Svätá Gemma v boji za duše

Treba spomenúť horlivosť tohto nebeského dieťaťa na pomoc trpiacim dušiam v očistci. Ak láska, keď je pravdivá, nemá hraníc, určite tá jej, ktorá dosiahla vrchol dokonalosti, musela byť neobmedzená. Jej horlivosť pre úbohé trpiace duše bola skutočne mimoriadna. Často obetovala vrúcne modlitby spolu s pokáním a svojím nesmiernym duchovným a telesným utrpením za všetky duše v očistci vôbec. Zároveň, tak ako to bolo s hriešnikmi, vždy mala na mysli nejakú konkrétnu dušu, o ktorú sa obzvlášť zaujímala. „Áno, trpme!“ hovorievala: „trpme za hriešnikov a ešte viac za trpiace duše a zvláštnym spôsobom za N…“ (ktorého pomenovala). A náš milujúci Pán, ktorý si rovnako vrúcne želá pritiahnuť tieto sväté duše k sebe, podnietil svoju služobnicu k zvýšeniu horlivosti a neustále jej navrhoval nové spôsoby odčinenia. „Anjel mi povedal,“ povedala, „že dnes večer ma Ježiš nechá ešte trochu trpieť za dušu v očistci, to znamená dve hodiny od deviatej hodiny.“ To utrpenie bolo veľmi veľké, ako sama priznala: „Hlava ma bolela viac ako zvyčajne a každý môj pohyb bol mučením.“ Nebo prijalo ospravedlnenie takého hodného stvorenia a bolesti týchto blažených Duší zo dňa na deň klesali a ich utrpenie sa skracovalo.

Gemma z Božej inšpirácie vedela, že v kláštore pasionistických sestier v Cornete [Taliansko] bola rehoľná sestra, veľmi drahá Bohu, ktorá bola blízko smrti. Spýtala sa ma na to a keď som odpovedal, že je to tak, okamžite začala prosiť Ježiša, aby prinútil túto rehoľníčku odčiniť všetky jej chyby na smrteľnej posteli, aby mohla vydýchnuť a mohla okamžite vstúpiť do raja. Jej modlitba bola aspoň čiastočne vypočutá. Sestra veľmi trpela a o niekoľko mesiacov zomrela. Gemma o tom povedala ľuďom vo svojom dome, aby sa mohli modliť za zosnulú, a udala jej meno Mária Terézia od Jezuliatka, keďže ju v Lucce nepoznali. Po jej smrti sa jej táto duša zjavila plná smútku a prosila ju o pomoc, keď pre isté chyby podstupovala veľké muky v očistci.

Nič viac nebolo treba, aby sa všetky vlákna Gemmiho srdca dali do pohybu. Od tej chvíle si nedala pokoj; -modlitby, slzy a láskyplné prosby nášmu Pánovi.
„Ježišu, zachráň ju,“ bolo počuť, ako zvolala. „Ježišu, vezmi Máriu Teréziu bezodkladne do raja. Je to duša, ktorá je Ti najdrahšia. Dovoľ mi pre ňu veľa trpieť, chcem, aby bola v nebi.“

Počas tejto doby Gemma píše do svojho denníka nasledovné:
„Bolo okolo 9:30 a čítala som; zrazu ma zatrasie ruka položená jemne na mojom ľavom ramene. Vystrašene som sa otočila, bála som sa a snažila som sa zavolať pomoc, ale bola som zadržaná.“ otočila som sa a uvidela osobu oblečenú v bielom; spoznala som, že je to žena; pozrela som sa a jej výraz ma uistil, že sa nemám čoho báť: „Gemma,“ povedala po chvíli, „poznáš ma?“ Povedal som nie, pretože to bola pravda; odpovedala: „Som Matka Mária Terézia od Jezuliatka: Veľmi ti ďakujem za veľký záujem, ktorý si mi prejavila, pretože čoskoro budem môcť dosiahnuť svoje večné šťastie.“ Stalo sa to, keď som bola hore a plne som si vedomá seba. Potom dodala: „Pokračuj, pretože mám ešte niekoľko dní utrpenia.“ S tým ma pohladila a potom odišla. Musím povedať, že jej tvár odrážala veľa dôvery vo mňa. Od tej hodiny som zdvojnásobila svoje modlitby za jej dušu, aby čoskoro dosiahla svoj cieľ; ale moje modlitby sú príliš slabé za duše v očistci, nemajú silu svätých.”

A drahá obeť zmierenia trpela bez prestania šestnásť dní, na konci ktorých Boh rád prijal jej obeť a prepustil tú dušu. Takto mi o tom povedala samotná Gemma:

„O pol druhej sa mi zdalo, že samotná Najsvätejšia Matka mi prišla povedať, že sa blíži hodina. Potom sa mi takmer okamžite zdalo, že som videla, ako ku mne prichádza Mária Terézia oblečená ako pasionistka, sprevádzaná jej anjelom strážnym a Ježišom. Ach, ako sa zmenila odo dňa, keď som ju prvýkrát uvidela! S úsmevom sa ku mne priblížila a povedala: „Som skutočne šťastná a idem sa navždy tešiť z môjho Ježiša.“ Ešte raz mi poďakovala. Potom rukou niekoľkokrát naznačila, že sa so mnou lúči, a s Ježišom a jej anjelom strážnym odletela do neba. Bolo asi pol tretej ráno.“
Boh obrátil svet prácou dvanástich chudobných rybárov. A teraz pokračuje v zachraňovaní mnohých cez tajné slzy, pokánie a bolesti pokorných duší, ktoré svet zavrhol, a predsa sú v Jeho očiach veľké. Jednou z nich bola určite táto svätá Panna z Luccy.

Zdroj: „Život svätej Gemmy Galgani“, ctihodný otec Germanus Ruoppolo CP

Prevzaté od: modlitba.sk

FACEBOOK DLHODOBO BLOKUJE NÁŠ OBSAH A ŽIVÉ VYSIELANIA. NAŠE VYSIELANIA MÔŽETE AJ NAĎALEJ SLEDOVAŤ NA NAŠEJ STRÁNKE A YOUTUBE KANÁLI. PRIDAJTE SA TIEŽ DO NAŠEJ SKUPINY NA TELEGRAME AK CHCETE ZOSTAŤ PRAVIDELNE INFORMOVANÍ, ALEBO SA PRIHLÁSTE NA ODBER NOVINIEK EMAILOM.

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás