Dnes (3.9.) máme spomienku na svätého pápeža a učiteľa cirkvi Gregora Veľkého. Jeho plány boli iné, ako Božie. Túžil žiť v tichu osamote, no prijal Božiu vôľu stať sa pápežom. Inšpirujme sa jeho životom a nasledujme ho v činorodej láske a nasledovaní Krista. Nech nám je vzorom, aj keď sú naše plány iné, ako Božie, veľa krát, je to pre naše dobro a dobrotivý Pán Boh vie, čo je pre nás najlepšie. Zamerajme sa viac na seba, na svoj duchovný rast, ako na poukazovanie chýb iných ľudí. Nech nám v tom pomáha príklad pápeža Gregora Veľkého.
Pochádzal z rímskej patricijskej rodiny. Stal sa prefektom, ale vzdal sa výhodného úradu i veľkého majetku, aby išiel za Kristom ako mních. Bol však povolaný na Petrov stolec a z neho veľmi úspešne riadil Cirkev aj napriek veľkému množstvu ťažkostí. Do cesty sa mu stavali mor, hlad, longobardské vojská, klesajúca disciplína. Hoci Gregorove telo sužovala choroba, vedel, že treba šíriť evanjelium do nových misií. Napokon Gregor I., služobník služobníkov, a predovšetkým Ducha Svätého, práve s jeho pomocou zvíťazil. Zanechal mnoho listov a spisov, početné liturgické texty s reformou chrámového spevu, z ktorého je najznámejším „gregoriánsky chorál“ a „Pastorálne pravidlá“.
Gregor sa narodil okolo roku 540 v Ríme otcovi Gordianovi, rímskemu senátorovi a matke Silvii (Sylvii). Nadaný Gregor sa sprvu venoval právnickému štúdiu a nastúpil úradnícku kariéru, po ktorej bleskovo postupoval, takže sa ako 30-ročný stal cisárskym námestníkom (praetorom) v Ríme. Svoj vysoký a ťažký úrad spravoval spravodlivo, náklonnosť čím si získal náklonnosť cisára a veľkú obľubu u ľudí. A predsa nebol spokojný.
Obrovské množstvo povinností mu zaberalo veľa času a na prácu vlastného spasenia mu zostávala len odrobinka. Od narodenia bol rodičmi vedený k náboženstvu, v mladosti vyhľadával predovšetkým ticho, dlho sa modlil a veľa čítal spisy svätých Otcov. Teraz však videl, že prácou vo vysokou úrade ochabuje v nábožnosti a stáva sa vlažným. Toto poznanie mu tak znechutilo lesk a slávu i moc jeho úradníctva, že zatúžil po zátiší v kláštore, kde by sa staral iba o svoje spasenie.
Po otcovej smrti zložil funkciu, rozpredal celý hnuteľný majetok a utŕžené peniaze rozdal na dobročinné účely. Cisár aj ľudia sa ho snažili prehovoriť, no Gregor rázne trval na svojom úmysle – dať nadobro zbohom svetu i jeho sláve a na svojich pozemkoch na Sicílii založil šesť benediktínskych kláštorov a siedmy v jeho rodnom paláci v Ríme, do ktorého vstúpil v roku 575 ako prostý mních. Tam trávil svoj život spolu s rehoľnými bratmi v prísnej morálke, v modlitbe a posvätnom rozjímaní. Popritom sa veľmi prísne postil, čím jeho telo zoslablo, ale aj tak považoval prežité dni v kláštore za najkrajšiu dobu svojho života, na ktorú neraz už ako pápež s plačom spomínal.
Rimania však na svojho miláčika Gregora nemohli zabudnúť a preto ho v roku 577 vymenoval vtedajší pápež Benedikt za jedného zo siedmich kardinálov diakonov, ktorí sa starali o chudobných ľudí. V roku 579 ho pápež Pelagius II. vymenoval za svojho veľvyslanca na Carihradskom cisárskom dvore. Gregor to z poslušnosti k pápežovi prijal a odišiel spolu s niekoľkými mníchmi do Carihradu, kde hneď spoznal úlisnosť a skazenosť dvora. Tieto nové skúsenosti spravili z neho všeobecne váženého muža.
Gregor aj tam žil kláštorným spôsobom a počas voľna napísal spis o starozákonnej Jóbovej knihe. Okrem toho sa tu spoznal s niekoľkými chýrnymi ľuďmi, no najmä tu spoznal biskupa Leandra zo Sevily, s ktorým udržiaval úprimné priateľstvo až do smrti.
Po smrti cisára Tiberia sa Gregor vrátil v roku 585 do Ríma, kde si ho rehoľní bratia zvolili za opáta. Gregor raz počas prechádzky mestom uvidel na otrokárskom trhu niekoľko urastených mládencov bielej pleti s ryšavými vlasmi. Spýtal sa ich, odkiaľ pochádzajú a dostal odpoveď, že sú Anglosasi z Británie a tiež to, že sú pohania. Gregor ich vyplatil z otroctva a prijal ich do svojho kláštora, kde ich pokrstil.
Gregora táto skúsenosť hlboko poznačila, odvtedy myslel na úbohých anglosaských pohanov a rozhodol sa za nimi odcestovať, aby im hlásal Kristovu vieru. Pápež Pelagius mu tento úmysel odobril a tak sa Gregor vedno s niekoľkými mníchmi vydal na cestu do Anglicka. Lenže ľudia donútili pápeža, aby za ním vyslal poslov a vrátil sa späť do mesta. Gregorova cesta teda bola zmarená.
November roku 589 navštívila Rím povodeň. Rieka Tiberia zaplavila mesto a do ulíc zaniesla bahno, kvôli čomu sa rozšíril mor, ktorý si vzal veľa obetí, medzi nimi bol aj pápež Pelgius II., ktorý podľahol morovej nákaze vo februári 590. Vtedy bol Gregor jednomyseľne zvolený za nového pápeža a hoci sa zdráhal, predsa túto dôstojnosť prijal, no napriek tomu prosil, aby jeho voľba bola zrušená, dokonca napísal aj cisárovi Mauriciovi do Carihradu s rozhodnou žiadosťou, aby jeho voľba nebola potvrdená. Cisársky námestník však tento list zadržal a sám poslal cisárovi správu o vykonanej voľbe s dodatkom, aby ju schválil.
Gregor nemal o ničom potuchy, dúfal, že mu cisár vyhovie a preto zostal v Ríme, aby pomáhal zúfalým ľudom povzbudzovaním k dôvere v Boha. Zvolával veriacich ku kajúcnym modlitbám a sprievodom za odvrátenie morovej rany a pohnuto kázal o Božom milosrdenstve. Gregor počas jedného takého kajúceho sprievodu ulicami Ríma uvidel nad náhrobkom cisára Hadriána anjela, skrývajúceho meč do pošvy, čo bolo preňho znamením, že Boží trest sa skončil. Mor skutočne prestal vyčíňať a odvtedy je táto budova Anjelským hradom. Po tejto udalosti sa dozvedel, že cisár potvrdil jeho zvolenie a 3. septembra 590 zasadol na trón svätého Petra.
Hneď, ako začal vykonávať svoj úrad, zaviedol ako prvé prísnu morálku a nariadil, aby sa na pápežskom dvore zdržiavali iba zbožní mnísi, s ktorými sa spoločne modlil. Rovnako nezmenil ani oblečenie, stále chodil vo svojom prostom rehoľnom habite a cisárovej sestre napísal tento list: „Stratil som rozkoš pokoja a hyniem vo vnútri, lebo som bol povýšený, pričom sa obávam, že som ďaleko odhodený od tváre svojho Stvoriteľa. Inokedy bolo mojou každodennou snahou utekať od sveta a kochať sa nebeskými radosťami. Nič som si v tomto svete nežiadal, zdalo sa mi, že som povýšený nad všetky pozemské veci, teraz však zovšadiaľ do mňa dorážajú svetské záležitosti, takže mi nezostáva veľa času zaoberať sa sám sebou. Prial som si sedieť s Máriou pri Pánových nohách a učiť sa od neho, a zatiaľ som nútený zaoberať sa s Martou pozemskými vecami.“
V tej dobe sa Longobardi snažili vpadnúť do mesta, Gregor sa stal prostredníkom mieru a pokúšal sa ariánskych Longobardov nakloniť ku Katolíckej cirkvi. Ale ich kráľ Autharis zakázal na Veľkú noc roku 590 krstiť longobardské deti a keď potom v septembri 590 náhle zomrel, Gregor nazval jeho smrť Božím trestom a obyvateľov napomenul, aby vychovávali deti ako katolíkov. Vdova po kráľovi Theolinda, bavorská princezná a horlivá katolíčka, sa potom druhý raz vydala, svojho muža priviedla ku katolíckej viere a vrelo si písala s pápežom Gregorom. On jej potom poslal svoje Úvahy o živote a zázrakoch talianskych Otcov, ktoré si prečítal aj kráľ a napokon dal svoje deti pokrstiť, pričom sa sám stal horlivým katolíkom a daroval Cirkvi mnoho zo svojho majetku.
Gregor mal svoje zásluhy aj pri Vizigótoch, v Gálii, ale najväčšiu zásluhu si získal pri pokresťančení Anglosasov v Británii. Aj na ostrovoch Sardínia, Korzika a Sicília ešte zotrvávali zvyšky starého pohanstva, ktoré sa Gregorovi podarilo vykoreniť. Nestrpel otroctvo a otrokov dával vykupovať. Jeho múdrym konaním boli potlačené rôzne sekty. Na svoje náklady obnovoval chrámy i kláštory, ktoré boli počas vojny zborené a staral sa tiež o prenasledovaných biskupov. Dozeral, aby sa v kláštoroch dodržiavali pravidlá svätého Benedikta a tým si vyslúžil čestnú prezývku „Otec mníchov“.
Dovtedy nemala žiadna katolícka krajina svoje zvláštne obrady pri svätej omši. Gregor starostlivo preskúmal modlitby a posvätné bohoslužobné úkony rôznych katolíckych národov a z tých najkrajších zostavil rád Božích služieb. Rovnako zvelebil bohoslužobný spev, ktorý sa dodnes nazýva „gregoriánsky“. Jeho veľkolepé dielo o chorálnom cirkevnom speve bolo na večné časy položené na oltár svätého Petra a pripútané železnými reťazami. Aby sa tento spev viac rozšíril, založil spevácku školu, na ktorej aj sám vyučoval. A samozrejme, pamiatkou po ňom sú tiež procesie na svätého Marka, ktoré prvý raz konal počas morovej nákazy v Ríme.
Skromný a pokorný pápež Gregor sa tiež staral o chudobných, chorých, starcov i siroty. Zriaďoval ústavy kresťanskej lásky a každý deň pozýval 12 chudobných k svojmu stolu a každý prvý deň v mesiaci posielal chudobným v meste potraviny a denne sýtil teplým pokrmom chorých i starcov. Na vykupovanie zajatcov neváhal použiť ani drahocenné kostolné nádoby.
Vďaka Gregorovi bol zažehnaný rozkol, zanikli bludy, obnovila sa jednota Katolíckej cirkvi, rozkvitol rehoľný život a bola napravená morálka v duchovenstve i veriacom ľude. Až je obdivuhodné, čo všetko dokázal, hoci bol telesne slabý a veľmi chorý. Takmer počas celej doby svojho vládnutia na pápežskom stolci mal problémy so žalúdkom a od roku 599 už ani nemohol vstať z lôžka.
Lenže vo vetchom tele žil veľký duch, ktorého neoslabila ani choroba, ani staroba a tak Gregor aj ako chorý človek, upútaný na lôžko, spravoval Cirkev pevnou rukou. Pretože už nemohol naživo kázať, diktoval pisárom svoje kázne, ktoré sa potom čítali veriacim.
Gregor odovzdal 12. marca 604 ako 65-ročný svoju dušu Stvoriteľovi a jeho telo bolo pochované v rímskom chráme svätého Petra. Cirkev ho nazýva Veľkým a priraďuje ho k najslávnejším svätým Otcom – Augustína, Hieronyma a Ambróza.
Na výbežku vrchu Monte Celia v Ríme, kde sa svätý pápež narodil a istú dobu žil ako mních rádu svätého Benedikta v kláštore, stojí teraz chrám a kláštor zasvätený jeho pamiatke, kde sa v kaplnke nachádza socha Gregora Veľkého, pričom v ďalšej kaplnke tohto chrámu je postavená socha jeho matky svätej Silvie.
Zdroj: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2024/09/tuzil-zit-v-tichosti-no-boh-mal-s-nim.html
⬇️⬇️ POZVÁNKA + PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ SDZR ⬇️⬇️
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
Pri príležitosti Noci pokánia za hriechy potratov sme vydali brožúru Potrat je duchovný boj, v ktorej nájdete svedectvo Zacharyho Kinga, bývalého satanistického veľkňaza a teraz pro – life bojovníka, ktorý vysvetľuje, že proti potratom treba bojovať najmä duchovnými zbraňami. Nájdete tam aj modlitby uzdravenia a oslobodenia pre ženy po spontánnom aj umelom potrate, modlitby, ktoré sa môžu modliť aj ďalší členovia rodiny, alebo známi, v zastúpení rodičov dieťaťa. Ako postupovať, keď dieťa bolo spontánne alebo umelo potratené a tiež modlitby za ukončenie potratov. Zaobstarať si ju môžete kontaktovaním na mail sdzr2023@gmail.com.
DUCHOVNÉ UZDRAVENIE PO UMELOM POTRATE
,,Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“ (Žalmy 139:13-18)
Božie milosrdenstvo je nekonečné
Ján Pavol II. v Evangelium vitae, 58 píše: „Je pravda, že matka umelý potrat prežíva často dramaticky a bolestne, lebo rozhodnutie zbaviť sa počatého plodu nepochádza vždy z čisto egoistických dôvodov a z pohodlnosti, ale má za cieľ chrániť isté dôležité dobrá, ako je vlastné zdravie alebo dôstojná životná úroveň ostatných členov rodiny. Niekedy prichádza obava, že počaté dieťa bude musieť žiť v takých zlých podmienkach, že sa stane lepšie, ak sa nenarodí. Ale všetky tieto a im podobné dôvody, akokoľvek sú vážne a dramatické, nikdy nemôžu ospravedlniť úmyselné pozbavenie života nevinnej ľudskej bytosti.“
Ak sme podstúpili potrat alebo sme sa na jeho vykonaní nejako podieľali a teraz máme výčitky svedomia, nezúfajme, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné a také obrovské, že dokáže odpustiť všetko, aj tento ťažký hriech, ak ho my ľutujeme a kajáme sa. A odpustenie potrebujeme všetci, nielen čo sa týka potratu, preto si odpúšťajme navzájom, ako Boh odpúšťa dennodenne každému.
,,A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi.“ Ef 4,32
Konkrétne kroky uzdravenia po umelom potrate
- Dať dieťatku meno, pretože Boh nás pozná podľa mena. Dieťatko v žiadnom prípade netreba brať ako zhluk buniek. Pokrstiť ho krstom lásky. Modli sa k nebeskému Otcovi za poznanie mena svojho nenarodeného dieťaťa.
- Ak dieťatko nemohlo mať pohreb, je vhodné dať odslúžiť sv. omšu na úmysel ZA PRIJATIE DO NEBESKÉHO KRÁĽOVSTVA. Sv. omša sa neslúži za odpustenie hriechov pre dieťatko, pretože nemalo žiadne hriechy, iba ak dedičný hriech. Samotný Ježiš sa obetoval aj za toto dieťatko a vzal ho do nebeského kráľovstva.
- Vyznať tento ťažký hriech vo svätej spovedi. Je dobré sa zriecť aj zlých duchov, ktorí prichádzajú s týmto hriechom do života človeka. (,,Zriekam sa ducha potratu. Zriekam sa ducha smrti. Zriekam sa aj všetkých dôsledkov, ktoré tieto hriechy v mojom živote spôsobili. Zriekam sa všetkých duchov, ktorí vošli do môjho života v dôsledku týchto hriechov (používania antikoncepcie alebo v dôsledku spáchania potratov). Zriekam sa všetkých duchovných pút, ktoré ma spútavajú a zväzujú a prosím Boha o odpustenie, prosím, aby ma prikryl svojou prečistou krvou, aby mi preukázal svoje veľké, nesmierne a nepochopiteľné milosrdenstvo.“)
- Povedať kňazovi, koľko detí bolo potratených, či sa používala antikoncepcia v akejkoľvek forme. Povedať, aj keď si nie sme istí, či bolo dieťatko potratené.
- Pokánie, náprava hriechu, úprimná ľútosť hriechu:
- Obrátenie, zmena života, časté prijímanie sviatostí najmä Eucharistie a sv. spovede, pravidelná modlitba.
- Možnosť duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa (9 mesiacov), ako možnosť nápravy a pokánia. Žena sa deväť mesiacov modlí za nenarodené dieťa, ktoré je v ohrození života. Takto môže vyprosiť život pre iné dieťatko.
- Vykonať si púť s úmyslom odprosiť za svoj skutok. Vhodné sú duchovné obnovy, duchovné cvičenia, pôst, almužna, dobré skutky, modlitby oslobodenia, modlitby za vnútorné uzdravenie.
- Každý rok zapáliť sviečku za počatý život (každoročne 25.marec).
- Modliť sa pred potratovými klinikami, za ukončenie potratov. Na Slovensku sú projekty, s ktorými sa môžete zapojiť: 9 mesiacov za život – www.9mesiacovzazivot.sk a 40 dní za život – www.40dnizazivot.sk
- Šíriť kultúru života.
5. Obnovenie krstných sľubov, žena môže prijať pomazanie chorých.
6. Mimoriadne vhodný je duchovno-terapeutický víkendový program Ráchelina vinica, ktorá je určená matkám, otcom, súrodencom, príbuzným, zdravotníkom, ktorí sú poznačení hlbokou bolesťou zo smrti dieťaťa (detí) spôsobenou potratom. Viac informácií získate na www.rachel.rodinabb.sk (3)
V prípade spontánneho potratu je vhodné vykonať prvé dva kroky: pomenovať dieťa, pokrstiť ho krstom lásky a dať odslúžiť svätú omšu za prijatie do nebeského kráľovstva.
2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/
NAJNOVŠIU KNIHU O SV. MAXIMILIÁNOVI M. KOLBE – SVEDOK BEZHRANIČNEJ LÁSKY, ako aj iné knihy a predmety, ktoré máme v ponuke SI MÔŽETE ZAOBSTARAŤ NA ADRESE: sdzr2023@gmail.com
VYDALI SME PRE VÁS 2 NOVÉ BROŽÚRY, V KTORÝCH NÁJDETE POSTUP, AKO INTRONIZOVAŤ BOŽSKÉ SRDCE JEŽIŠOVO A NEPOŠKVRNENÉ SRDCE PANNY MÁRIE V RODINÁCH:
V BROŽÚRE KRAĽUJ NÁM KRISTE, NÁJDETE PÔVOD ÚCTY KU KRISTOVI KRÁĽOVI, SPOLU S VYSVETLENÍM OD ROZALIE CELAKOWNY, SKRZE KTORÚ PÁN JEŽIŠ PROSÍ O INTRONIZÁCIU A TIEŽ MODLITBY KU KRISTOVI KRÁĽOVI. V BROŽÚRE ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI SA DOČÍTATE, ČO TO JE POKÁNIE A PREČO JE DÔLEŽITÉ ODPROSOVAŤ. NÁJDETE TAM POPIS ÚCTY K BOŽSKÉMU SRDCU, KTORÁ SPOČÍVA V SVÄTEJ HODINKE, PRVOPIATKOVEJ POBOŽNOSTI A NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU PANNY MÁRIE – KONANIU TZV. FATIMSKÝCH SOBÔT. NÁJDETE TAM TIEŽ HLBOKÝ TEXT ROZJÍMANIA K POBOŽNOSTI SVÄTEJ HODINKY. Objednať si ich môžete na adrese: sdzr2023@gmail.com
Zastávame tradičné hodnoty v súlade s učením Katolíckej Cirkvi. Hlavnou snahou Slovenského dohovoru za rodinu je šíriť Eucharistickú a mariánsku úctu. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, RUŽENCOVÉ A PÔSTNE reťaze, NonStop modlitby svätého RUŽENCA naživo, pravidelné ONLINE RELÁCIE so zaujímavými hosťami na rôzne duchovné témy, denné modlitby NAŽIVO S KŇAZOM – svätý ruženec, zasvätenie, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňažským požehnaním, ŽIVÉ PRENOSY z pútnických miest a ADORÁCIE. Zaoberáme sa MARIÁNSKYMI ZJAVENIAMI, DUCHOVNÝM ROZLIŠOVANÍM a životopismi svätých. Prinášame denne zaujímavé ČLÁNKY a aktuality zo Slovenska aj zo sveta. ĎAKUJEME, ŽE SA S NAMI MODLÍTE, SLEDUJETE NÁS A PODPORUJETE NÁS.
