Raymond Nader a svätý Šarbel

Hlavná misia svätého Charbela bola a je pripomínať ľuďom cez znaky a zázraky, že Boh jestvuje, že čas nášho pozemského života je krátky a nemožno ho premrhať, ale treba ho využiť na dozrievanie k láske, lebo vo chvíli smrti sa bude brať do úvahy len láska. „Kristus vie, čo je vo vašich srdciach,” hovorieval svätý Charbel, „a preto ich túži premieňať. Nehľadajte pravdu bez Krista. Keď ho spoznáte, spoznáte Pravdu a získate slobodu a lásku. Kristus túži, aby ste boli slobodní a aby ste sa naučili milovať. Buďte si istí, že s Kristom premôžete všetko zlo.”
Svätí sú viditeľným znakom neviditeľného Boha, milujú nás a konajú mocou jeho lásky. Inými slovami, to sám Boh koná skrze nich, apeluje na našu slobodu, ukazuje nám konečný zmysel nášho pozemského života – nebo. Vyzýva nás k obráteniu, aby sme zanechali cestu hriechu, ktorá nás vedie do strašnej skutočnosti pekla a nabáda nás k vytrvalej každodennej modlitbe, pravidelnej spovedi, častému svätému prijímaniu a k životu podľa evanjeliových zásad.

Znak ohňa

Raymond Nader, riaditeľ libanonskej katolíckej televízie Tele–Lumière bol už od detstva fascinovaný tajomstvom Boha. Ako študent sa snažil objaviť vedecké vysvetlenie aktu stvorenia, dával si najťažšie teologické otázky týkajúce sa tajomstva našej spásy v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní, tajomstva Eucharistie, Najsvätejšej Trojice a iných otázok. Hľadal na ne odpovede nielen čítaním teo-logických diel, ale aj vo vytrvalej každodennej modlitbe a kontempláci.

Po uzavretí manželstva a narodení detí mu rodinné povinnosti a povinnosti v práci nedovoľovali venovať toľko času vnútornému životu ako predtým. Nader však dostal originálny nápad. Niekoľkokrát v roku odchádzal do blízkych kláštorov na celonočné modlitby. Bral si so sebou Bibliu a sviečky. Započúval sa do Božieho hlasu a v kontemplácii hľadal Krista. Vždy o 22. hodine sa rozlúčil s manželkou a deťmi a odišiel do vybraného kláštora, aby mohol v úplnom tichu rozjímať nad textami Svätého písma a celú noc sa modliť. Až nad ránom sa vracal domov.
9. novembra 1994 v predvečer svojich 33. narodenín sa Raymond Nader vybral do kláštora v Annaya (1350 m n. m.), v ktorom svätý Charbel Makhlouf prežil posledných 23 rokov svojho života v úplnej samote s Bohom a dosiahol tu vrchol svätosti. Keď Raymond hľadel na hviezdnaté nebo, uvedomil si, že v porovnaní s veľkosťou vesmíru a miliardami hviezd a galaxií je naša zem nič neznamenajúca škrupinka – a o čo menej on sám. V jeho mysli sa vynárali otázky: „Aká je moja úloha v tomto svete? Skutočne som ako rozumná a slobodná bytosť pre Boha dôležitejší ako celý stvorený vesmír?” Uvedomoval si, že ak môže medzi človekom a Bohom jestvovať vzťah lásky, obaja musia mať v tom vzťahu veľmi dôležitú úlohu. V opačnom prípade by nič nemalo zmysel. Naplnený týmito myšlienkami pokľakol, zapálil päť sviec, rozložil ich v tvare kríža a začal čítať a meditovať nad podobenstvom o talentoch v Evanjeliu podľa Matúša (25, 14 – 30). Bolo nepríjemne chladno a blížila sa polnoc.
V jednom momente Raymond zacítil závan horúceho vzduchu, ktorý o chvíľu zosilnel a jeho teplota tak stúpla, že si musel vyzliecť nielen bundu, ale aj sveter a košeľu. Uvedomil si, že tento tropický vietor je v novembri niečo nezvyčajné. S prekvapením zároveň zistil, že vietor ohýbal konáre stromov, ale nevysvetliteľným spôsobom obchádzal sviece a tie pokojne horeli ďalej. Na to, čo sa okolo neho dialo, nenachádzal logické vysvetlenie.
V jednom momente stratil zmyslový kontakt s realitou a ocitol sa v jej inom rozmere. Svoj nezvyčajný zážitok opísal v jednom programe libanonskej televízie LBC takto: „Ocitol som sa v inom svete, ktorého krásu ťažko vyjadriť slovami. Bol som obklopený tajomným svetlom a prítomnosťou úplne nezištnej, čistej Lásky, ktorá všetko udržiava pri živote. Pochopil som, že je to jeden Boh v troch Osobách. Stratil som zmyslový kontakt s materiálnym svetom, ale dostal som iný druh poznania, videl a počul som iným spôsobom, plnším, duchovným. Kontemploval som to zázračné svetlo, ktoré bolo tak neobyčajne oslnivé, že nie som slovami schopný túto skúsenosť opísať. To svetlo súčasne odhaľovalo i zakrývalo prítomnosť neviditeľného Boha. Bolo mi jasné, že jestvuje len Boh, ktorý je Láska, a len on je jediným zdrojom jestvovania. Ono tajomné duchovné svetlo bolo tisíckrát silnejšie ako jas slnka, ktoré v porovnaní s ním bolo ako svetlo sviece. To svetlo i napriek svojej nesmiernej intenzite bolo príjemné, prinášalo sladkosť lásky, radosť a pokoj. Na slnko nemožno hľadieť voľným okom, ale na to božské svetlo som mohol pozerať neustále, očarený jeho fascinujúcou krásou. Bolo priezračné a súčasne ma obklopovalo a prenikalo, nevychádzalo z jedného bodu, ale zo všetkých strán. Ohromený a vo vytržení som sa pýtal sám seba: ,Nie je to sen?‘ Avšak tá Prítomnosť mi odpovedala: ,Nie, to nie je sen. Až teraz si úplne pri vedomí a triezvy.‘ Odpoveď bola jasná a zrozumiteľná, prenikla ku mne bez slov a bez akéhokoľvek zvuku. Pýtal som sa ďalej: ,Kto si? Kde som to?‘ Okamžite som dostal odpoveď: ,Ja som a som všade. To ja som Láska, ktorú zakusuješ.‘ Takže trojjediný Boh je Láska, ktorú nám Bohočlovek Ježiš Kristus zjavil v tajomstve svojej smrti a zmŕtvychvstania a ktorá túži obdarovať každého človeka. Bolo mi jasné, že trojjediný Boh pozná všetky moje myšlienky a miluje ma nezištnou láskou, zahŕňa ma svojím nekonečným milosrdenstvom, dvíha ma, keď klesnem, a odpúšťa mi všetky hriechy. Božia láska ma napĺňala nevysloviteľným šťastím a pokojom. Až v jej svetle som spoznal celú svoju nezrelosť, hriešnosť, egoizmus a uistil som sa, že len vtedy môžem dozrievať v láske, keď dovolím Kristovi, aby viedol môj každodenný život a pomáhal mi premáhať moje chyby.
V určitom momente som si uvedomil, že moja skúsenosť prítomnosti Boha a tajomného svetla začala miznúť. Zároveň ma prenikol strach, že stratím vedomie aj život. Preto som sa začal modliť: ,Pane, prosím ťa, neodchádzaj, zober ma so sebou.‘ Vtedy mi Pán – som presvedčený, že to bol Ježiš – povedal, že vždy je a stále bude so mnou.
Moje zmysly začali naplno fungovať, začal som počuť a vidieť. Mal som pocit, akoby som bol znova uväznený v tele. Zacítil som prenikavý chlad a musel som sa hneď obliecť. Uvedomil som si, že od momentu, keď som sa začal modliť, prešli štyri hodiny, sviece úplne vyhoreli, ale mne sa zdalo, že to všetko trvalo len chvíľu. Na to, čo sa stalo, som nenachádzal nijaké logické vysvetlenie. Vstal som, zobral Bibliu a pobral som sa k autu. Keď som prechádzal okolo sochy svätého Charbela, ktorá stála na kláštornom dvore, náhle som pocítil silnú bolesť v ľavej ruke a horúčosť v ramene. Až v aute som si vyhrnul rukáv, aby som zistil, čo sa stalo. S úžasom som zbadal na pokožke odtlačok piatich prstov, ako keby ich tam vypálila čiasi horúca dlaň. Po chvíli ma to prestalo bolieť a cítil som na tom mieste už len horúčosť. Nemohol som však pochopiť, ako sa tých päť prstov mohlo odtlačiť na moje rameno. Ukázal som to manželke, aby som sa presvedčil, že to nie je len nejaké moje videnie. Napokon som pochopil, že svätý Charbel mi dal jasné potvrdenie autentickosti mojej nočnej skúsenosti v kláštore v Annayi z deviateho na desiateho novembra 1994, a že to nebol sen alebo nejaká moja predstava. Po čase som sa vybral za bejrútskym arcibiskupom Abiegom Naderom a všetko som mu porozprával. Keď ma vypočul, prikázal mi môj tajomný odtlačok na ramene ukázať lekárom.”

Raymond Nader a svätý Šarbel 1

Raymondovu ruku skúmali lekári s rôznych odborov, medzi nimi aj slávny libanonský chirurg dr. Nabil Hokayem, ktorý potvrdil, že odtlačok piatich prstov na Raymondovom ramene má znaky popálenín II. a III. stupňa a jeho príčina je neznáma. Lekári nenašli ani medicínske vysvetlenie, prečo popálenina po niekoľkých minútach prestala bolieť, prečo na nej nevznikla nijaká infekcia a prečo má popálenina červenú farbu, keď popáleniny majú zvyčajne šedú až čiernu farbu. Lekári navyše potvrdili, že rana sa nezjazvila ako každá rana na koži. Tento fakt vylučoval hypotézu úmyselného poškrabania. Na pokožke ramena bolo vidieť výrazné vypálenie piatich prstov. Raimund Nader je presvedčený, že to mu svätý Charbel odtlačil svoju ruku na rameno, aby ho uistil, že jeho skúsenosť prítomnosti Boha bola taká reálna ako znak na jeho ramene. Rana po piatich dňoch úplne zmizla a nezanechala nijaké jazvy.
V júli 1995 v deň liturgickej spomienky svätého Charbela sa počas procesie v kláštore v Annayi objavil po boku Raymonda starý mních s kapucňou na hlave. Nader nevidel jeho tvár, ale počul vnútorný hlas, ktorý mu odovzdal prvé posolstvo svätého Charbela. Keď vnútorný hlas doznel, rehoľník zmizol a Nader pocítil na svojom ramene takú istú bolesť ako v pamätný 9. november 1994. Zistil, že na tom istom mieste ako minule má znova popáleninu v tvare dlane. Raymond pochopil, že je to znamenie od svätého pustovníka. Odvtedy Raymund Nader pravidelne dostáva od svätého Charbela osobitné posolstvo pre ľudí. Zakaždým ho sprevádza odtlačok prstov na Raymondovom ramene. Posolstvá najprv posúdi cirkevná vrchnosť a potom sú zverejnené. Do minulého roku bolo odovzdaných 22 posolstiev svätého Charbela. Vyzývajú ľudí na návrat k Bohu a k budovaniu civilizácie lásky cez modlitbu, pokánie a lásku k blížnemu.

Posolstvá svätého Charbela

V okamihu smrti bude najdôležitejšia láska. Hriešnik sa vo chvíli smrti bude najväčšmi obávať toho, že nebude mať odpoveď na nekonečnú Božiu lásku, a bude to oplakávať.

Boh existuje, existuje aj jeho kráľovstvo. Každý človek je povolaný, aby bol súčasťou jeho kráľovstva skrze zjednotenie sa s Bohom v láske. Je len jedna cesta, ktorá vedie do jeho kráľovstva. Je ňou Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek. Cesta dozrievania k láske je ťažký duchovný výstup. Musíme sa navzájom milovať nezištnou láskou, bezpodmienečnou a bezhraničnou. Aby sme mohli dozrievať k takejto láske, musíme neustále čerpať z jej prameňa, ktorým je Ježiš Kristus. Z tohto jediného prameňa môžeme čerpať všetci bez výnimky cez každodennú vytrvalú modlitbu, sviatosť zmierenia a cez Eucharistiu.
Len Ježiš môže vyslobodiť človeka od všetkých hriechov, problémov a súžení. Veľmi trpí, keď človek vykúpený jeho krvou upadá do hriechu. Boh túži, aby sme boli slobodní a šťastní. Ľudia však hľadajú šťastie tam, kde ho nikdy nenájdu, teda na zemi v materiálnych dobrách alebo v iných ľuďoch. Úplné šťastie možno nájsť len v zjednotení sa v láske s Kristom. Hriešnik sa vo chvíli smrti bude najväčšmi obávať toho, že nebude mať odpoveď na nekonečnú Božiu lásku, a bude to oplakávať. Každý človek, ktorý nemiluje, keď hriechom zničil v sebe schopnosť milovať, je v stave duchovnej smrti, pretože dobrovoľne prerušil putá života a lásky, ktoré ho zjednocovali s Bohom. Láska je jediným pokladom, ktorý si môžeme počas pozemského života zhromaždiť a ktorý pretrvá naveky. Všetko materiálne bohatstvo, sláva, spoločenské postavenie a všetky úspechy spolu so smrťou zostanú na tomto svete. V okamihu smrti bude najdôležitejšia láska. Kto sa postaví pred Boha bez lásky, bude musieť niesť všetky následky svojich hriešnych rozhodnutí a egoistického správania. To bude strašný zážitok opravdivej duchovnej smrti a premárneného života. Vo vašich srdciach musí panovať láska a vo vašich mysliach pokora. Arogancia vždy privádza k hriechu a nedostatok odpúšťania a nenávisť k večnému zatrateniu. Modlite sa a obráťte sa.
Modlite sa z hĺbky srdca a Boh vás vypočuje. Otvorte Kristovi dvere svojich sŕdc, aby mohol v nich prebývať a obdariť vás pokojom. Pamätajte si: modlite sa zo srdca, úprimne a s nádejou, nie len perami. Skôr príde k Bohu zvuk kvákania žiab, než prázdne slová, ktoré nevychádzajú z ľudského srdca. Pri modlitbe sa započúvajte do Božieho hlasu. Žiaľ, je málo tých, čo počúvajú a aj rozumejú; a ešte menej tých, čo počúvajú, rozumejú a zároveň to uvádzajú do života. Započúvajte sa teda do toho, čo vám Boh rôznymi spôsobmi hovorí, usilujte sa to pochopiť a úplne splniť jeho svätú vôľu.
Každý človek je akoby lampou Boha. Jeho úlohou je prežarovať temnotu vo svete. Pán Boh stvoril každú lampu s jasným a priesvitným sklom, aby svetlo mohlo prenikať a osvecovať temnotu sveta. Ľudia však zabúdajú na svetlo a väčšmi sa starajú o to sklo. Tak ho vyfarbujú a ozdobujú, až stemnie a nedovolí svetlu prenikať von. A preto panujú vo svete veľké temnoty. Sklo vašich lámp sa musí stať znova priesvitné, aby vaše svetlo svietilo vo svete. Preto po každom páde treba hneď pristúpiť k sviatosti zmierenia, aby ste mohli stále zotrvávať v stave posväcujúcej milosti.„Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte” (Jn 4,48)

Svätí sú zreteľnými znakmi prítomnosti a pôsobenia neviditeľného Boha. Ich prostredníctvom Ježiš Kristus neustále koná rôzne znamenia a zázraky, ktorými nás vyzýva k obráteniu.

Tajomstvo fotografie svätého Charbela
Od momentu, keď svätý Charbel vstúpil do kláštora, nikto okrem spolubratov nevidel jeho tvár a nikto ho ani nefotografoval. 8. mája 1950 v deň narodenín svätého pustovníka prišli k jeho hrobu štyria maronitskí misionári. Keď sa pomodlili, urobili si tam spoločnú fotografiu spolu so strážnikom, ktorý dohliadal na poriadok na mieste odpočinku otca Charbela. Po vyvolaní filmu zistili, že na fotografii sa vedľa misionárov nachádza aj postava tajomného mnícha s bielou bradou a kapucňou na hlave. Experti vylúčili fotomontáž. Najstarší mnísi, ktorí svätého Charbela poznali, zistili, že na fotografii je on a že tak vyzeral v posledných rokoch svojho života. Táto fotografia sa stala podkladom pre všetky portréty svätca, aj tie, ktoré viseli na Námestí svätého Petra počas jeho blahorečenia a svätorečenia.

​P. Mieczysłav Piotrowski TChr., časopis Milujte sa!

ZDROJ: https://modlitba.sk/raymond-nader-a-svaty-sarbel/

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

[simpay id="9867"]
[simpay id="9877"]
[simpay id="9880"]
[simpay id="9882"]
[simpay id="9893"]
[simpay id="9896"]

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás