Zbožný vojak mal vo zvyku modliť sa za pokoj duší zosnulých vždy, keď prechádzal cintorínom. Raz sa stalo, že ho uvidela skupina nepriateľov, ktorá ho chcela zavraždiť. Vojenský dôstojník vycítil, že je v nebezpečenstve smrti, dal sa na útek a keď cesta viedla cez cintorín, pomyslel si:

– Čo mám robiť? Zachrániť si život, alebo zachovať zvyk a pomodliť sa za zosnulých?

S myšlienkami dlho nebojoval, pretože na to nebol čas. Vybral si modlitbu za duše. Prežehnal sa a začal hovoriť:

– Odpočinutie večné…

Jeho prenasledovatelia vbehli na cintorín s úmyslom siahnuť mu na život. Zrazu zastali na svojom mieste, akoby skameneli. Videli totiž vojaka obklopeného nespočetným množstvom ozbrojených mužov, ktorí ho zjavne chceli brániť. Prenasledovatelia vidiac túto presilu, rýchlo utiekli.

Zástupy ozbrojených mužov obklopujúcich tohto vojaka boli duše, ktoré sa so zvláštnym dovolením Boha ponáhľali na pomoc svojmu dobrodincovi a chránili ho pred blízkou smrťou.

Preložil: Martin Handzuš – administrátor skupiny Verím v Očistec a modlím sa za duše. | Facebook – ak sa chcete dozvedieť viac o očistci a pomoci dušiam pridajte sa do skupiny

ZDROJ: z knihy – Andrzej Sarwa-Opowieści czyśćcowe (Príbehy o očistci)