto sa narodí slepý, nie je až tak veľmi nešťastný, že nevidí denné svetlo; kto sa však už raz tešil zo zraku, len veľmi ťažko sa zmieruje so slepotou. Podobne i nešťastné duše, ktoré sa dali zaslepiť prachom sveta a odcudzili sa Bohu, veľmi netrpia, keď ho nemôžu nájsť. Kto však bol osvietený Božím svetlom a požíval lásku a prítomnosť najvyššieho Dobra, cíti veľkú bolesť, ak je o toto Dobro olúpený.
Aj Mária bola zvyknutá na neustálu Ježišovu prítomnosť a teraz ho v Jeruzaleme stratila a po tri dni bola od neho odlúčená. Niektorí sa domnievajú, že táto bolesť bola pre Máriu nielen najväčšia, ale aj veľmi krutá. A majú pravdu, veď pri ostatných bolestiach mala pri sebe Syna, zato teraz trpí ďaleko od Ježiša, bez toho aby vedela, kde je!
Mária pri iných bolestiach chápala dôvod a účel Synovho utrpenia, totiž Božiu vôľu a vykúpenie sveta, ale prečo sa od nej Ježiš odlúčil, nechápala.
Blahoslavená Benvenuta raz túžobne prosila Matku Božiu, aby ju smela sprevádzať v tejto bolesti. Mária sa jej potom zjavila s Ježiškom v náručí a Benvenuta sa kochala pohľadom na krásu božského Dieťatka. Zjavenie však zrazu zmizlo a služobnica v tej chvíli pocítila takú prudkú bolesť, že úpenlivo prosila Pannu Máriu o zľutovanie, aby ju uchránila pred smrťou zo zármutku. Po troch dňoch sa jej Svätá Panna znovu zjavila a povedala jej: „Dcéra moja, vedz, že tvoje bolesť bola len maličkou kvapkou tej bolesti, ktorú som cítila, keď som svojho Syna stratila.“
Táto bolesť má potešiť duše, ktoré trpia duchovnou opustenosťou a občas sú zbavené sladkej Božej prítomnosti. Svätej Terézii raz sám Boh povedal: „Nikto bez svojho vedomia nezahynie a nikto nebude proti svoji vôli oklamaný.“ Hoci Pán odchádza z očí milujúcej duše, neodchádza ale z jej srdca. Kto však chce nájsť Ježiša, nemôže ho hľadať v rozkošiach a radostiach sveta, ale v krížoch a utrpeniach, ako ho hľadala Mária: „S bolesťou sme ťa hľadali.“ (Lk 2,48)
Modlitba
Ó požehnaná Panna, prečo hľadáš s takým zármutkom svojho strateného Syna? Azda nevieš, kde je? Či nevieš, že je v tvojom srdci? Nevidíš ho, ako sa pasie medzi ľaliami? Sama si povedala: Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý sa pasie medzi ľaliami. (Pies 2,16) Tvoje pokorné, čisté a sväté myšlienky a city sú ľalie, ktoré vábia tvojho božského Snúbenca, aby v tebe prebýval.
Ó Mária, vzdycháš po Ježišovi, ty, ktorá si nikdy nemilovala nič iné než Ježiša? Nech aj ja po ňom vzdychám a ešte toľko iných hriešnikov, ktorí ho pre svoje hriechy stratili.
Moja najdobrotivejšia Matka, ak sa ešte tvoj Syn mojou vinou nevrátil do mojej duše, pomôž mi, nech ho nájdem. Viem dobre, že ho nájde ten, kto ho hľadá: Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. (Nár 3,25) Pomôž mi však, aby som ho správne hľadal. Ty si brána, ktorou sa všetci dostanú k Ježišovi, dúfam, že skrze teba ho tiež nájdem aj ja. Amen.
4. bolesť – Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste
Každá matka pociťuje utrpenie svojich detí ako svoje vlastné. Preto, keď žena v Káne prosila Spasiteľa, aby oslobodil jej dcéru od zlého ducha, ktorý ju trýznil, žiadala milosť skôr pre seba než pre svoju dcéru: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ (Mt 15,22) Ktorá matka však milovala niekedy milovala svojho syna tak, ako milovala Mária Ježiša? Bol to jej jediný syn, ktorého vychovala v takých ťažkých okolnostiach a on bol nesmierne dobrý a svoju Matku nežne miloval. A tento Syn bol zároveň jej Bohom, ktorý sám prehlásil, že prišiel na zem, aby vo všetkých zapálil svätý oheň Božej lásky.
Blahoslavená Panna sa sama zverila svätej Brigite, že jej srdce a Synovo srdce boli zjednotené vo vrúcnej láske. Z tohto zjednotenia služobnice a Matky Božej a zo spojenia syna a Boha v Ježišovi bol v jej srdci zapálený tisícnásobný oheň. Priam požiar. Tieto plamene lásky sa však v dobe synovho utrpenia premenili na more bolesti. Svätý Bernardín napísal: Keby sa spojili v jedno všetky bolesti sveta, nevyrovnali by sa bolesti preslávnej Panny Márie.“ A Richard od svätého Vavrinca hovorí: „Čím nežnejšia bola jej láska k Ježišovi, tým krutejšiu bolesť jej spôsoboval pohľad na jeho utrpenie.“
Mária zvlášť trpela, keď ho stretla kráčajúceho odsúdeného na smrť na popravisko. To je štvrtý meč jej bolestí, o ktorom budeme rozjímať.
Svätá Brigita rozprávala vo svojom zjavení: „Keď sa blížila doba umučenia Pána a Panna Mária videla, že čoskoro stratí svojho milovaného Syna, oči mala ustavične zaliate slzami a telo jej pokrýval studený pot.“
Nadišiel Bohom stanovený deň. Ježiš sa s plačom rozlúčil so svojou Matkou a išiel na smrť. „Ach, Matka bolestná,“ povedal jej svätý Ján, ako to neskôr napísal vo svojom evanjeliu, „tvoj Syn je odsúdený na smrť a už vyšiel so svojím krížom na Kalváriu. A Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota.“ (Jn 19,17) „Ak ho ešte chceš vidieť, a naposledy sa s ním rozlúčiť, poď do niektorej ulice, kade pôjde.“ Mária odchádza s Jánom a podľa krvavých stôp na ceste poznáva, kade sa uberal jej Syn. Keď tu stála, Židia ju spoznali a musela si vypočuť mnoho rúhavých slov namierených proti jej Synovi a možno aj posmešky na seba. Zdvíha oči a vidí muža v najlepších rokoch, zaliateho krvou a posiateho ranami od hlavy až po päty, s tŕňovou korunou na hlave a s dvoma ťažkými trámami na ramenách. Pozerá na neho, ale takmer ho nespoznáva. Jej láska túži vidieť ho a znovu sa vzpiera pohľade na tak zúboženú postavu. Potom sa ich oči stretávajú.
Svätej Brigite bolo zjavené, že si Ježiš zotrel z očí uschnutú krv, ktorá mu bránila v rozhľade, pohliadol na Matku a Matku pozrela na svojho Syna. Len si predstavme, aké to museli byť bolestné pohľady.
Modlitba
Moja bolestná Matka, pre zásluhu bolesti, ktorú si pocítila pri pohľade na svojho milovaného Ježiša, ktorý bol vedený na smrť, vypros mi milosť, aby som tiež trpezlivo znášal kríže, ktoré mi Boh pošle. Bude mi blažene, ak ťa dokážem sprevádzať so svojím krížom až do smrti. Ty a Ježiš, obaja nevinní, niesli ste svoj ťažký kríž a ja, hriešnik, ktorý si zaslúžil peklo, sa budem vzpierať svojmu krížu?
Ó nepoškvrnená Panna, od teba dúfam pomoc, aby som trpezlivo znášal svoje kríže. Amen.
5. bolesť – Ježišova smrť
Teraz musíme žasnúť nad novým druhom mučeníctva – Matka je odsúdená, aby sa pozerala na neľudské mučenie a smrť svojho nevinného, vrúcne milovaného Syna. Keď sa na smrť unavený Vykupiteľ dovliekol na horu, katani ho zbavili šiat a začali pribíjať na kríž jeho sväté ruky a nohy nie však ostrými, ale tupými klincami, ako hovorí svätý Bernard, aby zvýšili jeho utrpenie. Potom, keď ho ukrižovali, postavili kríž a nechali ho tak umierať.
Mučitelia odišli, ale Mária zostala. Podišla bližšie ku krížu, aby bola pri Synovej smrti. Svätej Brigite opísala žalostný stav svojho Syna na kríži: „Môj drahý Ježiš visel na kríži v smrteľnom zápase celkom omdletý, oči mal zapadnuté, polozavreté a pohasnuté, pery povisnuté, ústa otvorené, líca vpadnuté, akoby prilepené na zuby, bradu mal stuhnutú, nos špicatý, tvár mu pokrýval smútok, hlava bola sklonená na prsia, vlasy sčerneté krvou, ruky a nohy mal strnulé a celé telo pokryté ranami a krvou.“
„Kríž a klince zraňovali Syna i Matku. S ukrižovaným Kristom bola pribitá na kríž aj Matka,“ hovorí svätý Augustín. A je to pravda, lebo čo spôsobili klince na Ježišovom tele, to konala láska v Máriinom srdci, syn súčasne obetoval svoje telo a Matka svoju dušu.
Modlitba
Ó Matka, navštívená väčšou bolesťou než všetky matky! Už teda zomrel tvoj Syn, taký dobrý a tebe tak oddaný? Ó len plač, máš prečo plakať. Kto ťa môže potešiť? Potešiť ťa môže akurát myšlienka, že Ježiš svojou smrťou premohol peklo, otvoril predtým zatvorené nebo ľuďom a zachránil toľko duší! Z trónu kríža bude vládnuť toľkým srdciam, ktoré premožené jeho láskou ho budú milovať a slúžiť mu. Nebráň mi však, Matka moja, pristúpiť ku krížu a plakať s tebou. Mám viac dôvodov k plaču než ty, pretože som ho toľkokrát urazil. Ó Matka milosrdenstva, pre smrť svojho Vykupiteľa a potom aj pre zásluhy tvojich bolestí dúfam v odpustenie a vo svoju večnú spásu. Amen.
6. bolesť – Prebodnutie Ježišovho boku a snímanie z kríža
Dosiaľ trýznili Pannu Máriu bolesť za bolesťou, ale teraz sa na ňu zhrnuli všetky naraz. Ešte dnes ťa zraní iný meč bolesti: Nemilosrdná kopija prebodne bok tvojho, už mŕtveho, Syna. Tou ranou kopijou sa zachvel kríž a Srdce Ježišove bolo rozdelené, ako bolo zjavené svätej Brigite. Vyšla krv a voda, pretože v srdci zostalo len niekoľko kvapiek krvi a aj tú chcel Spasiteľ za nás vyliať, aby nám ukázal, že už viac krvi pre nás nemal. Toto prebodnutie zhanobilo Ježiša Krista a bolesťou naplnilo Pannu Máriu.
Podľa svätých Otcov bol tento meč bolesti práve tým, ktorý Svätej Panne predpovedal svätý Simeon – nie železný meč, ale bolestný, ktorý prepichol jej požehnanú dušu v Ježišovom Srdci, v ktorom ustavične prebývala. Matka Božia sama zjavila svätej Brigite: „Keď bolo vytiahnutá kopija, jej hrot bol zafarbený krvou. Keď som uvidela prebodnuté Srdce svojho milovaného Syna, cítila som, akoby bolo prebodnuté moje srdce.“
Anjel oznámil svätej Brigite, že Panna Mária pretrpela také veľké bolesti, že iba zázrakom sa stalo, keď nezomrela. V iných bolestiach bol pri nej aspoň jej Syn, ktorý s ňou mal súcit, teraz však trpela sama bez neho.
„Ó koľko mečov prepichlo dušu tejto Matky,“ hovorí svätý Bonaventura Baduarius, „keď jej z kríža podali jej Syna! Len si predstav, aká bolesť musí zachvátiť každú matku, keď jej podajú mŕtve dieťa!“
Modlitba
Ó bolestná Panna, veľká v cnostiach a ešte väčšia v bolestiach! Tvoje cnosti aj tvoje bolesti vyrástli z ohňa tvojej lásky k Bohu, lebo tvoje srdce nepoznalo nič iného než milovať Boha.
Ó Matka, zľutuj sa nado mnou! Nemiloval som Boha, ba naopak, ešte som ho urážal. Pre tvoje bolesti dúfam, že mi bude odpustené. To mi však nestačí, chcem milovať svojho spasiteľa. Ale kto mi vyprosí skôr túto milosť než ty, ktorá si Matkou krásneho milovania? Panna Mária, ty vieš všetkých potešiť, nuž poteš aj mňa. Amen.
7. bolesť – Ježišov pohreb
Ak je matka svedkom utrpenie svojho syna, nepochybne cíti a zároveň trpí všetkými synovými bolesťami. Keď však jej syn po mnohých bolestiach skoná, má byť pochovaný a matka sa má s ním navždy rozlúčiť, určite ňou prejde veľká bolesť, že ho už nikdy neuvidí. To je posledný meč, o ktorom budeme rozjímať.
Keď Panna Mária videla umierať svojho Syna na kríži, keď ho po jeho skone zvierala svojimi lakťami, musela sa od neho napokon odlúčiť, aby bol uložený do hrobu. Musela sa vzdať sladkej myšlienky na jeho prítomnosť. Keď došli na určené miesto, blahoslavená Panna si neželala iné než byť zaživa pochovaná so svojím Synom. Svätej Brigite o tom povedala: „Ako rada by som bola vtedy dala zaživa pochovať so svojím Synom, keby to bola jeho vôľa.“ Ale nebola to Božia vôľa. Odprevadila teda k hrobu Ježišove najsvätejšie telo a v ňom pozdĺž tela uložila klince a tŕňovú korunu. Najsvätejšia Panna si vrúcne priala pochovať svoju dušu s Ježišovým telom. Aj o tom hovorila svätej Brigite: „Pravdivo môžem povedať, že pochovaním môjho Syna akoby boli dve srdcia pochované v jednom hrobe.“
Modlitba
Moja bolestná Matka, nesmiem ťa nechať plakať samotnú. Nie, musím sa k tebe pripojiť svojimi slzami. Dnes od teba žiadam túto milosť: vypros mi, aby som ustavične rozjímal a nežne ctil umučenie Ježiša Krista a tvoje; aby som po všetky dni svojho života, ktoré mi ešte zostávajú, oplakával tvoje bolesti, Matka moja, a bolesti svojho Vykupiteľa. Tieto bolesti, dúfam, mi v hodinu smrti vlejú dôveru a silu, aby som nezúfal pri pohľade na urážky, ktorých sa dopustil voči svojmu Spasiteľovi. Kiež mi vyprosia odpustenie, zotrvanie a nebo, kde, ako sa teším, sa budem s tebou radovať a velebiť nekonečné Božie milosrdenstvo po celú večnosť. Tak dúfam, tak nech sa stane. Amen, amen.
ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2023/09/rozjimania-o-siedmich-bolestiach-panny.html
