Prvý transrodový športovec na olympiáde – koniec ženského športu?

Na olympijských hrách sa zúčastní prvý transrodový športovec - Laurel Hubbard. Štartovať bude v kategórii vzpieračiek do 87kg. Je toto koniec ženského športu? Mnohé športovkyne sa búria.
transrodový športovec

Laurel Hubbard by mal byť prvým transrodovým pretekárom v histórii olympijských hier, ktorý ako žena bude bojovať o medaily. Hubbard, ktorý sa až do roku 2013 vzpieračských súťaží zúčastňoval ako muž, by mal štartovať v súťaži vzpieračiek v kategórii do 87 kg. Po kontroverznom rozhodnutí bude Hubbard súťažiť so ženami. Vo veku 43 rokov bude navyše medzi ostatnými vzpieračkami najstarší (a mnohým by mohol byť aj otcom ????). Hubbardov štart umožnilo rozhodnutie MOV v roku 2015, ktoré umožňuje transrodovým športovcom súťažiť ako ženy, ak sú ich hladiny testosterónu pod určitou hranicou. Vo svete športu sa ozývajú hlasy, že konkurencia bude nespravodlivá z dôvodu výhody, ktorú bude mať tento muž, bez ohľadu na to, čím sa cíti, nad ostatnými vzpieračkami.

Ak nám záleží na ženách, mali by sme byť proti transgenderizmu v športe.

Prečo? Pretože muži a ženy sú rozdielni.

Kvôli feministickej ideológii a teraz aj transideológii, ktoré nehrajú čestnú hru a snažia sa pôsobiť predovšetkým na city, je potrebné opäť zdôrazňovať základné biologické a vedecké fakty. Pravda je, že sme skutočne rozdielni. Pred ňou si však zatvárajú oči rovnako, ako si ich napríklad zatvára Michal Havran pred realitou multi-kulti. Dnes transrevolúcia preniká do sveta športu a veľmi znepríjemňuje život športovkyniam.

Prečo je transrodový športovec tým najväčším podvodom v histórii športu?

Tieto pravidelne prehrávajú s mužskými športovcami, ktorí o sebe tvrdia, že sú ženy, takže sme sa ocitli v situácii, keď je potrebné znova poukazovať na zrejmé veci: muži a ženy sa líšia v mnohých oblastiach, vrátane toho, ako sa im darí na športovom poli.

Mnohí sa na to bližšie pozreli.

Ohľadom rozdielov vo svete športu je Fair Play For Women je výborný zdroj informácií, štatistík a výskumu. Vezmime si iba jednu dôležitú oblasť: Biologické rozdiely medzi pohlaviami: kosti a svaly. Táto časť obsahuje množstvo informácií, napríklad:

Aké sú rozdiely medzi mužskými a ženskými kostrami?

Ženy sú nižšie, v priemere je to asi 9 %. Najmenší zaznamenaný výškový rozdiel medzi pohlaviami majú Nigérijčania – 4 %, zatiaľ čo muži v SAE sú o 11 % vyšší ako ich ženy.

Mužské kosti sú väčšie a pevnejšie, čo sa týka veľkosti aj hustoty. Vrcholová mužská kostná hmota je asi o 50 % vyššia ako u žien a ženy s pribúdajúcim vekom strácajú kosti rýchlejšie. Černosi majú výrazne silnejšie kosti ako belosi: špičková kostná hmota čiernych žien je rovnaká ako u bielych mužov.

Ženy a muži majú rovnaký počet rebier. Máme 12 párov, aj keď niektorí ľudia sa narodia s 11 alebo 13 pármi bez toho, aby to malo negatívny vplyv.

Muži majú väčšie hlavy a dlhšie ruky a nohy ako ženy v pomere k telu. Zdroje sa líšia pri komparatívnej dĺžke končatín, ale všetci sa zhodujú na tom, že ženy majú menšie a ľahšie hlavy a krky. Vedeli ste, že ľudská hlava váži asi 5 kg? Biologické pohlavie dospelej kostry je možné určiť s 95 % presnosťou samotným meraním bedrových kostí, 83 % presnosťou lebky a 80 % presnosťou dlhých kostí (stehenná kosť a holenná kosť). Dámske lakte a ramená sa mierne líšia od pánskych. Naše paže sa ohýbajú trochu ďalej od tela a sú pohyblivejšie v obidvoch kĺboch.

Dĺžka prsta. Väčšia expozícia androgénom in utero vedie k 4. (prstenníkovému) prstu, ktorý je dlhší ako 2. (ukazovák), ako u mužov často vidno.

Ženy majú dlhší trup. Ženská kostra pojme extra reprodukčné orgány a nájde si priestor na vytlačenie vecí z cesty počas tehotenstva. Vďaka tomu sú ženské nohy kratšie ako mužské.

Väčšia ženská panva je lepšie prispôsobená na pôrod. Je širšia, dlhšia a drží pohromade väzy, ktoré sa počas tehotenstva zmäkčujú a umožňujú obom poloviciam kĺzať sa kvôli svojej úzkej panve. Šikmé stehenné kosti žien vyvíjajú mimoriadny tlak na kolenné kĺby, ktoré sa musia otáčať, zatiaľ čo u mužov tomu tak nie je.

Prečo asi ženy používajú ľahšie projektily, oštepy a disky? Prečo dámska olympijská strela má váhu 4 kilogramy, zatiaľ čo broky mužov vážia viac ako 7 kilogramov? Prečo mužské disky majú priemer 22 centimetrov a 1,75 kilogramu, kým ženy používajú disk s priemerom 18 centimetrov, a vážiaci 1 kilogram? Prečo sú mužské oštepy dlhé 2,6 metra a vážia 800 gramov, kým ženám stačí hádzať 600-gramové oštepy dlhé 2,2 metra?

Medzi atletickými úspechmi žien a mužov nie je žiadna tenká hranica. Muži sú spravidla väčší, silnejší a rýchlejší. Tam, kde sú sila, rýchlosť a pohyblivosť faktormi určujúcimi úspech, ľudia sledujú mužské športy.

Aj samotné športovkyne o tom všetkom hovoria nahlas a zreteľne. Bývalú tenistku Martinu Navrátilovú tvrdo kritizovali za vyjadrenie, že transsexuáli v športe sú v skutočnosti podvod.

Za to, že sa to odvážila povedať, ju progresívne médiá zvozili a rozniesli na kopytách. Navrátilová však nie je jediná, ktorá sa ozvala. Nedávno britská plavkyňa Sharron Daviesová, dvojnásobná zlatá medailistka z hier Commonwealthu, povedala, že transsexuálnym športovcom by nemalo byť umožnené súťažiť v ženskom športe:

Nie je to nič transfobické – naozaj chcem povedať, že nemáme problém s ľuďmi, ktorí sú transrodoví. Každá športovkyňa, s ktorou som hovorila, a hovorila som s mnohými, a všetci moji priatelia v medzinárodnom športe, to chápu a cítia rovnako ako ja. Mnoho ľudí, ktorí sa v súčasnosti zúčastňujú pretekov, je bohužiaľ vo veľmi ťažkej situácii, keď sa nemôžu ozvať. Možno to bude na ľuďoch, ktorí (v minulosti) súťažili, ktorí pochopia ťažkosti, ktorým v súčasnosti čelia, aby sa pokúsili diskutovať a vysvetliť, že predsa musia existovať spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých.“

Pravdou, ktorá je najjasnejšia a najrešpektovanejšia všetkými, ktorí sa venujú športu, sú biologické rozdiely medzi mužmi a ženami. Keby to tak nebolo, prečo by bolo potrebné ustanoviť kategórie rozdelené podľa pohlavia? Prečo je sieť pre mužov na volejbal nastavená na výšku 2,43 m a dámska na 2,24 m? Už len povrchná analýza fyzických vlastností mužov a žien v basketbale je dostatočná na to, aby pochopili, že tieto kategórie nie sú zameniteľné.

Plavkyňa Allison Schmittová dosiahla svetový rekord na 200 metrov za 1:53,61, čo je síce obdivuhodný výkon, ale v porovnaní s Michaelom Phelpsom 1:42,96 v rovnakej disciplíne to dokazuje iba fyzické rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženské futbalové tímy do 17 rokov sú zvyknuté trénovať a prehrávať s mužskými tímami. Existuje nekonečné množstvo príkladov o tom, ako nemá zmysel miešať mužov a ženy v športe, kde fyzická sila ovplyvňuje konečný výsledok.

Je spravodlivé ignorovať tieto nepopierateľné biologické rozdiely v mene politickej ideológie, ktorá slúži na obmedzenie ťažko vymedzeného priestoru pre ženy, ktoré zaň bojovali? Ako možno akceptovať „biologických“ mužov v bojových súťažiach, ktorí bezcitne bijú do žien, a potom za to získajú uznanie, medaily a peniaze? Všetci sme sa tak zbláznili, že dovolíme túto degradáciu?

Varovanie Any Pauly Henkelovej, brazílskej volejbalovej reprezentantky:

Už od dospievania som potrebovala vedecky dokazovať, že som žena, ktorá dokáže súťažiť a neskôr si udržať svoje úspechy, tituly a medaily. Koľko žien prišlo o titul alebo im bol zakázaný šport špeciálne kvôli tomuto hormónu, ktorý je v normálnom mužskom tele? Medzi športovcami, subjektmi a federáciami existovala vzájomná dôvera, že šport bude férový a čestný bez skratiek a trikov. Toto teraz je vzťah, ktorý je jeden krok od narušenia.

Vzorky odobraté pred rokmi na antidopingové testy všetkých športovcov sú dodnes uschované a je možné ich kedykoľvek skontrolovať a znova otestovať. Nové meranie, ktoré dokazuje hladinu testosterónu nekompatibilnú so ženským telom, môže so spätnou platnosťou odobrať tituly, úspechy spred rokov či desaťročí. Od tejto úrovne prísnosti sa však teraz úplne upustilo. Prečo? Aby sa do toho vmestili transsexuáli, ktorí nedávno profesionálne súťažili ako muži. Čo by ukázala ženská transsexuálna vzorka? To je úplne neprijateľné.

Toto unáhlené a nedbanlivé rozhodnutie zahrnúť biologických mužov narodených a vybudovaných s testosterónom, s ich výškou, silou a aeróbnou schopnosťou, je mimo sféru tolerancie. Potláča, uvádza do rozpakov, ponižuje a vylučuje ženy.“

Je za tým zámer „progresívnych síl“ zničiť ženský šport a zároveň degradovať ženy?

Našťastie existuje dosť ľudí, ktorí sa obávajú, kam to všetko smeruje. Nedávno vznikli celé organizácie, ktoré bránia ženy všeobecne a predovšetkým ženský šport pred útokom. Jednou z nich je Save Women’s Sport Australasia – https://www.savewomenssport.com. Ako uvádzajú na svojej domovskej stránke:

Každý má právo športovať, no nie v kategórii, ktorú si sám zvolí

Aj keď každý má právo športovať, nikto nemá právo športovať v kategórii, ktorú si zvolí. Šport nemá zmysel bez spravodlivej súťaže, a preto máme samostatné kategórie pre ľudí so zdravotným postihnutím, pre deti, pre mužov a pre ženy. Túžba po inkluzívnosti má však nezamýšľané negatívne dôsledky pre ženy a dievčatá, ktoré strácajú spravodlivú a zmysluplnú súťaž na všetkých úrovniach ženského športu.“

Na stránke s najčastejšími otázkami sú uvedené prvé dva body:

Prečo je kategória ženského športu dôležitá pre ženy?

Odpoveď: Mužská puberta fixuje mnoho zmien v mužskom tele, ktoré sa jednoducho nedajú zvrátiť. Muži sú (v priemere) vyšší, ťažší, majú väčšie hlavy, dlhšie paže a väčší dosah. Majú väčšiu kapacitu pľúc a uhol ich panvových kostí je odlišný. To znamená, že môžu bežať rýchlejšie, dlhšie skákať, hádzať ďalej a viac sa dvíhať. Rozdiely vo výkonnosti elitných športovcov a športovkýň sú tak výrazné v širokom spektre športov, že športovkyne tieto rozdiely jednoducho nedokážu preklenúť. Ak majú mať ženy rovnaké možnosti športu ako muži, na amatérskej aj elitnej úrovni, potrebujete kategóriu iba pre ženy.

Ako je ohrozená kategória ženského športu?

Po mnohých rokoch pokroku v účasti žien na športe sa objavila nová výzva: športovcom, ktorí sú od narodenia muži, ktorí sa však identifikujú ako ženy, je povolené súťažiť proti ženám. To je nespravodlivé voči ženám. Športovkyne, ktoré chcú protestovať proti tejto nespravodlivosti, často čelia prekážkam: riskujú mediálny odpor, ohrozenie zmlúv s komerčnými sponzormi a tresty od športových orgánov.

Ďalšou skupinou bojujúcou proti tomuto je Binary – www.binary.org.au v Austrálii. Na svojej webowej stránke uvádza:

Organizácia Binary sa ako organizácia zaoberá úlohou, ktorú v našej spoločnosti zohráva rod. Potvrdzujeme skutočnosť, že rod je binárny. Muž a žena.

Cieľom našej organizácie je propagovať a oslavovať vrodené odlišnosti medzi chlapcami a dievčatami, mužmi a ženami. Podporujeme biologické tvrdenie, že existujú dve vzájomne sa dopĺňajúce pohlavia. „Binary“ existuje, aby spochybnilo agresívny program zameraný na odstránenie pohlavia v našej spoločnosti v oblastiach školstva, zdravotníctva, armády, obchodu, politiky a práva.

Program „Binary“ bude chrániť naše deti pred tými, ktorí by sa ich snažili indoktrinovať programami zameranými na propagáciu LGBTI agendy a zároveň šikanovaním každého, kto sa proti tomu postaví. Zaviazali sme sa vybudovať dobre informovanú širokú sieť skupín a jednotlivcov a  vytvoriť sociálnu a občiansku bariéru pred prenikaním radikálnej gender teórie.

Stránka má aj komentár k prípadu Hubbard, v ktorom zdôrazňuje, že Laurel Hubbard, 43-ročný muž, začal brať lieky na tranzíciu až vo svojich 35 rokoch a dovtedy si užíval celý rad predností spôsobených testosterónom.

V roku 2015 boli upravené pravidlá transsexuálov Medzinárodného olympijského výboru, ktoré umožnili súťažiť mužom, ktorí ešte nemali ani operáciu. Jedinou požiadavkou je, aby sa ich celková hladina testosterónu v sére udržiavala pod 10 nmol/l po dobu najmenej 12 mesiacov. To je približne dvojnásobok toho, čo môže žena prirodzene produkovať. Keby brala testosterón, bola by diskvalifikovaná ako cheat pre drogy. Veda dokázala, že mužské a ženské kategórie sú nevyhnutné, pretože nejde iba o testosterón.

Prvý transrodový športovec na olympiáde – koniec ženského športu? 1
Laurel Hubbard
zdroj: YouTube

Je to určite nespravodlivé a je to tiež určite urážka všetkých žien. A v neposlednom rade ďalší klinec do rakvy ženského športu.

Progresívne trans šialenstvo nemá hraníc. Je odhodlané zničiť všetko, čo mu stojí v ceste. Sme svedkami začiatku konca ženského športu?

Prevzaté z: Christianitas

podporte nás sdzr

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás