Spoločnosť bez hanby

Spoločnosť bez hanby

O zemi beze studu (Rozhovory s Maxem Kašparů)

Brno, Cesta, 2015

11.9.2019, V akom svete žijeme? Kam kráčame? Čím sa dávame ovplyvňovať? Odpovede na otázky týkajúce sa smerovania spoločnosti hľadajú viacerí, aj keď zďaleka nie väčšina. Jedným z nich je gréckokatolícky kňaz, psychiater, pedagóg, publicista a spisovateľ Max Kašparů, ktorý je vďaka svojim bohatým aktivitám známy aj na Slovensku. Jeho kniha O zemi beze studu sa zdá byť na prvý pohľad ľahkou lektúrou – k tejto domnienke zvádzajú aj ilustrácie Jana Heraleckého, ktoré vtipnou karikatúrnou formou komentujú prítomné texty; navyše, Max Kašparů sa vyjadruje jasne a priamo, zrozumiteľne a stručne (publikácia je zložená z rozhlasových, časopiseckých a internetových rozhovorov)… Lenže obsah je vážny a nie práve potešiteľný.

Max Kašparů sa nerozpakuje povedať, že žijeme v chorej spoločnosti, ktorú kvária prinajmenšom tri zhubné choroby: strata studu, nerešpektovanie prirodzených noriem a z toho plynúci pocit ťaživej bezmocnosti: „Žijeme v dobe, ktorá propaguje nosenie všetkého naruby. Normy správania nám svojím nenormálnym spôsobom života ozrejmujú všelijaké bezduché celebrity. Ako vzory zaujali miesto, ktoré skôr patrilo múdrym básnikom a osvieteným autoritám…“

Na piedestál sa dostala nová „svätá trojica“: tolerancia, liberalizmus a korektnosť. S odkazom na túto trojicu je možné uzákoniť čokoľvek. Akákoľvek nenormálnosť sa môže predkladať ako dovolená či dokonca povinná: „Slovami o tolerancii, liberalizme a korektnosti sa zatvárajú ústa tým, ktorým sa v spoločnosti niečo nepáči. K tomu sa pridajú ešte ľudské práva, občianske slobody, a potom už nemáte najmenšiu šancu na uplatnenie sedliackeho rozumu.“

Keď sa spoločnosť formuje bez pevných pravidiel a úcty k tradícii, dostáva priestor prevrátený životný štýl, ktorý nám našepkáva, aby sme žili bohato navonok a chudobne vo vnútri. S tým je spojená všadeprítomná povrchnosť – vo vzťahoch, zábave, vzdelávaní, názoroch. Autor konštatuje: „Súčasník o svojom živote veľa nepremýšľa, neradí sa o ňom s vlastným svedomím, ale preberá cudzie názory a dáva sa poučovať tzv. celebritami.“

Nenasledujeme príklad múdrych, pokorných a statočných ľudí, radšej počúvame falošných prorokov slobody a pokroku. Strácame schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, krásou a škaredosťou, pravdou a lžou. Dôsledky sú desivé. Ľudia sa dnes chvália tým, za čo sa donedávna hanbili, a hanbia sa za to, čo kedysi považovali za chvályhodné: „Čo sa v minulosti utláčalo, to teraz utláča nás. Mali sme tu dva režimy, ktoré pošliapavali ľudské práva – totalitu fašizmu a totalitu komunizmu. Teraz tu máme tretiu totalitu: totalitu ľudských práv, ignorujúcu povinnosti a zodpovednosť.“

Pretože nevieme alebo nechceme dodržiavať overené etické normy, sme ľahko ovplyvniteľní a často veríme viac cudzím myšlienkam než vlastným očiam a zdravému rozumu. Pod vplyvom reklamy a masmédií sa ľahko vzdávame starých vecí v prospech všeličoho nového. Dávame sa unášať módnou vlnou konzumu a slasti, užívania si, len aby sme nemuseli veľmi premýšľať a počúvať výčitky svedomia.

Podľa autora najväčším problémom súčasnosti nie je ekonomická, finančná, energetická či ekologická kríza, ale kríza hodnôt, ktorú možno nazvať aj kríza lámp: „Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.“

Max Kašparů pripomína, že cesta prispôsobovania sa svetu nie je dobrá. Platí to v osobnom živote i v živote cirkvi. Benevolentnosť vedie k úpadku, na druhej strane vernosť evanjeliovým hodnotám môže osloviť mnohých zneistených a hľadajúcich. Oproti relativizmu treba postaviť zásadovosť a čistotu viery, len tak možno dospieť k náprave života spoločnosti.

Ján Maršálek
http://www.priestornet.com/2019/09/spolocnost-bez-hanby.html