Zamyslenia nad desatorom (na pokračovanie…) Ježišove poučenia /2./ – Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!

„Je povedané:,Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať. Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.‘

„ ,Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!‘ Počuli ste, ako je Boh svojím pohľadom a hlasom všade prítomný. Veru, vždy sme pred jeho tvárou. Či sme zavretí v izbe alebo medzi ľuďmi v chráme, sme rovnako pred jeho tvárou.
Skrytí dobrodinci, ktorí aj pred obdarovaným ukryjú svoju tvár, alebo vrahovia, ktorí napádajú pocestného v osamelej úžľabine a surovo ho zavraždia, rovnako sú pred jeho tvárou.
Pred jeho tvárou je kráľ uprostred svojho dvora, vojak na bojisku, levita v chráme, mudrc sklonený nad knihami, roľník na poli, obchodník za svojím pultom, matka zohnutá nad kolískou, nevesta v manželskej izbe, panna v ústraní otcovského príbytku, dieťa, ktoré sa učí v škole, ležiaci starec očakávajúci smrť.

Všetci sú pred jeho tvárou a aj všetky skutky človeka sú pred jeho tvárou.

Všetky skutky človeka! Strašné slovo! A potešujúce slovo! Strašné, ak ide o hriešne skutky, potešujúce, ak sú skutky sväté. Treba vedieť, že Boh vidí. Je to brzda pre konanie zla. Potecha pri konaní dobra. 

Boh vidí, že konám dobre. Viem, že nezabúda na to, čo vidí. Verím, že odmeňuje dobré skutky. Preto mám istotu, že budem za ne odmenený, a spolieham sa na túto istotu. Ona mi zabezpečí spokojný život a pokojnú smrť, lebo v živote i v smrti bude moju dušu potešovať hviezdny lúč Božieho priateľstva. Takto usudzuje ten, kto koná dobro.

Ale prečo ten, kto koná zlo, nemyslí na to, že k zakázaným skutkom patrí i uctievanie modiel? Prečo si nepovie: ,Boh vidí, že kým predstieram svätú úctu, klaniam sa falošnému bohu alebo bohom, ktorým som vystavil oltár, síce utajený pred ľuďmi, ale Bohu známy?
Akým bohom, poviete si, ak ani v chráme nie je Božia podoba? Akú tvár majú títo bohovia, ak sme nemohli dať tvár ani pravému Bohu?

Tak. Nemôžeme dať tvár, lebo človek nemôže dôstojne zobraziť Dokonalého a Najčistejšieho. Iba duch nejasne badá jeho netelesnú a vznešenú krásu a počuje jeho hlas, vychutnáva nežnosť, keď sa vlieva do nejakého svojho svätého, ktorý si zaslúži tieto božské kontakty. Avšak oko, sluch, ruka človeka nemôžu vidieť a počuť, a preto zopakovať zvukom citary, kladivom a sekáčom do mramoru to, kto je Pán.

Ó, šťastie bez konca, keď vy, duchovia spravodlivých, uvidíte Boha! Prvý pohľad bude úsvit blaženosti, ktorá bude vašou družkou po stáročia a stáročia. No to, čo sme nemohli urobiť pre pravého Boha, človek robí pre falošných bohov. Niekto postaví oltár žene, iný zlatu, iný moci, ďalší vede, iný vojenským víťazstvám. Niekto sa klania vplyvnému človeku, prirodzenosťou sebe podobnému, ktorý ho prevyšuje iba v spupnosti alebo v šťastí. Iný sa klania sebe samému a vraví: ,Niet nikoho, kto sa mi vyrovná.‘ To sú bohovia tých, ktorí patria k Božiemu ľudu.

Nečudujte sa pohanom, ktorí sa klaňajú zvieratám, plazom a hviezdam. Koľko plazov! Koľko živočíchov! Koľko vyhasnutých hviezd uctievate vo svojich srdciach! Pery vyslovujú klamstvá, aby zalichotili, aby sa zmocnili, aby kazili. Či nie sú toto modlitby tajných modloslužobníkov? Srdcia kujú myšlienky na pomstu, pokútny obchod, prostitúciu. Nie je toto uctievanie nečistých bohov rozkoše, žiadostivosti, zla?

Je povedané: ,Nebudeš sa klaňať ničomu, iba svojmu pravému, jedinému večnému Bohu.‘ Je povedané: Ja som silný a žiarlivý Boh.‘

Silný – niet nijakej väčšej sily od jeho. Človek má slobodu konať, Satan má slobodu pokúšať. Ale keď Boh povie: ,Dosť,‘ človek už nemôže konať zle a Satan už nemôže pokúšať. Satan je zahnaný do svojho pekla, človek zastavený pri zneužívaní zla, lebo jestvuje istá hranica, ktorú Boh nedovolí prekročiť.

Žiarlivý – na čo? Aká žiarlivosť? Malicherná žiarlivosť malých ľudí? Nie.

Svätá žiarlivosť Boha na svoje deti. 

Správna žiarlivosť. 

Láskavá žiarlivosť. 

Stvoril vás. 

Miluje vás. 

Chce vás. 

Vie, čo vám škodí. 

Pozná, čo vás môže oddeliť od neho. 

Žiarli na to ,čo‘, ktoré sa stavia medzi Otca a synov a odvádza ich od jedinej lásky, ktorou je spása a pokoj – od Boha. Pochopte túto vznešenú žiarlivosť, ktorá nie je malicherná, ani krutá, ani neobmedzuje slobodu.

No je to nekonečná láska, nekonečná dobrota, bezhraničná sloboda, ktorá sa dáva smrteľnému stvoreniu, aby ho pritiahla k sebe a do seba, do večnosti a urobila ho spoluúčastníkom svojej nekonečnosti.

Dobrý otec nechce užívať svoje bohatstvo sám, ale želá si, aby ho s ním užívali i jeho deti. V podstate ho nahromadil väčšmi pre deti než pre seba. Rovnako i Boh. On však vniesol do tejto lásky a túžby dokonalosť, ktorá je v každom jeho čine.

Nesklamte Pána. On prisľúbil trest vinníkom a deťom ich detí. A Boh vo svojich sľuboch nikdy neklame. Neklesajte však na duchu, synovia človeka a Boha. Počujte a jasajte nad ďalším prísľubom: ,Milosrdenstvo však preukazujem až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.‘ Až do tisíceho pokolenia dobrým.

A až do tisícej slabosti úbohým deťom človeka, ktoré neupadajú do hriechu zo skazenosti, ale z ľahkomyseľnosti a pre Satanove nástrahy. Jeho láskavosť je dokonca ešte väčšia. Hovorím vám, že vám roztvorí náruč, ak poviete so srdcom skrúšeným a tvárou umytou slzami: ,Otče, zhrešil som. Viem to. Korím sa preto a vyznávam ti svoju vinu. Odpusť mi. Tvoje odpustenie mi bude posilou, aby som sa vrátil »žiť« pravý život.‘

Nebojte sa. Predtým, ako ste zhrešili zo slabosti, Boh vedel, že zhrešíte. Jeho srdce sa však uzavrie len vtedy, keď zotrváte v hriechu, keď budete chcieť hrešiť a urobíte si z daného hriechu alebo z mnohých hriechov svojich strašných bohov. Rozbite každú modlu, urobte miesto pravému Bohu. On vo svojej sláve zostúpi posvätiť vaše srdce, ak uvidí, že len on je vo vás.

Vráťte Bohu jeho príbytok. On nie je v kamenných chrámoch, ale v srdciach ľudí. Umyte prah svojho srdca, odstráňte z jeho vnútra všetky neužitočné alebo hriešne ozdoby. Iba Boh. Iba on. On je všetko! A nič menšie než raj je srdce človeka, v ktorom prebýva Boh, srdce človeka, ktoré spieva o svojej láske k božskému Hosťovi.

Urobte z každého srdca nebo. Začnite bývať spolu so Vznešeným. Vo vašom večnom zajtrajšku sa spolubývanie zdokonalí v moci a radosti. No už tu bude také, že prekoná hrozný úžas Abraháma, Jakuba a Mojžiša. Lebo už to nebude žiarivé a zastrašujúce stretnutie s Mocným, ale trvalé prebývanie s Otcom a Priateľom, ktorý zostúpi, aby povedal: ,Mojou radosťou je prebývať medzi ľuďmi. Ty ma robíš šťastným. Vďaka, synku'“ 

Autor: Masima

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2019/11/jezisove-poucenia-2-nebudes-mat-inych.html

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás