Zázraky sa dejú

Najvyšší súd USA zrušil verdikt v kauze Roe verzus Wade z roku 1973, ktorý znemožňoval zákaz umelého potratu a uznal právo ženy na zabitie dieťaťa, ktoré rastie v jej lone.

Čo znamenal Roe vs. Wade?

Verdikt z roku 1973 bol nepredstaviteľne radikálny. Pred jeho vydaním bol v 30 štátoch USA potrat nelegálny, v 16 bol legálny za špecifických podmienok (znásilnenie, incest, ohrozenie života matky), tri štáty povoľovali potrat na požiadanie pre svoje občianky. New York povoľoval potrat pre všetkých.

Verdikt z roku 1973 v zásade povedal, že v prvom a druhom trimestri je potrat legálny na požiadanie. V prvom trimestri je to len vecou matky a zdravotníka. Nasleduje štádium od konca prvého trimestra po bod, keď je už plod životaschopný mimo matkinho tela (viability). I v tomto štádiu je potrat na požiadanie, ibaže štát môže trvať na tom, aby osoba vykonávajúca potrat mala vyššiu kvalifikáciu alebo aby bol potrat vykonaný v zariadení vyššej odbornej úrovne. Čo sa týka schopnosti plodu prežiť mimo matkinho tela, v americkej praxi sa za tento moment viability (životaschopnosti) považoval 24. – 28. týždeň tehotenstva, teda v zásade koniec druhého trimestra.

Najvyšší súd vtedy povedal, že štáty môžu potraty obmedziť až v treťom trimestri. Môžu, nie musia. A tak v siedmich štátoch USA sa doteraz potraty vykonávajú na požiadanie až do narodenia. Potrat v Amerike sa stal po „Roe“ nesmierne krvavou záležitosťou.

Text verdiktu bol nesmierne voluntaristickým počinom. Odmietal zrejmú biologickú pravdu, že ľudský život sa začína počatím a tvrdil, že to je len jedna z viacerých teórií. Z ústavného hľadiska sa odvolával na právo na súkromie, ktoré ústava nepozná.

Vľavo: Jane Roe (Norma McCorvey). Vpravo: sudca Harry Blackmun, autor väčšinového rozhodnutia Roe vs. Wade. Foto: Lorie Shaull/wikimedia, CC BY-SA 2.0 a Robert S. Oakes/wikimedia

Ochrancovia života postupne začali chápať, že pár sudcov dokáže svojím rozhodnutím poprieť morálku, ktorú uznávala väčšina národa, a napokon vymeniť národu jeho hodnoty za ich pravý opak. Že tu nastupuje súdny aktivizmus, lepšie povedané justičná tyrania. Mnohí začali chápať, ako dôležité je personálne obsadenie súdov. V prezidentských voľbách sa ľudia začali zaujímať o to, akých sudcov by ten či onen prezidentský kandidát vymenoval.

Amerika zvíťazila v jednom zo svojich veľkých duchovných zápasov

Najvyšší súd USA dnes ešte nepovedal, že nenarodený ľudský život je nedotknuteľný. Ale už nič nebude ako doteraz. Súd totiž povedal, že potrat nie je žiadne ľudské právo. A práve to, že to vraj ľudským právom je, sa snažili roky nahovoriť cez globálny vplyv americkej superveľmoci nespočetní predstavitelia jej médií, kultúry a politici Demokratickej strany.

Všetci títo mohli polstoročie šíriť propotratové cítenie a zákonodarstvo po celom svete pod heslom o „reprodukčnom zdraví“ a „reprodukčných právach“ a mohli sa pritom odvolávať na verdikt z roku 1973. Už sa naň odvolávať nemôžu.

Prvým štátom v histórii ľudstva, ktorý zlegalizoval umelý potrat, bolo sovietske Rusko pred vyše sto rokmi. Po zániku sovietskeho komunizmu to bola prekvapujúco Amerika, ktorá prejavovala revolučný zápal a nadšenie pri globálnom šírení legalizácie potratu. Bolo to znamenie onoho rozšírenia bludov boľševického Ruska do celého sveta, ako o tom hovorilo fatimské proroctvo?

Amerika je superveľmocou nielen v zmysle ekonomickom a vojenskom, ale i v zmysle kultúrnom. Svoje hodnoty i pseudohodnoty vyžaruje do celého sveta. Dnešný deň si preto všimne celý svet.

Vladimír Palko viac sa dočítate tu: https://dennikstandard.sk/220807/zazraky-sa-deju-roe-v-wade-je-zruseny/

Prinášame vám prehľad základných otázok a odpovedí k tomu, čo prinieslo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, ktorým sa v USA ruší nárok na potrat ako federálne právo.

O čom bol prípad Roe vs. Wade?

Prípad Roe vs. Wade je súdnym sporom z roku 1973, v ktorom Američanka vystupujúca pod pseudonynom Jane Roe (jej pravé meno bolo Norma McCorveyová) žalovala štát Texas, pretože jej bránil podstúpiť potrat. Jane Roe sa sťažovala, že štát tým zasahuje do jej práva na súkromie. Najvyšší súd napokon rozhodol v pomere 7:2, že Jane Roe, ako aj ostatné ženy v USA majú právo podstúpiť potrat až dovtedy, kým plod nie je schopný prežiť mimo tela matky, teda približne do 22. týždňa života plodu. Toto veľmi kontroverzné a od začiatku veľmi kritizované rozhodnutie Najvyšší súd potvrdil v roku 1992 v spore Planned Parenthood vs. Casey, čo bol spor štátu Pennsylvánia a miestnej potratovej kliniky, ktorá štát zažalovala po tom, čo prijal zákon, ktorý vyžadoval informovať manžela o tom, že jeho manželka chce podstúpiť potrat.

Ako je možné, že Najvyšší súd zrušil právo na potrat?

Dňa 17. mája 2021 Najvyšší súd prijal na pojednanie prípad Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, ktorý je sporom medzi štátom Mississippi (v zastúpení Thomassa E. Dobbsa, ktorý zastupuje tamojší úrad štátneho zdravotníctva) a poslednou potratovou klinikou v tomto americkom štáte. Tá napadla zákon, ktorý zakazuje potraty po 15. týždni tehotenstva a nepovoľuje ich ani v prípade incestu či znásilnenia, len v prípade zdravotných komplikácií matky. Potratová klinika sa vo svojej žalobe odvolávala práve na rozhodnutia Roe vs. Wade a Planned Parenthood vs. Casey. Najvyšší súd však teraz zrušil rozhodnutia v oboch týchto prípadoch a umožnil štátom znova regulovať potraty. Viac o prípade Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization sme písali v samostatnom článku.

Zloženie Najvyššieho súdu v apríli 2021. Foto: Fred Schilling/wikimedia

Aké sú argumenty súdu pre zrušenie práva na potrat?

Sudca Samuel Alito, autor väčšinového rozhodnutia, v ňom uvádza, že rozhodnutie z roku 1973 vymyslelo právo, ktoré sa nikde v americkej ústave nespomína a navyše sa snažilo rozhodnúť spornú politickú otázku súdnou cestou. „Ústava nezakazuje občanom každého štátu regulovať alebo zakazovať umelé prerušenie tehotenstva… Roe a Casey si túto autoritu prisvojili,“ píše Alito. „My teraz tieto rozhodnutia rušíme a vraciame túto právomoc ľuďom a ich voleným zástupcom,“ dodáva.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu taktiež kritizuje kritérium životaschopnosti plodu, ktoré je jedným z ústredných princípov rozhodnutia v prípade Roe vs. Wade. „Robiť rozdiel medzi plodmi, ktoré nie sú schopné žiť mimo maternice, a tými, ktoré to dokážu… nemá zmysel,“ píše sa v rozhodnutí.

V prípade súdnych precedensov, teda toho, že súdy nerozhodujú v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami, sa rozhodnutie Najvyššieho súdu odvoláva na veľké množstvo iných prípadov, v ktorých došlo k zmene rozhodnutia. Sudcovia napríklad menujú prípad Brown vs. Board of Education z roku 1954, ktorý zrušil rasovú segregáciu v školách. Viac o rozhodnutí Najvyššieho súdu sme písali v samostatnom texte. O tom, ako prebiehalo vypočúvanie argumentov pred Najvyšším súdom, si zas môžete prečítať v tomto článku.

Donald Trump. Foto: TASR/AP

Ako je možné, že Najvyšší súd zvrátil rozhodnutie práve teraz?

Toto rozhodnutie prišlo práve teraz vďaka tomu, že prezident Donald Trump vymenil až troch sudcov Najvyššieho súdu (z celkového počtu 9). Trump tak svojimi nomináciami zmenil pomer liberálnych sudcov ku konzervatívnym na 6:3. Trump v roku 2016 po smrti sudcu Antonina Scaliu nominoval na Najvyšší súd Neila Gorsucha. V roku 2018 nominoval na súd Bretta Kavanaugha, ktorý nahradil Anthonyho Kennedyho, ktorý odišiel na dôchodok. V roku 2020 zas nominoval sudkyňu Amy Coney Barrettovú, ktorá nastúpila na miesto zosnulej Ruth Bader Ginsburgovej. Konzervatívnu väčšinu okrem nich na súde zabezpečujú sudcovia Clarence Thomas (nominovaný Bushom st.), Samuel Alito (Bush ml.) a John Roberts (Bush ml.), ktorý však v minulosti často hlasoval s liberálmi. Ďalším dôvodom je to, že americkí pro-life politici neprestávali predkladať návrhy, ktoré by regulovali potraty, aj napriek tomu, že im ich v minulosti súdy vždy zrušili.

Sú teraz potraty v USA nelegálne?

Nie. Najvyšší súd svojím rozhodnutím nezakázal ani nekriminalizoval vykonávanie potratov v USA. Jediné, čo súd spravil, je, že ponechal jednotlivým štátom právo rozhodnúť o tom, ako bude potraty regulovať. To znamená, že v štátoch ako New York bude aj po tomto rozhodnutí naďalej možné podstúpiť potrat až do narodenia dieťaťa. Na druhej strane, štáty ako Mississippi budú môcť ponechať v platnosti svoje obmedzenia potratov. Pripomeňme však, že aj po týchto úpravách budú USA patriť k najliberálnejším krajinám na svete, keďže vo väčšine štátov bude aj naďalej možné podstúpiť potrat až do 22. týždňa tehotenstva, čo je okrem USA legálne len v Číne a Severnej Kórei. V extrémne liberálnych štátoch, ako New York, Oregon, New Jersey, Washington či Delaware, to bude naďalej možné až do narodenia dieťaťa.

Vľavo: Pro-choice aktivistky. Vpravo: Z protestu za legalizáciu potratov v určitých prípadov v marockom Rabate. Foto: TASR/AP

ZDROJ: DENNÍK ŠTANDARD, CELÝ ČLÁNOK NÁJDETE TU: https://dennikstandard.sk/220731/co-znamena-zrusenie-rozsudku-roe-v-wade-otazky-a-odpovede/