Nie nadarmo má slovo radosť (χαρά, chara) v gréckom texte Jánovho evanjelia rovnaký koreň ako slovo milosť.
Sťažovať sa a dúfať
Niekedy sa zdá, že sťažovanie sa stalo našou druhou prirodzenosťou. Rodinné oslavy, letmé výmeny názorov v obchode alebo na čerpacej stanici, dialógy medzi priateľmi v parku alebo stretnutia so starými kamošmi pri pive – každá príležitosť je dobrá na posťažovanie sa.
Nespokojnosť nám vstúpila do krvi natoľko, že si často ani neuvedomujeme, aká sila z nás srší. Nejde len o slová, ide o celého človeka – naše gestá, mimiku, držanie tela. A čo viac, na ulici často míňame ľudí, ktorí sú smutní , depresívni, zahľadení do seba, premožení trápením, často hľadia dopredu s prázdnymi, unavenými očami. Je pravda, že časy sú ťažké a dôvodov na obavy je nespočetne veľa. Nepochybne mnohí z týchto ľudí zažívajú skutočné utrpenie a zažívajú rôzne životné krízy.
Zdá sa však, že dôležitejšia otázka, ktorá by mala vyvstať v srdci v momente stretnutia s ich bolesťou: Je v nich nejaká nádej? Otázka je o to platnejšia, že medzi tými, ktorí sa nahlas sťažujú, aj medzi tými, ktorí hlboko, skryto trpia, je veľa kresťanov.
Ježiš: smútok a radosť
Ježiš svojim učeníkom neupiera právo byť smutní. Naopak, pri Poslednej večeri dokonca oznamuje: „Budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať“ (Jn 16,20a) a ďalej: „Aj vy ste teraz smutní“ (Jn 16,22).
Podstatné však je, že Ježiš sa neobmedzuje len na suché konštatovanie skutočnosti a tým nám istým spôsobom dáva právo prežívať ťažké chvíle. Lebo hovorí: „Budete smutní, ale váš smútok sa zmení na radosť … a vaše srdce sa bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme“ (Jn 16, 20b-22).
Nejde len o zmenu nálady alebo obnovenie rovnováhy a pocitu pohody. Radosť, o ktorej Ježiš hovorí, sa týka samotného základu – kresťanskej nádeje. Nič nezvyčajné. Kontextom premeny smútku na radosť je stretnutie so Zmŕtvychvstalým, ktoré ohlasuje Ježiš – skúsenosť jeho víťazstva nad smrťou, ktorá spôsobuje, že život kresťanov sa premieňa a stavia do úplne nového horizontu.
Odvtedy každá bolesť a útrapy, ktoré ako kresťania zažívame, strácajú silu ovládnuť našu existenciu a prinútiť ju do stavu beznádeje. Naopak, radosť zo stretnutia so Zmŕtvychvstalým má moc zanechať trvalú stopu v každodennom živote Kristových učeníkov, čo nie je nič ako lacné a plytké veselie, ale je prejavom duchovného pokoja, zakoreneného v nadprirodzenej realite. .
Radosť a milosť
Nie nadarmo má slovo radosť (χαρά, chara) v gréckom texte Jánovho evanjelia rovnaký koreň ako slovo „milosť“. Keď Ježiš hovorí, že túto radosť nám nemožno vziať, nemá na mysli prchavú emóciu alebo meniacu sa náladu, ale duchovný stav vnútorného pokoja, ktorý z nás môže vyžarovať aj napriek životným ťažkostiam. Toto je radosť zakotvená v tajomstve zmŕtvychvstania. Ak sme vo svojej skúsenosti viery nestretli Vzkrieseného, životné ťažkosti často spôsobujú nespokojnosť a horkosť. Keď naopak náš každodenný život vyrastie z tohto stretnutia, nádej, ktorá nás oživuje, z nás vyžaruje pokojnú láskavosť.
Toto je radosť, o ktorej hovoril Ježiš a ktorú pre nás chce. Aký je záver? Kresťan je človekom radosti – nie preto, že by nezažíval problémy, ale preto, že má mocnejšieho Boha, s ktorým ich môže riešiť, a žije s vedomím, že nakoniec všetky útrapy jeho každodenného života končia na pokraji večnosti.
Autor: Ivanka Paúrová
ZDROJ: https://modlitba.sk/?p=18956