Istý kňaz bol pozvaný na kar (pohrebnú hostinu). Na kare si prisadol ku kolegom nebohého, pretože o nich vedel, že žijú ďaleko od Boha, a opýtal sa:

,,Chlapi, ktorého z vás ako ďalšieho budem pochovávať?“

Táto otázka spolusediacich nielen zaskočila, ale aj riadne podráždila. Zareagoval jeden z nich: ,,Prečo tak rozprávate?“

Kňaz odvetil: ,,Lebo žijete tak, ako keby ste mali žiť večne.“

Všetci stíchli.

…………………………………………………………………………………………………

,,Musíme si uvedomiť, že nebo je mesto na hore, takže na ňom nemôžeme pristáť ako na brehu, musíme vyliezť. Tí, ktorí sú príliš leniví liezť, to nemusia dostať, rovnako ako tí zlí, ktorí to nechcú hľadať. Nech si nikto nemyslí, že môže byť celý život ľahostajný voči Bohu a potom sa mu zrazu vo chvíli smrti otvorí,“ napísal ctihodný Fulton J. Sheen.

Ďalej svoju úvahu rozvádza: ,,Odkiaľ príde otvorenosť pre nebo, ak sme ho na zemi zanedbávali? Človek nemôže zrazu vstúpiť do posluchárne vyššej matematiky a cítiť vzrušenie z rovníc, ak si celý život nerozvinul vášeň pre matematiku.“

,,Nebo je pre tých, ktorí preň pracujú. Ak skrotíme každú božskú inšpiráciu, zastavíme každý pohyb duše smerom k Bohu – kde bude náš hlad po Bohu v posledný deň? Tie isté veci, ktoré sme zanedbávali, budú príčinou nášho pádu. Práve veci, ktoré nám mali pomôcť rásť, sa obrátia proti nám a spôsobia náš rozklad.“

Niet pochýb o tom, že ľudia sú schopní obetovať svoj život; otázkou je, ktorý život sú ochotní obetovať: dočasný alebo večný. A preto nežime tak, ako keby sme mali byť na tomto svete večne. PRACUJME PRE NEBO!

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej