Pre oslobodenie istej ženy boli potrebné takmer dva roky exorcizmov s periodicitou jeden exorcizmus každé dva týždne. Keď nastalo oslobodenie; my, čo sme tam boli prítomní a mohli sme vidieť reakcie démona, sme ho počuli povedať: „Pošli Ju preč, pošli Ju preč! Priveľa svetla, priveľa svetla!“ Ja som mu prikázal povedať, čo je to za svetlo, a on odpovedal: „Ona je tu, vždy Ona! Ona je kráľovná mojej bolesti! Ona ma neustále ničí. Ona nerobí nič iné, len sa modlí za vás k svojmu Synovi, a vo všetkom je vypočutá. Žiadny človek nemal dostať túto moc.“

Vzápätí sme ho počuli kričať: „Zahaľ ich, ale mňa nechaj vonku. Nechaj ma vonku z toho plášťa, nechcem ho. Oni sú tvoje deti, ja nie. Nechaj ma vonku, ten plášť ma ničí, nechaj ma vonku!“ Potom nastalo skrúcanie a výkriky a diabol začal nadobúdať rovnaké výrazy ako zomierajúci, až kým žena nevydala niečo ako výkrik a dlhý výdych zároveň, na konci ktorého sa zdalo, že hodila na podlahu niečo neviditeľné, čo jej vychádzalo z úst. Hneď sa prebrala z tranzu a začala sa modliť spolu s nami Zdravas‘. Kontroly v nasledujúcich týždňoch preukázali, že nastalo skutočné oslobodenie.

V inom prípade sa exorcista démona opýtal: ,,Ako sa cítite, keď prosia Madonu?“ Démon odpovedal: ,,Všemohúcnosť tej Ženy nám naháňa strach.“

Pri inej príležitosti, kým exorcista chválil Nepoškvrnené Srdce Márie, démon povedal: „Jej Srdce je našou bolesťou, jej Srdce, čím viac sme ho prebodli, tým viac bolo živé; čím viac sme ho pritlačili, tým viac Ona pritlačila nás; čím viac trpela, tým viac sme trpeli my. My sme sa chceli radovať a, naopak, Ona nás zabíjala svojím plačom; jej slzy sú ohňom, ktorý nás zabíja.“

Jedného dňa, kým exorcista vzýval príhovor Nepoškvrneného Srdca Márie, démon hovoril o tŕňoch zabodnutých do neho a o tých, ktorí vynahradzujú urážky voči tomuto Srdcu: „Ľudia mi pomohli vraziť tisíce miliárd tŕňov; vy ste mi pomohli vraziť všetky tie tŕne, vy ste mi pomohli… Ale viac tŕňov – väčšia sila; viac krvi – väčšia moc; viac bolesti – väčšia sláva; vaše hriechy sa premenili na slávu, pretože mnoho ďalších duší sa zasvätilo odčiniť ich a každá duša Jej vyráža jeden tŕň a každý vypadnutý tŕň pribíja ohnivú tyč do našej hlavy. Koľko ľahkovážnych sa zasvācuje a nechcú nič iné, než zomrieť pre Ňu (nasleduje nadávka) a jej Syna!“

Inokedy počas Novény Nepoškvrnenej začal kričať: „Nepoškvrnená je mojím protikladom!“

Pri ďalšom exorcizme, kým bola opakovaná modlitba: „Ó, Mária, bez poškvrny hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“, démon povedal: „Prestaňte! Toto vzývanie je mocné!“

To, čo počas exorcizmov v postojoch a vo výrazoch démonov najviac zasahuje, je ich strach a hrozná nenávisť voči tomu, keď sa celí zasväcujeme Bohu z lásky v duchu odčiňovania našich hriechov a hriechov druhých, vkladajúc ponuku seba samých najskôr do rúk Márie, aby to bola ona sama, ktorá ich prednáša jemu. Ide o darovanie vlastného života Bohu s velikánskou láskou rukami Márie s úmyslom vynahradiť urážky, ktoré Boh a Panna Mária zakúšajú skrze hriechy sveta.

Aj ja (Francesco Bamonte – taliansky kňaz a rímsky exorcista, pozn. autora) som často zaskúšal moc takejto obety: prihodilo sa mi totiž – tak počas exorcizmov, ako aj v mojej kňazskej službe -, že kým som bol v rozhovore s posadnutou osobou a učil som ju, ako sa žije obeta seba samého, démon dovtedy skrytý, zrazu sa ukázal rozhnevaný, pretože neznášal, keď som robil takú katechézu.

Vtedy som jasne pochopil, že taká ponuka Bohu je veľmi účinným prostriedkom nielen na oslobodenie posadnutého tela, ale aj, a predovšetkým, na vytrhnutie mnohých duší žijúcich v hriechoch z pazúrov démona. Ako vidíme, potvrdzujú to aj samotní démoni.

Zámer, s ktorým tu predkladám to, čo niektorí z démonov na Boží podnet vyjadrili o Panne Márii, nie je robiť z démona „teológa“ alebo učiteľa Cirkvi, od ktorého máme počúvať a učiť sa náuky o Panne Márii; o to menej prirovnávať také tvrdenia k osobným zjaveniam spôsobom tradične chápaným náukou Cirkvi. Nie je to určite démon, ktorý nás má učiť, avšak tieto skúsenosti exorcistov sa môžu stať stimulom každému veriacemu, aby sa jej zveril, aby ju ,,mal“ vo svojom srdci a zároveň ,, bol a žil“ v jej Nepoškvrnenom Srdci.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Zdroj: Boj Panny Márie a diabla počas exorcizmov/Francesco Bamonte