Niektorým sa modlitba ruženca páči, iným sa zdá zdĺhavá a nudná. A nájdu sa aj takí, čo hovoria, že ruženec je len pre staré ženy. Je to naozaj tak? „Toto je najvzácnejší poklad Vatikánu,“ zvolal raz svätý Pius IX. a ukázal skupine pútnikov svoj milovaný ruženec. A isto je to spôsob, ako získať nebo.

Je to tiež náš poklad, poklad každej kresťanskej duše. Nemáme nič krajšie, lebo ruženec je vzorom a ideálom modlitieb. Modlitieb chvály, vďakyvzdania a prosby; nie je nič znamenitejšie, lebo samotná Presvätá Bohorodička nám dala túto pobožnosť, ktorej praktizovanie obrátilo státisíce heretikov a milióny hriešnikov a posilnilo vieru a lásku v srdciach nespočetných kresťanov.

Ruženec je akoby barometrom kresťanstva. Všade, kde sa ctí ružencová pobožnosť, katolícka viera je stále vo svojej sile a kraľuje v srdciach a životoch kresťanov. Na druhej strane, všade tam, kde sa ruženec zanedbáva alebo pohŕdavo odkladá, tam katolícka viera klesla na bod mrazu, srdce tam vedie pýcha a falošná výchova. 

Ten, kto sa modlí ruženec, nemôže zabudnúť na tajomstvá vykúpenia, pretože modlitby ruženca nie sú len pravidlom viery, ale obsahujú aj súhrn katolíckej doktríny a zahŕňajú všetko, v čo by mal kresťan veriť, v čo by mal dúfať, milovať a praktizovať. Ruženec je dokonalý katechizmus. Presne a úplne učí kresťanské pravdy a krásne ich ilustruje.

Naozaj môžeme povedať, že ruženec obsahuje neomylný prostriedok na získanie neba. Svedčí o tom nasledujúca príhoda: Svätý Edmund, arcibiskup z Canterbury, ako dvanásťročný chlapec raz kráčal po poli a uvažoval o evanjeliovom úryvku: „Mnohí sú povolaní ale málo je vyvolených“. Neistota, či on sám patrí k malému počtu vyvolených, napĺňala jeho srdce úzkosťou a obavami. Prosil Boha, aby mu zjavil, čo môže urobiť, aby určite dosiahol spasenie. Vzápätí k Edmundovi pristúpil podivuhodne očarujúci chlapec a na čele mal zlatým písmom meno Ježiš. „Ak sa chceš,“ povedal nebeský mladík, „zabezpečiť proti útokom zlého ducha, ak chceš získať od Boha potrebné milosti pre zbožný život a šťastnú smrť, rozjímaj denne o tajomstve môjho života, umučenia a smrti. Toto je neomylný prostriedok na získanie nebeskej blaženosti.“

V žiadnej pobožnosti sa to nedá tak ľahko, tak zbožne a tak utešujúco, ako pri ružencovej pobožnosti. Aký radostný pohľad upiera Kráľovná nebies na svojich ctiteľov, ktorí sa vedia zbožne modliť ruženec! Ona ich oddanosť štedro opláca, ba stonásobne odpláca aj tu na zemi. Útecha v utrpení, zdravie v chorobe, obrátenie zatvrdnutých sŕdc, pomoc v hodine smrti – tieto a ešte mnohé ďalšie nebeské dary plynú z rúk našej Matky Márie k vrúcnym ctiteľom jej svätého ruženca.

Predsudky proti ružencu. Nekatolíci veľmi málo rozumejú veciam, ktoré sa týkajú Katolíckej cirkvi. Najmä ruženec bol pre nich vždy kameňom úrazu. Nedokážu pochopiť, ako môžu inteligentné ľudské bytosti praktizovať takú „únavnú“ modlitbu!

Keď kráľovná Mária Bavorská uvažovala o vstupe do Katolíckej cirkvi, protestantský duchovný jej podal pár korálikov a ironickým tónom povedal: „No, ak sa vaša kráľovská výsosť stane katolíčkou, budete sa musieť modliť aj ruženec.“ Aké bolo jeho prekvapenie a rozhorčenie, keď kráľovná odpovedala: „Veď sa už ruženec modlím každý deň!“

Trojitý protijed. Duch sveta je trojaký a vykonáva moc nad mysľou, srdcom a telom. Je ako trojhlavý had, ktorý škrtí množstvo kresťanov a ničí ich. Aká zbraň je schopná zabiť tohto obrovského hada? Hľa, je to ruženec, ktorý má tiež trojakú formu. S neporaziteľnou silou vyháňa tohto ohavného duchovného hada zo srdca.

Milosťou oplývajúci, radostný ruženec je namierený proti pýche života, povýšenosti a vzbure proti Božím prikázaniam. Ukazuje nám Božieho Syna v jeho nevýslovnej pokore a ponížení; ukazuje nám, že pravý Boh sa vtelil, Všemohúci ako slabé, bezmocné Dieťa; Najvyšší sa ponižuje do úžasného stupňa poníženosti. Človek, ktorý sa vie správne modliť radostný ruženec, môže z každého tajomstva počuť toto nabádanie Božieho Syna: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“. 

Proti žiadostivosti tela, proti hriešnym žiadostiam, ktoré degradujú človeka zo vznešeného stavu podobnosti s Bohom a stavajú ho na úroveň šelmy, je namierený bolestný ruženec. Ukazuje nám totiž nevysloviteľné utrpenie, ktoré znášal náš Spasiteľ vo svojej agónii. V jeho bičovaní, korunovaní tŕním, na ceste na Kalváriu a na kríži. Aké strašné bolo umučenie Ježiša v jeho najsvätejšom, nepoškvrnenom tele za zmyslové hriechy ľudstva! Uvedomujúc si tieto utrpenia, ako môže niekto stále páchať telesné hriechy, a tak znečistiť túto dušu vykúpenú drahocennou Kristovou krvou?

Proti žiadostivosti očí, neukojiteľnej túžbe po majetku a majetku je namierený slávnostný ruženec. Ukazuje nám nášho Spasiteľa v jeho víťazstve nad smrťou, triumfálnom vstupe do neba, v bohatstve svojho nebeského majetku, ktorý rozdáva skrze Ducha Svätého. Slávnostný ruženec nám ukazuje večné, nekonečne vznešené majetky, ktoré nás čakajú v našom krásnom nebeskom dome. Ak pôjdeme krížovou cestou s Ježišom a Máriou, budeme tiež korunovaní Ježišom v spojení s Máriou. Každý, kto uvažuje o krásach neba, bude naplnený pohŕdaním pominuteľných statkom zeme a túžbou po neoceniteľných pokladoch večnosti.

Ruženec sa stal pre mnohých kľúčom do neba. Častým alebo každodenným recitovaním tejto krásnej modlitby získali víťazstvá nad hriechom a pokušením, posilnili svoju vieru, oživili svoju nádej a roznietili svoju lásku. Ak má byť ruženec skutočným kľúčom k nebu, naša modlitba musí byť ako drahý kov a drahé šperky. Na to je potrebné predovšetkým striebro viery, potom smaragd nádeje a nakoniec čisté zlato lásky. Ruženec je v skutočnosti naším vyjadrením viery s osobitným dôrazom na najväčšie tajomstvá nášho svätého náboženstva, veľké Božie diela, ktoré vykonal Ježiš a Mária. 

Súčasťou tohto kľúča neba je aj nádej. Svätí si jasne uvedomili, že človek je svojou vlastnou silou absolútne neschopný urobiť čokoľvek pre svoju spásu, ale Boh môže všetko. Áno, pokiaľ sme deťmi pravej Cirkvi a máme účasť na jej milostiach a sviatostiach, pokiaľ nám pomáha Matka Božia s jej mocným príhovorom a materinským súcitom, pokiaľ náš Vykupiteľ so svojimi svätými ranami a svojim láskou žiariacim Srdcom prebýva s nami v Najsvätejšej sviatosti, máme všetky dôvody dúfať vo večnú spásu.

Ruženec dáva nádej spravodlivému, aj hriešnikovi; nádej na odpustenie, na milosť, na večný život. V ruženci teda vlastníme druhú časť kľúča k nebu, nádej. Treťou nevyhnutnou súčasťou kľúča neba je láska. Bez lásky nikto nemôže vstúpiť do neba. Ruženec sa dotýka srdca, roznecuje lásku a oddanosť v duši. 

Ruženec je prameňom milosti. Jednou z prvých milostí, ktoré z toho vychádzajú, je obrátenie. Ak chceme, aby sa hriešnici obrátili, musíme sa horlivo modliť ruženec a prosiť Máriu, aby sa láskavo zaujímala o ich dobro.

11. februára 1853 sa Panna Mária zjavila na skale Massabielle vo Francúzsku, ktorá je dnes po celom svete známa ako svätyňa Lurdy. Na zovretých prstoch držala na zlatej retiazke ruženec zo snehobielych guľôčok a jej odkaz malej sedliačke Bernadette Soubirousovej bol: „Modlite sa ruženec za obrátenie hriešnikov.“ Osemnásťkrát sa zjavila Panna Mária a zakaždým sa modlili ruženec. Slová Matky Božej neboli len pre Bernadetu; boli výzvou pre celú Katolícku cirkev, aby sa modlila ruženec za obrátenie hriešneho sveta.

Svätý Klement Hofbauer sa s neochvejnou dôverou spoliehal na ruženec, aby dosiahol zmierenie vzdorovitých duší. Hovorieval: „Keď ma zavolajú k chorému, o ktorom viem, že je nepripravený alebo nebude chcieť počuť o spovedi, modlím sa cestou ruženec a keď prídem k pacientovi, všetko ide podľa mojich predstáv. Matka Božia mi nikdy neodoprie pomoc, keď ju vzývam päťdesiatimi alebo stopäťdesiatimi Zdravasmi. Nie je zvykom, že by zlyhala.“

Ruženec je zdroj útechy v skúškach. Ľudské srdce je často sužované ťažkosťami a smútkom. Väčšina ľudí vstupuje do manželského stavu uprostred spevu a tanca, márne si predstavujúc, že ​​našli raj na zemi. Možno, že niekoľko rokov ide všetko dobre, ale vo väčšine prípadov príde „vytriezvenie“.  Choroba, finančné zvraty, starostlivosť a úzkosť tiež sužujú dušu a zatemňujú horizont šťastia.

Otec istej rodiny, hoci bol veľmi dobrosrdečný, občas pil až prehnane, a keď bol v tomto stave, často prichádzal domov neskoro v noci veľmi zle naladený. Matka bola v takýchto chvíľach plná úzkosti, aby sa mu nestala nehoda. Deti sa triasli, pretože videli matkinu úzkosť a báli sa nahnevaného otca. Vždy, keď otec neprišiel domov na večeru, matka pred spaním zavolali deti a povedala: „Ocko príde domov neskoro večer. Mám veľké obavy! Modlime sa ruženec, aby ho nestihla nehoda.“ Matka a deti sa potom vrúcne modlili ruženec. Po odrecitovaní svojich zrniek matka povedala: „Teraz mi ruženec uľavil v srdci!“ Podobná sila a útecha prúdila do duše nejednej úbohej matky pri vzývaní Nebeskej Kráľovnej.

Ruženec formuje charakterných mužov. Každý, koho chvályhodná ctižiadosť pobáda stať sa charakterným mužom, kto túži čerpať Božie požehnanie na svoju prácu, kto túži viesť skutočne kresťanský život a zomrieť šťastnou smrťou, nech sa horlivo modlí ruženec ku cti Matky Božej.

Mladé páža raz odprevadilo Napoleona I. do divadla. Cisára však hra veľmi nezaujala. pohľadom blúdil po ostatných divákoch, keď si všimol, že jeho mladistvý sprievodca sa evidentne nezaujímal o predstavenie rovnako ako on sám. Páža sedelo so sklopenými očami a zdalo sa, že sa hrá s niečím skrytým pod kabátom. Bol zvedavý, čo to je, chytil mladíka za ruku a zistil, že v nej drží — ruženec! Páža očakávalo, že dostane tvrdé napomenutie, ale Napoleon namiesto toho povedal: „Jedného dňa budeš tým správnym mužom. Pokračuj, chlapče, už ťa nebudem rušiť.“ A skutočne. Stal sa biskupom v Besancone, kde v zbožnosti a aktívnej dobročinnosti žije jeho pamiatka dodnes. Volal sa Rohan Chabat, princ z Leonu.

Daniel O’Connell, slávny írsky rečník, porazil modlitbou ruženca tyraniu utláčateľov svojej krajiny. Viac ako desať rokov bojoval tento ušľachtilý katolík v anglickom parlamente za emancipáciu katolíkov a za prelomenie reťazí, ktorými Briti držali spútaných sedem miliónov írskych katolíkov. V tomto boji za veľkú vec svojej krajiny a svojej Cirkvi potreboval O’Connell verných a mocných pomocníkov. Najprv nenašiel v anglickom parlamente nikoho, a tak sa obrátil so žiadosťou o pomoc na Matku Božiu. Zatiaľ čo jeho odporcovia viedli násilný spor o jeho argumenty, veľký „emancipátor“ sa modlil ruženec v rohu sály parlamentu.

Silná pomoc v núdzi. Ruženec pomáha pri telesných potrebách aj pri duchovných nebezpečenstvách. Dalo by sa napísať tisíce kníh o úžasnej ochrane Kráľovnej najsvätejšieho ruženca.

Počas tridsaťročnej vojny dala Kráľovná posvätného ruženca dojemný dôkaz svojej mocnej materskej ochrany. Vo farskom kostole Mumerstadt, v provincii Rýn, je najkrajší obraz Panny Márie s Ježiškom. Dve delové gule visia vedľa oltára Panny Márie ako votívna obeta. Jedného dňa sa nepriateľ rozhodol bombardovať mesto, ktoré bolo opevnené dvojitými hradbami. Na susedných výšinách boli namontované delá a bombardovanie pokračovalo celý deň. V tejto krajnej núdzi usporiadali členovia Bratstva posvätného ruženca uprostred hroziaceho nebezpečenstva procesiu na počesť svojej patrónky a ochrankyne. Zrazu sa nad hradbami zjavila Mária, Kráľovná nebies, v žiarivej nádhere. Bola oblečená v bielom a na sebe mala nebeský modrý plášť. Hukot kanónov vzápätí utíchol. Vojaci sa stiahli a prinútení tajomnou, desivou silou ustúpili. Útočníci boli tak rýchlo premožení, že nasledujúci deň nebolo vidieť ani počuť žiadneho nepriateľa na míle ďaleko.

Mnohým z nás život často pripomína predĺženú tridsať, štyridsať alebo päťdesiatročnú vojnu. Nepriateľský veliteľ, teda naša prevládajúca vášeň, so všetkými druhmi vojenských síl zlozvykov, zlých túžob a nebezpečných pokušení, s ťažkým delostrelectvom žiadostivosti očí, žiadostivosti tela a pýchy života, postupuje smerom k nášmu chudobne opevnenému srdcu, aby doňho hodil oheň žiadostivosti, aby ho vtiahol do hriechu. Šťastný je ten, kto má v tomto strašnom, nerovnom boji mocných spojencov, predovšetkým v milosrdnom Srdci nášho Spasiteľa a Kráľovnej presvätého ruženca. Zlý duch sa bojí ruženca a mnohí by nikdy neprišli o svoju večnú spásu, keby sa naučili používať túto zbraň. 

Ruženec poskytuje trpiacim dušiam účinnú pomoc. Svätej Brigite a ďalším svätým bolo zjavené, že očistec je Máriino kráľovstvo, v ktorom jej bola daná všetka moc. Od nej do veľkej miery závisí vyslobodenie svätých duší. Máriinou vrúcnou túžbou je, aby sme sa často modlili ruženec za jej trpiace deti, lebo svätý ruženec, prameň toľkých milostí pre živých, je mimoriadne účinný aj pri uľavovaní verných zosnulých. Niet skutočnej modlitby, ktorá by skrátila bolesť milovaného zosnulého účinnejšie ako neustále a vrúcne opakovanie ruženca. Kvôli mnohým odpustkom spojeným s touto formou modlitby je ruženec pre úbohé duše účinnejší ako mnohé iné modlitby, pretože má moc uľahčiť a skrátiť ich utrpenie.

Máme o tom dojemný dôkaz v živote ctihodnej matky Františky od Najsvätejšej sviatosti. Táto zbožná duša mala od detstva stravujúcu túžbu prepustiť trpiace duše a pomôcť im. Okrem skutkov pokánia a lásky, denne sa modlila ruženec, ktorý nazývala svojou almužnou. Boh za to často dovolil dušiam, aby ju navštevovali. Niekedy vošli do cely svojej dobrodinky, a ak ju našli modliť sa ruženec, vzali ju za ruky a láskyplne ich pobozkali, ako nástroj ich vyslobodenia.

V očiach sveta je ruženec pre úbohé duše oveľa vzácnejší ako striebro a zlato. Keď sa táto modlitba za nich obetuje, je to naliehavá prosba, ktorá sa nedá ľahko odmietnuť. 

Pápeži chvália rodinný ruženec. Pápeži opakovane zdôrazňovali potrebu obnovenia praktizovania rodinného ruženca. Pius IX. naliehal na jeho modlitbu každý večer ako na istý prostriedok na zabezpečenie nebeských požehnaní. Pápež Pius XI. požiadal špeciálne o rodinný ruženec a daroval ružence svadobným párom, ktoré navštívili Vatikán. Pápež Pius XII. pokračoval v tejto praxi a pri mnohých príležitostiach pochválil rodinný ruženec a pripomenul svojim poslucháčom zvláštny prísľub spojený s modlitbou, kde sa viacerí zhromaždili v Božom mene.

„Ruženec je mystická koruna, ktorú kresťania každý deň kladú na kráľovskú hlavu Matky Božej. Je to určite najkrajší kvet ľudskej zbožnosti a najkrajší prameň nebeských milostí. Táto modlitba je dokonalá pre chválu, ktorú ponúka, pre poučenie, ktoré dáva, pre milosti, ktoré dostáva, a pre víťazstvá, ktoré dosahuje.“ /Benedikt XV/

„Svätý ruženec nielenže obdivuhodne slúži na premáhanie nepriateľov Boha a náboženstva, ale je aj podnetom k praktizovaniu evanjeliových cností, ktoré do našich duší vštepuje a pestuje. Predovšetkým živí katolícku vieru, ktorá opäť prekvitá práve v príhodnom rozjímaní posvätných tajomstiev a pozdvihuje myseľ k pravdám, ktoré nám zjavil Boh.“ /Pius XI./

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2023/10/viete-preco-je-ruzenec-nas-poklad.html