Príhovor pápeža pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie, v poslednú nedeľu liturgického roka, vrcholí Ježišovým prehlásením, ktoré hovorí: „Som kráľ“ (Jn 18,37). Ježiš vyslovuje tieto slová pred Pilátom, zatiaľ čo zástup kričí, aby bol odsúdený na smrť. On hovorí: „Som kráľ“, a zástup volá, aby bol odsúdený na smrť: taký kontrast! Nastala kľúčová hodina. Pred tým sa zdalo, že Ježiš nechce, aby ho ľud velebil ako kráľa: spomeňme si na tú chvíľu po rozmnožení chlebov a rýb, keď sa Ježiš sám utiahol na modlitbu (porov. Jn 6,14-15).

Faktom je, že Ježišov kráľovský majestát je dosť odlišný od toho svetského. „Moje kráľovstvo – hovorí Pilátovi – nie je z tohto sveta“ (Jn 18,36). On neprišiel, aby vládol, ale aby slúžil. Neprichádza so znameniami moci, ale s mocou znamení. Nie je odetý do vzácnych insígnií, ale je nahý na kríži. A práve v nadpise na kríži je Ježiš definovaný ako „kráľ“ (porov. Jn 19,19). Jeho majestát skutočne prekračuje ľudské dimenzie! Mohli by sme povedať, že nie je kráľom ako iní, ale je Kráľom pre iných.

Zamyslime sa nad týmto: Kristus pred Pilátom hovorí, že je kráľom vo chvíli, keď je zástup proti nemu, zatiaľ čo keď ho nasledoval a velebil, zachovával si odstup od tohto zvelebovania. Ježiš sa teda ukazuje ako zvrchovane slobodný od túžby po vychýrenosti a od pozemskej slávy. A my – spýtajme sa – vieme ho v tomto napodobňovať? Vieme ovládať našu náchylnosť byť neustále vyhľadávaní a uznávaní, alebo robíme všetko preto, aby si nás ostatní vážili? V tom čo robíme, zvlášť v našom kresťanskom úsilí, sa pýtam: čo sa ráta? Rátajú sa potlesky, alebo sa ráta služba?

Ježiš sa nielen stráni každého úsilia o pozemskú veľkoleposť, ale robí tiež slobodným a zvrchovaným srdce toho, kto ho nasleduje. On, drahí bratia a sestry, nás oslobodzuje z područia zla. Jeho Kráľovstvo je oslobodzujúce, nie je v ňom nič utláčajúce. On považuje každého učeníka za priateľa, nie za poddaného.

Kristus, hoci je nad všetkými vládcami, nevytyčuje deliace čiary medzi sebou a ostatnými; namiesto toho túži po bratoch, s ktorými by zdieľal svoju radosť (porov. Jn 15,11). Jeho nasledovaním sa nestráca, o nič sa neprichádza, ale získava sa dôstojnosť. Lebo Kristus nechce mať okolo seba servilnosť, ale slobodných ľudí. A – teraz sa spýtajme – odkiaľ pochádza Ježišova sloboda? Objavíme to, keď sa vrátime k jeho výroku pred Pilátom: „Som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde“ (Jn 18,37).

Ježišova sloboda pochádza z pravdy. To jeho pravda nás robí slobodnými (porov. Jn 8,32). No Ježišova pravda nie je akási idea, niečo abstraktné: Ježišova pravda je skutočnosť, to on sám koná pravdu v nás, oslobodzuje nás od fikcie, od falošnosti, ktorú máme vo svojom vnútri, od pokryteckého prejavu. Keď sme s Ježišom, stávame sa pravdivými. Život kresťana nie je nejaké predstavenie, kde možno nasadiť takú masku, aká sa viac hodí. Lebo keď Ježiš vládne v srdci, oslobodzuje ho od pokrytectva, oslobodzuje ho od úskokov, od dvojtvárnosti.

Najlepším dôkazom toho, že Kristus je náš kráľ, je odstup od toho, čo pošpiňuje život a robí ho dvojzmyselným, nepriehľadným, smutným. Isteže, s obmedzeniami a nedokonalosťami treba vždy rátať: všetci sme hriešnici. Ale keď žijeme pod vládou Ježiša, nestávame sa skorumpovanými, nestávame sa falošnými, náchylnými zakrývať pravdu. Nežijeme dvojitý život. Dobre si zapamätajte: hriešnici áno, to sme všetci, ale skorumpovaní nikdy! Hriešni áno, skorumpovaní nikdy.

Nech nám Panna Mária pomáha hľadať každý deň pravdu Ježiša, Kráľa sveta, ktorý nás oslobodzuje od pozemských otroctiev a učí nás mať pod kontrolou naše neresti.“

Prevzaté z: Vatican News