Existuje istý špecifický zbožný úkon, ktorý v poslednej dobe vymizol napriek veľkej historickej tradícii v Cirkvi a ktorý je v skutočnosti stále požiadavkou Cirkvi, napriek tomu, že mnohí katolíci túto prax už dávno opustili. Táto praktika sa týka zbožného úklonu hlavy pri vyslovovaní mena Ježiš a Mária, troch Božských osôb spolu, ako aj meno svätého, na ktorého počesť sa slávi omša. Toto určite platí v súvislosti so svätou omšou, ale nie je to obmedzené len na ňu. Pôvod tohto zvyku je inšpirovaný predovšetkým nasledujúcimi slovami sv. Pavla v jeho liste Filipanom. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa NA MENO JEŽIŠ ZOHLO KAŽDÉ KOLENO v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
Zvyk skloniť hlavu pri spomenutí Ježišovho mena bol formálne zapísaný do Cirkevného zákona na druhom koncile v Lyone v roku 1274, ktorý zvolal pápež Gregor X.„Tí, čo sa zhromažďujú v kostole, by mali so zvláštnou úctou velebiť to meno, ktoré je nad každé meno, v ktorom musia byť veriaci spasení, to meno Ježis Kristus, ktorý vyslobodí svoj ľud zo svojich hriechov. Každý má v sebe naplniť to, čo je napísané pre všetkých, že pri Ježišovom mene sa má skloniť každé koleno, vždy, keď sa spomenie to slávne meno, najmä pri svätých tajomstvách omše, každý by mal skloniť kolená svojho srdca, čo môže spraviť aj sklonením hlavy.“ Ako je teda možné, že my katolíci sme stratili takú zbožnosť, takú úctu, také hlboké prejavy lásky voči Bohu a Jeho stvoreniu, vrátane Jeho Svätej Matky Márie a Jeho svätých, že sa už neskláňame pred ich menami?
Pri svätej omši, keď počujeme mená Ježiša, Márie a Najsvätejšej Trojice, sme prinajmenšom povolaní skloniť hlavu, ako sa vzývajú počas sv. omše. Je to napríklad na týchto miestach:
- Počas Glórie na slovách: „Pane, Ježišu Kriste, ty jednorodený syn“
- Počas Glórie na slovách: „Veď len ty si Svätý, len ty si Pán, len ty si Najvyšší, Ježišu Kriste“
- Vo vyznaní viery, keď počujeme slová „i v jedného Pána Ježiša Krista jednorodeného Syna Božieho/ i v Ježiša Krista, Jeho jednorodeného Syna“
- Pri slovách „A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“ (tu je nutný hlboký úklon, alebo pokľaknutie)
- Počas „Sláva Otcu, i Synu, i Duchu Svätému“
- Tiež vždy, keď sa v ktoromkoľvek z čítaní objavia mená Ježiša alebo Márie, vrátane evanjelia
Pápež Gregor chcel, aby si každý nielen ctil Ježišovo meno, ale aby sa vnútorne podriadil Bohu jenoduchým aktom lásky. Dominikáni zobrali pápežovu žiadosť vážne a stali sa poprednými propagátormi Svätého mena Ježiš v katolíckej cirkvi, kázali o Svätom mene, vytvárali spoločnosti svätého mena, ako aj umiestňovali oltáre do svojich kostolov zasvätených Svätému menu Ježiš. Je to krásna tradícia a vhodný spôsob, ako si uctiť tieto silné a dôležité mená. Je to tiež dobrý spôsob, ako počúvať a pozornejšie sa zúčastňovať na svätej omši.Možno by sme sa všetci mohli rozhodnúť, že odteraz mierne skloníme hlavy z úcty k menám Ježiša a Márie!
Prevzaté z: Tradičná katolícka ženskosť
