AKO JEDNA OBETA SVÄTEJ OMŠE VYSLOBODILA DUŠU Z PÄTNÁSŤROČNÝCH MÚK OČISTCA
Otec Iwo, dominikán, bývalý provinciál vo Svätej zemi, raz v kostole pri modlitbe, uvidel pred sebou mnícha v špinavom habite. Spýtal sa ho:
– Kto si a čo tu hľadáš?
– Ty ma nespoznávaš? Ako je to možné! – odpovedal mu mních. – Som predsa tvoj priateľ, ktorý nedávno zomrel. Po mojej smrti ma poslali do očistca, kde mi pridelili pätnásť rokov krutých múk.
– Tak veľa?
Provinciál bol prekvapený, lebo nebožtíka poznal a vedel, že bol za života považovaný ako vzor všetkých rehoľných cností.
– Ach! Božia spravodlivosť vie, čo robí. Naozaj si tento trest zaslúžim. Ak mi však chceš pomôcť – v súlade s Božím milosrdenstvom – modli sa na môj úmysel.
Len čo sa zjavenie rozplynulo, Iwo si obliekol kňazské rúcho a začal sláviť svätú omšu. Po posvätení hostie sa modlil:
– Pane, nie si predsa krutý ako Satan. Prosím ťa a žiadam pre tvoje nekonečné milosrdenstvo, osloboď môjho milovaného brata z väzenia očistca a prijmi ho do večnej slávy.
Tieto slová mnohokrát s hojnými slzami opakoval, takže slávenie svätej omše sa nesmierne predĺžilo.
Nasledujúcu noc, keď sa Iwo opäť modlil v kostole, znova uvidel tohto zosnulého brata. Tentoraz už nie v špinavých šatách, ale v lesklom jemnom odeve.
– Je dobré, že si z Božej milosti prosil Pána, aby skrátil moje muky, že si ma nesklamal a nebral ohľad na môj príkladný život. Dobrý Boh mi dal ďalšiu platbu za svoju spravodlivosť a dal mi milosť ukázať sa ti. Teraz som zachránený z očistca, idem s blahoslavenými duchmi do svojej nebeskej vlasti.
Keď to povedal, okamžite zmizol.
OHOVÁRAŤ MŔTVYCH NIE JE SPRÁVNE
Istý šľachtic ležal na posteli a nemohol zaspať, pretože bol práve spln mesiaca. Začal uvažovať o zlom živote svojho priateľa, ktorý nedávno zomrel. Našiel mu rôzne hriechy a nedostatky – slovom, nevidel na ňom nič dobré a obviňoval ho len zo zla.
Zrazu z ničoho nič stál pred ním mŕtvy muž, na ktorého šľachtic tak zle myslel. Bolo ho dokonale vidieť v žiare mesiaca, ktorý nakukoval cez dokorán otvorené okno.
Zjavenie chvíľu mlčalo, aby sa nakoniec ozvalo týmito slovami:
– Priateľu, prestaň na mňa myslieť zle a ak som ti urobil niečo zlé alebo v čomsi zlyhal, odpusť mi z celého srdca. Po smrti som skončil v očistci, kde ma veľmi trápia. Nespôsobuj mi ešte aj ty bolesť, ale pomôž mi modlitbou.
Keďže šľachtic ležiaci v posteli nebol ustráchaný, spýtal sa zjavenia, pre aké hriechy trpí najviac. Ako odpoveď počul:
– Za to, že som na jednom cintoríne v súboji prelial krv a za to, že som ranenému strhol šaty a privlastnil som si ich. Tieto šaty ma teraz, v priepasti očistca, ťažia viac ako vysoká hora!
Keď šľachtic na svoje čestné slovo sľúbil, že požiada šľachtického a svätého pustovníka, aby sa pomodlil za zosnulého, povedal mu na záver:
– Z vďaky za sľúbenú záchranu ti prezradím, čo je pre teba dôležitejšie ako čokoľvek iné na svete. Po dvoch rokoch, zomrieš. Máš čas, priprav sa na smrť. Čiň pokánie, aby si sa vyhol môjmu osudu.
Keď boli tieto slová dopovedané, videnie zmizlo. Toto proroctvo sa naplnilo do bodky a šľachtic, ktorý si vzal slová zjavenia k srdcu, veľmi zmenil svoj život. Nazbieral mnoho zásluh počas dvoch rokov jeho ďalšieho života a potom zbožne zaspal v Pánovi.
ZDROJ: z knihy – Andrzej Sarwa-Opowieści czyśćcowe (Príbehy o očistci)
