Nepoškvrnené počatie Panny Márie

??Ak nám chcete pomôcť a podporiť nás jednorázovým finančným príspevkom môžete tak urobiť tu ▶️: podporte nás Ďakujeme? za každý príspevok. Prosíme modlite sa za nás??❤

Dogmou o Nepoškvrnenom počatí Katolícka cirkev vyjadruje, že Panna Mária skrze jedinečné privilégium Boha a vzhľadom na zásluhy smrti Ježiša Krista sa narodila uchránená od dedičného hriechu a už celkom svätá. Štyri roky po vyhlásení tejto pravdy pápežom Piom IX. ju Božia Matka v Lurdoch pri svojom zjavení Bernadette potvrdila osobne: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“
Sviatok Nepoškvrneného počatia pripomína ľudstvu, že je iba jedno, čo človeka skutočne poškvrňuje – hriech. To je posolstvo, ktoré sa dnes musí prednášať s novou silou. Svet stratil zmysel pre hriech. Robí si z neho vtipy, ako by to bolo to najnevinnejšie na svete. Koketuje s predstavou hriechu, aby urobil svoje produkty a zábavy príťažlivejšími. Vyjadruje sa zdrobnelinami, keď hovorí o hriechu, ba dokonca aj o najťažšom hriechu – malé hriešky, malé neresti, malé vášne … Výraz „dedičný hriech“ má v reklame úplne iný význam ako v Biblii. Hriech prepožičiava tomu, kto ho pácha – originalitu!
Svet sa bojí všetkého, iba hriechu nie. Bojí sa znečisťovania ovzdušia, ťažkých psychických chorôb, atómovej vojny a dnes zvlášť terorizmu. Ale nebojí sa vojny proti Bohu, ktorý je Večný, Všemohúci a Láska sama. Pritom Ježiš hovorí: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť. Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte!“ (Lk 12,4-5).
Tieto okolnosti sa odfarbujú aj na veriacich, aj keď chcú žiť podľa evanjelia. Uspávajú svoje svedomie a tak napomáhajú istý druh duchovnej anestézie. Naozaj existuje narkóza zapríčinená hriechom. Kresťanský ľud nespoznáva svojho skutočného nepriateľa – pána, ktorý ho drží v zajatí – už iba preto, že ide o „zlaté otroctvo“. Mnohí, ktorí vyslovujú slovo hriech, majú o ňom úplne falošnú predstavu. Hriech sa odosobňuje a dáva sa do súvislosti už iba so štruktúrami. To zachádza tak ďaleko, že sa nakoniec identifikuje s postojmi vlastných politických či ideologických protivníkov. Prieskum o tom, čo si ľudia myslia o hriechu, by pravdepodobne priniesol výsledky, z ktorých by sme sa zhrozili.
Namiesto toho, aby sa ľudia oslobodili od hriechu, koncentrujú všetko úsilie na to, aby sa oslobodili od výčitiek svedomia. Namiesto toho, aby proti hriechu bojovali, bojujú proti predstave hriechu, ktorú nahradzujú„pocitom viny“, čo je niečo úplne iné.
Ľudia robia presne to, čo sa inak vo všetkých oblastiach považuje za to najhoršie – popierajú problém, namiesto toho, aby ho riešili. Vytláčajú zlo z vedomia, aby ho pochovali, namiesto toho, aby ho eliminovali – ako ten, čo si myslí, že vylúči smrť, keď už nebude na ňu myslieť, či ten, čo sa usiluje zraziť horúčku bez toho, aby sa staral o chorobu, ktorej je horúčka iba symptómom, ktorým ju spoznáme.
Sv. Ján hovorí: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.“ (1 Jn 1,8-10).
Boh hovorí opak. On hovorí, že sme zhrešili. Vo Svätom písme sa píše, že Kristus „zomrel za naše hriechy“ (porovn. 1 Kor 15,3). Ak odstránime hriech, tak berieme Kristovmu vykúpeniu jeho zmysel a ničíme význam jeho smrti. Kristus by bol potom jednoducho bojoval proti veterným mlynom a nadarmo by vylial svoju krv.
Dogma o Nepoškvrnenom počatí nám však hovorí niečo mimoriadne pozitívne: Boh je mocnejší ako hriech. „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť,“ (Rim, 5,20). Toho je Mária symbolom a garantom. Celá Cirkev je povolaná k tomu, aby bola „slávna, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená“ (Ef 5,27).
V jednom dokumente Druhého vatikánskeho koncilu sa uvádza: „ Zatiaľ čo v Preblahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť, ktorá je bez škvrny a vrásky (porov. Ef 5,27), veriaci sa ešte usilujú vzrastať vo svätosti, bojujúc proti hriechu. A preto upierajú svoje oči k Márii, ktorá žiari celej vo spoločnosti vyvolených ako vzor čností“ (Lumen gentium, 65).

Prevzaté z: https://modlitba.sk/?p=5158

Prekvapujúci deň, keď sám diabol chválil Nepoškvrnené počatie Márie

Počas exorcizmu v roku 1823 dvaja talianski dominikánski kňazi prinútili diabla, aby vyznal dogmu, ktorá bola vyhlásená až o 30 rokov neskôr.

8. decembra 1854: Pápež Pius IX. vyhlasuje dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.

25. marca 1858 na sviatok vtelenia Slova sa v Lurdoch zjavuje Panna Mária svätej Bernadette a potvrdzuje dogmu hovoriac: Ja som Nepoškvrnené počatie.

Avšak 20 rokov pred týmito zjaveniami sa udiala istá nadprirodzená a prekvapujúca udalosť potvrdzujúca Nepoškvrnené počatie Panny Márie. A ten, kto vyhlásil túto dogmu, je niekto, od koho by sme to nikdy nečakali.

Písal sa rok 1823. Istý negramotný 12-ročný chlapec, ktorý žil v dnešnej talianskej provincii Avellino, neďaleko Neapola v južnom Taliansku, bol posadnutý diablom. Dvaja dominikánski kňazi, o. Gassiti a o. Pignataro, ktorí sa nachádzali v meste, mali biskupské oprávnenie vykonávať exorcizmus. Počas neho vyzvali démona, ktorým bol chlapec posadnutý, aby odpovedal na sériu otázok – medzi inými aj o nepoškvrnenom počatí.

Diabol priznal, že Nazaretská Panna nikdy nebola v jeho moci: ani v prvom okamihu svojho života, pretože bola počatá ako ‚plná milosti‘ a plne patrila Bohu.

Hoci je diabol ‘otcom lži’, môže byť počas exorcizmov prinútený hovoriť pravdu, dokonca aj vo veciach viery. Takto ho dvaja exorcisti prinútili, aby vzdal úctu Panne a zveleboval jej Nepoškvrnené počatie veršami. Ponížený diabol nútený v mene Krista začal ospevovať slávu Márie. Urobil tak pomocou sonetu v taliančine v dokonalej forme a teológii!

V taliančine sonet znie:

Vera Madre son Io d’un Dio che è Figlio
e son figlia di Lui, benché sua Madre;
ab aeterno nacqu’Egli ed è mio Figlio,
in tempo Io nacqui e pur gli sono Madre.

Egli è mio creator ed è mio Figlio,
son Io sua creatura e gli son Madre;
fu prodigo divin l’esser mio Figlio
un Dio eterno, e Me d’aver per Madre.

L’esser quasi è comun tra Madre e Figlio
perché l’esser dal Figlio ebbe la Madre,
e l’esser dalla Madre ebbe anche il Figlio.

Or, se l’esser dal Figlio ebbe la Madre,
o s’ha da dir che fu macchiato il Figlio,
o senza macchia s’ha da dir la Madre.

Preklad do slovenčiny:

Som pravá Matka Boha, ktorý je Synom,

A ja som jeho dcéra, a stále jeho matka;

On sa narodil od večnosti a je mojím Synom,

Narodila som sa v časnosti, a napriek tomu som jeho matkou.

On je môj Stvoriteľ a môj Syn,

Ja som jeho stvorenie a jeho matka;

Bol to Boží zázrak, že môj Syn

bol večným Bohom, ktorý si ma zvolili za svoju matku.

Naša existencia je takmer jednotou medzi Matkou a Synom

Pretože Matka prijala existenciu od svojho Syna,

A takisto Syn prijal existenciu od svojej matky.

Ak teda Syn prijal existenciu od svojej matky,

musíme povedať, že buď Syn bol poznačený Matkou,

Alebo musíme povedať, že Matka je Nepoškvrnená.

Prevzaté z: https://modlitba.sk/?p=12792

Zamyslenie k slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie od sestier Paulínok

Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav .
Lk 1,26-38

Väčšinou nás pri bežnom čítaní ženie zvedavosť „čo je nové“ alebo „ako sa to skončí“, a tak sa chceme v knihe či v článku dočítať čo najskôr na koniec. Tento prístup nás často „mýli“ i pri čítaní a počúvaní evanjelia. A tak si pri slovách „ anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná…“ povieme: „to už poznám“ a chvátame ďalej: „ Ako sa to stane…? – Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni… “ To už je niečo, pri čom sa trochu lepšie uplatní naša túžba po novosti a neobvyklosti. A tak, ak sa vôbec nad úryvkom zamýšľame, uvažujeme skôr o týchto slovách. Možno preto sa až žalostne veľký počet ľudí (aj veriacich!) mylne domnieva, že Nepoškvrnené počatie Panny Márie označuje Ježišovo počatie bez ľudského zásahu – pôsobením Ducha Svätého.

Pri slávnosti Nepoškvrneného počatia však ide o niečo iné. V centre našej pozornosti je iné tajomstvo – Mária bola uchránená od dedičného hriechu. Tajomstvo ukryté v slovách: „ Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou. “

Čo s tým? Mária sa nad týmito slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav . Teda ona sama nás učí ako počúvať Božie slovo. Nechvátať za každú cenu dopredu a ďalej. Nechcieť sa hneď dopracovať na koniec. A nechcieť ani všetko pochopiť. Veď ani anjel nepodal žiadne vysvetlenie svojho pozdravu. Zastaviť sa a rozmýšľať, čo znamená… Možno prídeme na to, že Zdravas´ nie je iba začiatok notoricky známej modlitby, ale v origináli znamená: „Raduj sa!“ Prečo? Lebo Boh už urobil prvý krok v ústrety svojmu stvoreniu a sám pripravil Máriu k tomu, aby sa stala Matkou jeho Syna.

Možno pochopíme, že aj my môžeme hľadať a nachádzať vo svojom živote malé Božie pozdravenia a výzvy: „Raduj sa“! Prečo? Lebo on každý deň vychádza v ústrety i nám.

Prevzaté z: https://modlitba.sk/?p=5380

Nepoškvrnené počatie Panny Márie 1

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Comments are closed.

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás